Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/179/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: FERADO spol. s r.o., so sídlom Hlavná 2291/52A, 927 01 Šaľa, IČO: 36 530 841, právne zastúpeného: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom so sídlom P. Pázmaňa 915/9, 927 01 Šaľa, proti odporcovi: NOVEL spol. s r.o., so sídlom Obchodná, 010 08 Žilina, IČO: 36 014 541, o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 37,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 23,13 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 420,92 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 11.07.2012 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 1.724,99 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že odporcovi ako kupujúcemu dodal na základe objednávky tovar špecifikovaný v dodacom liste, ktorý bol odporcovi odovzdaný, čo potvrdil dopravca podpisom na dodacom liste. K odovzdaniu tovaru došlo podľa §-u 412 ods. 1 jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho. Medzi účastníkmi tak bola uzatvorená kúpna zmluva. Za účelom fakturácie kúpnej ceny vystavil navrhovateľ faktúru vo výške 1.724,99 Eur. Odporca dlžnú sumu neuhradil, čím sa dostal od 20.05.2012 do omeškania s plnením peňažného záväzku. Napriek výzve odporca dlh neuhradil. Okrem istiny tak navrhovateľ požaduje tiež zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 20.05.2012 do zaplatenia.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz. Po doručení platobného rozkazu odporca súdu zaslal podanie označené ako Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania. V tomto uviedol, že navrhovateľ je odberateľom odporcu a pravidelne od odporcu nakupuje nerezový materiál. V roku 2011 nakúpil materiál vo výške 4.047,22 Eur. Navrhovateľ rovnako ako odporca predáva nerezový materiál a odporca od neho tiež nakúpil materiál v hodnote 2.523,28 Eur s tým, že platbu následne započítali s platbami navrhovateľa. Rovnaká situácia vznikla aj v roku 2012, kedy navrhovateľ nakúpil od odporcu materiál v hodnote 261,72 Eur s tým, že nakúpi ďalší materiál, ktorý sa započíta s nakúpeným nerezovým materiálom v hodnote 1.724,99 Eur. Odporca tak podľa dohody čakal na jeho ďalšie odbery. Napriek tomu bol odporcovi doručený platobný rozkaz. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca ústne, ani písomne nevyzvali na úhradu faktúry, čím porušili povinnosť podľa zákona o vedení mimosúdneho konania pri vymáhaní pohľadávky. Faktúru odporca 14.08.2012 uhradil v plnej výške. Správanie navrhovateľa je nekorektné a arogantné za účelom obohatiť sa, nakoľko navrhovateľ pozná bezproblémovú platobnú disciplínu odporcu. Odporca tak žiada o zrušenie povinnosti uhradiť súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.

Vzhľadom k tomu, že odporca v tomto podaní okrem povinnosti nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia namietal tiež svoju povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, bolo toto podanie odporcu v zmysle §-u 41 ods. 3 podľa jeho obsahu vyhodnotené ako odpor proti platobnému rozkazu.

Podaním zo dňa 03.09.2012 navrhovateľ zobral návrh späť v časti žalovanej istiny vo výške 1.724,99 Eur a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie odôvodnil tým, že odporca dňa 14.08.2012, teda po podaní návrhu na začatie konania, celú žalovanú istinu zaplatil. Navrhovateľ ďalej požaduje zaplatenie úroku z omeškania, ktorý vyčíslil sumou 37,-Eur, čo zodpovedá úroku 9 % ročne zo sumy istiny od 20.05.2012 do 14.08.2012.

Odporca v podaní zo dňa 23.10.2012, ktoré bolo označené ako Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania uviedol rovnaké skutočnosti ako v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Zároveň uviedol, že žiada o zrušenie povinnosti uhradiť súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia a je prístupný akceptovať úrok z omeškania vo výške 37,- Eur.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že tvrdenia odporcu, že čakal, že bude nakúpený ďalší materiál a následne dôjde k započítaniu vzájomných pohľadávok, považuje navrhovateľ za právne aj skutkovo nedôvodné, nakoľko medzi účastníkmi konania neboli vzájomne pohľadávky. Tvrdenie, že odporca čakal na odber navrhovateľom, nezakladá žiadny právny nárok. Čo sa týka tvrdenia, že navrhovateľ porušil zákon o mimosúdnom konaní pri vymáhaní pohľadávok tým, že odporcu nevyzval k úhrade faktúr, toto tvrdenie považuje navrhovateľ za právny nezmysel, ktorý nemá oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, keďže žiadny subjekt nie je povinný mimosúdne rokovať s dlžníkom. V obchodnom, ani v občianskom práve nie je takýto právny inštitút prítomný. Okrem toho navrhovateľ odporcu písomne upomienkou na úhradu dlžnej faktúry vyzval.

