Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-502-2012.pdf
PDF · 86.25 KB
Case nature
Subarea
8Co/502/2012
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: E. J. I., I..W..V.., I. I. Ú. X, D., X.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: W. H., R. D. Š. X, D., U.H. V. A. N., N. Okresného I. D. C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: U. na V. V.O. I. H., I. I. C. XX, N., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, V. U. XXX,XX E. I. N.Í., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu OkresnéH. I. D. X., U. A. XX.V. XXXX, Č.. J.. XXC/XXX/XXXX-XX, v časti výroku o náhrade trov konania, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Uznesením zo dňa XX.V. XXXX Č.. J.. XXC/XXX/XXXX-XX súd prvého stupňa zastavil konanie podľa § 96 O.s.p., odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2, vety prvej O.s.p. a navrhovateľovi prostredníctvom príslušného daňového úradu vrátil súdny poplatok za návrh. Pokiaľ ide o trovy konania vedľajšieho účastníka, ktorý si ich náhradu uplatnil ako trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie vo veci zo dňa XX.XX.XXXX, konštatoval, že jedným z predpokladov priznania trov konania úspešnému účastníkovi (aj vedľajšiemu účastníkovi) je účelnosť vynaložených trov konania. Vedľajším účastníkom v prejednávanej veci je U. na V. V. I. H., teda združenie podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle tohto ustanovenia je účelom zriadenia takejto právnickej osoby okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasť v konaní v procesnom postavení účastníka konania a tiež zastupovanie spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa na základe plnomocenstva. Predpokladom pre zápis združenia okrem iného je aj to, že združenie aktívne pôsobí v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona). Z týchto oprávnení združenia potom vyplýva aj požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, a to vrátane kvalifikovanej právnej pomoci. Kvalifikovanosť združenia oprávneného na zastupovanie účastníka konania (spotrebiteľa) pritom vyplýva nielen z uvedených požiadaviek podmieňujúcich zápis združenia do zoznamu oprávnených osôb na vykonávanie tejto činnosti, ale aj z ďalších právnych úprav (napr. oprávnenia vyplývajúce z § 10 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 10 zákona č. l28/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa). Reálne napĺňanie dikcie zákona a s tým súvisiace dostatočne kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho základných dokumentov a obsahu jeho internetovej stránky (H.:/..L..P.), na ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Taktiež tomu zodpovedá aj skutočnosť, že podľa aktuálnych údajov v registri združení za vedľajšieho účastníka je okrem iných oprávnená konať navonok aj S.. X. Š., teda osoba s právnickým vzdelaním. Ďalej uviedol, že vedľajší účastník doručil
súdu dňa XX.XX.XXXX oznámenie o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka pozostávajúce z troch viet, pričom je zrejmé, že vedľajší účastník nebol pred tým, ako oznámil svoj vstup do konania, oboznámený s vecou a s predmetom konania, o čom svedčí tá skutočnosť, že zároveň požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami, je potom otázne, čo bolo predmetom prvej porady advokáta s klientom. Taktiež z podaní vedľajšieho účastníka nevyplýva, že by tento kontaktoval odporcu a ponúkol mu prípadne pomoc napr. aj pri zastupovaní v tomto konaní, čo patrí do predmetu jeho činnosti. Taktiež fakt, že vedľajší účastník má sídlo v N., jeho advokát vo I., pričom obaja účastníci konania majú sídlo resp. bydlisko v D. a konanie prebieha na súde v D., svedčí o tom, že vstup vedľajšieho účastníka bol len formálnou záležitosťou, pretože profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa sídli aj v D.. Vzhľadom na tieto skutočnosti náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu, do výroku o nepriznaní náhrady trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník domáhajúc sa jeho zmeny v napadnutej časti tak, aby mu bola priznaná náhrada trov celého konania dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil. Poukazoval na to, že je neziskovou organizáciou z laikov práva. Namietal, že by v podobe jeho právneho zastúpenia dochádzalo k zbytočnému navyšovaniu trov konania ani hospodárnosti konania. Podľa jeho názoru by malo byť všeobecným celospoločenským cieľom a aj záujmom, ku ktorému by mali prispieť aj súdy, aby sa spotrebiteľská agenda rozptýlila medzi čo najviac združení a aby v každom konaní vystupoval za združenie advokát a aby týmto spôsobom sa čo najskôr táto agenda zredukovala na minimum, aby dodávatelia prestali skúšať a prestali podávať žaloby odsúdeného dopredu na neúspech, ak však neriskujú ani len náhradu trov konania, skúšať sa im to stále oplatí a budú to robiť i naďalej a zahlcovať súdy tisíckami žalôb, ktoré by inak nikdy neboli. Zdôraznil, že ich cieľom je, aby aj advokáti zistili, že ak sa budú v spolupráci so združeniami venovať hromadne spotrebiteľskému právu, tak neskrachujú z dôvodu, že súdy nepriznávajú združeniu náhradu trov konania ani v úspešných konaniach; len tak sa bude možné celoplošne s nečestnosťami a nemorálnosťami v spotrebiteľskom práve vyporiadať. Argumentoval tým, že konštatovanie súdu o neúčelnosti nimi vynaložených nákladov na zastupovanie, objektívne prispeje k ochrane hospodárskych záujmov vymáhačských a dodávateľských organizácií, ktorých hospodárska politika je založená na používaní neprijateľných zmluvných podmienok, nekalých obchodných praktík a v masovom uplatňovaní premlčaných pohľadávok. Do pozornosti dal aj novelizované ustanovenie § 137 O.s.p., ktoré umožňuje s účinnosťou od 1.1.12012 považovať za trovy konania aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Argumentoval tiež článkom 38 a 47 Charty základných práva EÚ, rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci P.-XXX/XX, ako aj princípom "rovnosti zbraní". Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc vyplýva podľa neho z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Opakovane poukazoval na to, že navrhovateľ ťaží z pasivity a rezignácie spotrebiteľa, ktorá nečinnosť spotrebiteľa mu práve vyhovuje a on svojou činnosťou napĺňať vysoké ciele politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa, v ktorom smere je odkázaný na právne služby a hoci je združením na ochranu spotrebiteľa, nie sú právnici, okrem jedenej členky, ktorá sa výkonom svojho povolania nezaoberá, a teda sa bez pomoci advokátov vzhľadom na množstvo vecí a skúsenosti s aplikáciou spotrebiteľského práva, nezaobíde. V nadväznosti na svoje argumenty odkázal na viaceré rozhodnutia súdov SR v obdobných veciach.