Uznesením č. k. zo dňa 07.11.2012 súd konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.724,99 Eur a zároveň vrátil navrhovateľovi krátenú časť súdneho poplatku vo výške 96,37 Eur.

Na pojednávaní nariadenom na deň 26.07.2013 sa navrhovateľ, jeho právny zástupca, ani odporca nezúčastnili. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 14.06.2012 uviedol, že po zastavení konania v časti istiny zostalo predmetom konania zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 37,- Eur a náhrada trov konania. Navrhovateľ súhlasí, aby súd konal v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Odporca uznal svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu zaplatením žalovanej istiny, takže meritum konania nie je sporné.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 11.07.2013 uviedol, že naďalej trvá na svojej obrane, že medzi účastníkmi bol dohodnutý platobný systém prostredníctvom vzájomných zápočtov. V opačnom prípade by od navrhovateľa materiál nenakupoval. Právny zástupca navrhovateľa odporcu nevyzval na úhradu faktúry, čo odporca považuje za skutočnosť smerujúcu k zarobeniu na vykonštruovanom spore. Odporca žiada o potvrdenie platnosti konania pojednávania dňa 26.07.2013 alebo o stanovenie nového termínu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, kedy právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal konať v jeho neprítomnosti a odporca sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávaní nezúčastnil, uskutočnil súd pojednávanie v neprítomnosti účastníkov podľa §-u 101 ods. 2 .

Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie oboznámením návrhu na začatie konania, dodacieho listu, faktúry, upomienky, písomných vyjadrení účastníkov, dokladu o zaplatení istiny a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Podľa dodacieho listu č. 12/04/638 zo dňa 19.04.2012 dodal navrhovateľ odporcovi tovar špecifikovaný v dodacom liste.

Faktúrou č. 2012/0638 splatnou dňa 19.05.2012 fakturoval navrhovateľ odporcovi dodávku tovaru podľa vyššie uvedeného dodacieho listu sumou 1.724,99 Eur.

Upomienkou zo dňa 06.06.2012 navrhovateľ vyzýval odporcu na úhradu faktúry na sumu 1.724,99 Eur s tým, že ak nebude uhradená do 7 dní pristúpi k vymáhaniu nezaplatenej čiastky prostredníctvom právneho zástupcu.

Podľa výpisu z účtu bola suma 1.724,99 Eur uhradená odporcom navrhovateľovi dňa 14.08.2012.

Odporca do súdneho spisu predložil doklady týkajúce sa jeho obchodnej bilancie vo vzťahu k navrhovateľovi za roky 2011 a 2012.

Podľa - kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa §-u 369 ods. 1 , v znení účinnom do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva.

Podľa §-u 517 ods. 1 - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa odseku 2 - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa §-u 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia - výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa §-u 120 ods. 1 - účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa §-u 132 - dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa §-u 153 ods. 1 - súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim bola uzatvorená kúpna zmluva v zmysle . Navrhovateľ splnil svoju povinnosť dodať odporcovi požadovaný tovar, čo vyplýva z predloženého dodacieho listu. Kúpnu cenu dodaného tovaru následne fakturoval vystavenou faktúrou. Skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia kúpnej zmluvy, splnenia povinnosti dodať tovar a okolnosti týkajúce sa vystavenia faktúry a výšky požadovanej kúpnej ceny medzi účastníkmi ani neboli sporné. V priebehu súdneho konania odporca vystavenú faktúru v celom rozsahu uhradil a po zastavení konania v časti istiny predmetom konania zostalo zaplatenie úrokov z omeškania.