Navrhovateľ sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v prípade zastavenia konania je pre rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania podstatné ustálenie otázky zavinenia jeho zastavenia. V prejednávanej veci zavinil zastavenie konania navrhovateľ, ktorý návrh na začatie konania vzal späť bez uvedenia dôvodu, čo samo o sebe postačuje pre záver, že procesne zavinil zastavenie konania. Vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu, má tak zásadne právo na náhradu trov konania.
Napriek nepopierateľnému nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, nemožno opomenúť aplikovať aj ďalšie zákonné princípy a podmienky priznania náhrady trov. Jednou z týchto podmienok je, aby trovy, ktorých náhrady sa účastník domáha, boli vynaložené účelne a hospodárne v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., teda v danom prípade účelne vynaložené vedľajším účastníkom na procesnú obranu odporcu proti navrhovateľom tvrdenému nároku.
Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne ako aj procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť má pre neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to týka zväčša právnických osôb, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä personálnym obsadením (napríklad má viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe čoho môže svoje práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa nadbytočným nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo vylúčenie zastúpenia účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Takýto postup by bol v príkrom rozpore so spomínanou zásadou rovnosti zbraní, rovnako ako aj so samotným právom každého účastníka (aj vedľajšieho) súdneho konania nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Súd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade súd prvého stupňa aj urobil. Iná je otázka posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v kompetencii súdu a ktorá nezasahuje do práva účastníka na právnu pomoc. Z nálezu Ú.I. I. I. W. X.. Ú. XX/XX v súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že súd iba uplatňuje zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo výlučnej kompetencii súdu. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje aj na obsah rozsudku I. A. E. P.- XXX/XX U. A. XX.XX.XXXX, na ktorý poukázal v odvolaní aj vedľajší účastník. Aj tu sa s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva konštatuje, že posúdenie otázky nevyhnutnosti právnej pomoci závisí od skutočností a okolností osobitných pre každú vec a závisí najmä od závažnosti konania, zložitosti uplatniteľného práva a konania, ako aj od schopnosti žalobcu účinne obhajovať svoju vec. S ohľadom na uvedené závery súdu prvého stupňa nie sú v rozpore s čl. 47 Charty základných práv EÚ zaručujúceho každému právo na poskytnutie právnej pomoci a ani s citovaným rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, keďže tieto nijako nepopierajú právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, teda jeho právo nechať sa zastúpiť v konaní advokátom a nijako neobmedzujú tak jeho prístup k súdu a ani právo na spravodlivý súdny proces.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že vedľajšiemu účastníkovi nevznikol nárok na náhradu trov konania, vynaložených na trovy právneho zastúpenia, z dôvodu, že neboli účelne vynaložené. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom realizácie kolektívnej ochrany spotrebiteľa, pričom jedným z nástrojov je aj vstupovanie združenia do konaní v pozícii vedľajšieho účastníka a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Je nesporné, že na to, aby takéto združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Už skutočnosť, že vedľajší účastník je registrovaný v registri občianskych združení, vedenom na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, preukazuje, že pri vzniku a registrácii samotného združenia, muselo ministerstvo postupovať v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ministerstvo posudzovalo jednak to, či k vzniku združenia došlo v súlade so zákonom, nezávislosť a neziskovosť združenia, vyporiadanie záväzkov vo vzťahu k štátu a skutočnosť, či združenie aktívne pôsobilo v oblasti spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov. Ak združenie už v čase svojej registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na
vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti. Z úradnej činnosti je známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva bez väčších obmien aj v iných súdnych konaniach. Tieto úkony preto odvolací súd vyhodnotil ako úkony, ktoré nevyžadujú rozsiahle právne skúsenosti a na ich realizáciu nie je nutné právne vzdelanie. Okrem toho, z výpisu z registra vyplýva, že jedna z osôb oprávnených konať za združenie má vysokoškolské právnické vzdelanie, čo jednoznačne postačuje na koncipovanie a zasielanie podaní na súdy v rozsahu, v akom to robí vedľajší účastník. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že právne zastúpenie bolo nevyhnutné pre zabezpečenie plnohodnotnej ochrany spotrebiteľa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu samotné združenie, ktoré má v predmete svojej činnosti zabezpečovanie tejto ochrany, má mať k dispozícii prostriedky na realizáciu svojho účelu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ú. I. I. W. X.. Ú.I. XX/XX, ktorý v ňom okrem iného uvádza, že všeobecný súd neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak navrhovateľovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelné. Odvolací súd má za to, že tento záver možno aplikovať aj na toto konanie a na posudzovanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.
K námietke vedľajšieho účastníka odvolací súd poznamenáva, že novelizované znenie ust. § 137 O.s.p. (účinné od 01. 01. 2012) síce poukazuje na trovy konania, medzi ktoré zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby.
Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu však odvolací súd nepriznal pre absenciu jeho návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podľa § 151, ods.1, vety prvej O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nemožno podať odvolanie.