Odporca sa v konaní bránil tvrdením, že medzi účastníkmi mala existovať dohoda, podľa ktorej bude odoberať od odporcu tovar aj navrhovateľ s tým, že následne dôjde k zápočtu vzájomných pohľadávok. Žiadna takáto dohoda však v konaní preukázaná nebola. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že odporca je ohľadom svojich tvrdení, ktoré v konaní na svoju obranu použil, nositeľom dôkazného bremena. Je preto povinný súdu predložiť alebo navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktoré ním tvrdené skutočnosti preukážu, žiadne dôkazy preukazujúce dohodu o následnom odbere tovaru navrhovateľom a vzájomnom započítaní pohľadávok však zo strany odporcu predložené neboli a navrhovateľ existenciu takejto dohody nepotvrdil. Z vykonaných dôkazov pritom vyplýva záver, že právo na zaplatenie kúpnej ceny navrhovateľ voči odporcovi uplatnil vystavením faktúry. V tejto faktúre zároveň určil lehotu, v ktorej od odporcu žiadal zaplatenie kúpnej ceny, a to v podobe lehoty splatnosti uvedenej na faktúre. V tomto prípade nebolo zistené, že by medzi účastníkmi existovala osobitná zmluvná dohoda o lehote plnenia povinnosti odporcu zaplatiť kúpnu cenu navrhovateľovi. V zmysle ustanovenia §-u 340 ods. 2 tak odporca ako dlžník bol povinný plniť záväzok bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. V tomto prípade veriteľ o plnenie požiadal vo faktúre s uvedením lehoty splatnosti. Keďže odporca v tejto lehote svoj dlh voči navrhovateľovi nesplnil, počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku a navrhovateľovi vzniklo právo požadovať zaplatenie úroku z omeškania.

Čo sa týka tvrdení odporcu vo vzťahu k obchodnej bilancii za roky 2011 a 2012, nebola preukázaná žiadna súvislosť predmetu konania a týchto dokladov o obchodnej bilancii. Ako už bolo uvedené vyššie, nebolo zistené, že by medzi účastníkmi existovala dohoda, v zmysle ktorej by povinnosť odporcu zaplatiť kúpnu cenu bola viazaná na následné objednávky navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi s tým, že by došlo k vzájomnému započítaniu peňažných pohľadávok. Bez takejto osobitnej dohody tak bol odporca povinný plniť svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu v lehote stanovenej vo faktúre navrhovateľa.

Čo sa týka výšky požadovaných úrokov z omeškania, navrhovateľovi podľa znenia účinného v čase vzniku omeškania odporcu patrí právo na zaplatenie úroku z omeškania určeného podľa predpisov občianskeho práva, teda vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej ako základná sadzba Európskej centrálnej banky. V čase vzniku omeškania odporcu bola základná sadzba ECB stanovená vo výške 1 % ročne, a preto navrhovateľovi patrí právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne. Odporca bol v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, teda od 20.05.2012, do dňa pripísania finančných prostriedkov na účet navrhovateľa, teda do 14.08.2012. Za toto obdobie vyčíslený 9 %-ný ročný úrok z omeškania zodpovedá navrhovateľom požadovanej sume 37,- Eur.

Na základe uvedeného potom súd návrh navrhovateľa v zostávajúcej časti, kde predmetom konania bolo zaplatenie úrokov z omeškania, vyhodnotil ako v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodný a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi vyčíslený úrok z omeškania vo výške 37,- Eur.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 a za analogického použitia §-u 146 ods. 2 veta druhá . V tomto prípade došlo k čiastočnému zastaveniu konania v časti o zaplatenie istiny. K zastaveniu došlo na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom. Návrh v tejto časti bol vzatý späť pre správanie odporcu, ktorý dlhovanú kúpnu cenu navrhovateľovi zaplatil až po začatí konania. Návrh navrhovateľa tak bol aj v tejto časti podaný dôvodne a súd túto časť predmetu konania analogicky vyhodnotil ako úspech navrhovateľa vo veci. V zostávajúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania bol navrhovateľ rovnako úspešný, a preto mu súd priznal právo na plnú náhradu trov konania. Tieto trovy predstavujú navrhovateľom zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a časť súdneho poplatku, ktorý bol navrhovateľovi krátený vo výške 6,63 Eur, teda spolu 23,13 Eur. Ďalej navrhovateľovi patrí právo na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky č. , a to za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania, čiastočné späťvzatie návrhu a vyjadrenie k odporu) vo výške 4 x 81,33 Eur + režijný paušál 4 x 7,63 Eur, čo vrátane 20 % DPH zodpovedá sume 420,92 Eur. Preto súd uložil odporcovi tiež povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v uvedenej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.