Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22P-5-2023.pdf
PDF · 106.47 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan vo veci navrhovateľky: Ľ. V., O.. XX.XX.XXXX, V. Š. XXX/XX, XXX XX O. V., v konaní zast. JUDr. Janou Šálkovou ml., advokátkou, Bystrická 101, 966 81 Žarnovica, proti manželovi: P. V., O.. XX.XX.XXXX, V. Š. XXX/XX, XXX XX O. V., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: C. V., O.. XX.XX.XXXX, R. Z. V., O.. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky Ľ. V., E.. Š., O.. XX.XX.XXXX, a manžela P. V., O.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v O. V., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O. V. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, por. č. X, r o z v á d z a .
II. Súd u p r a v u j e výkon práv a povinností rodičov k mal. deťom V., C., O.. XX.XX.XXXX R. Z., O.. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode nasledovne: Mal. deti sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C. výživným vo výške 280,- eur mesačne a na výživu mal. Z. výživným vo výške 220,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Stretávanie oprávneného rodiča s maloletými deťmi súd n e u p r a v u j e .
IV. Súd u k l a d á otcovi výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení psychologického a psychiatrického zariadenia, s tým, že pravidelne, štvrťročne, vždy do konca mesiaca marec, jún, september a december podá otec z tohto poradenského procesu súdu písomnú správu. Toto výchovné opatrenie bude trvať po dobu jedného roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Čoho sa navrhovateľka domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“):
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 12.01.2023 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Vo svojom návrhu uviedla, že sa s manželom zoznámili cez zoznamku, po dvoch rokoch od zoznámenia otehotnela a dňa 26.4.2010 sa narodila dcéra C.. Manželstvo uzatvorili dňa XX.X.XXXX a toho istého roku sa dňa X.X.XXXX narodil syn Z.. Spoločne žili normálnym pokojným rodinným životom, navrhovateľka bola na materskej a následne na rodičovskej dovolenke, manžel chodil do práce, ale popri tom veľa času trávili aj spolu ako rodina. Rozumeli si v každej jednej oblasti, na väčšinu vecí mali rovnaký názor. Dôvera vo vzťahu tiež veľmi dobre fungovala. Synovi Z.Á. v roku 2016 diagnostikovali detský autizmus. Keď mal 3 roky nastúpil do škôlky, navrhovateľka sa vrátila do práce. V škôlke fungoval bez asistentky, s tým, že do školy nastúpil o rok neskôr, pretože mal odklad najmä kvôli motorike. Po nástupe do školy mal pridelenú asistentku, ktorú má od prvého ročníka dodnes. Približne pred 4 rokmi manželovi teta darovala rodinný dom v B., kde začal tráviť celkom dosť veľa času. Začiatkom roka 2019 sa k navrhovateľke dostala informácia, že sa manžel stretáva s inou ženou. Dlhý čas túto informáciu nebrala do úvahy, bola presvedčená o jej nepravdivosti. Až po takmer roku a pol pozorovaním zmien jeho správania pochopila, že je to pravda (časté odchody z domu, neskoré príchody, zmena šatníka, neustála manipulácia s mobilným telefónom, bločky za nákup kvetov, ktoré nedostala, faktúry za telefón s počtom správ aj okolo 900). V tomto období bol manžel veľmi náladový a výbušný, dokázal sa nahnevať aj za maličkosti, maloleté deti sa ho vtedy tak báli, že ušli do detskej izby a triasli sa v kúte. V jeseň 2020 sa manžel priznal, že chodí za jednou ženou. Po jeho priznaní došlo v jeho správaní k zmene, avšak táto trvala približne dva mesiace, kedy jeho správanie opäť skĺzlo do starých koľají. Navrhovateľka už voči manželovi nemá absolútne dôveru, manželstvo podľa nej už neplní žiadnu funkciu a zachovanie rodiny pre ňu už nie je možné. Čo sa týka úpravy výkonu práv a povinností k maloletým deťom, navrhovateľka navrhla maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach. Styk navrhla ponechať na dohodu rodičov. Výživné navrhla určiť vo výške 330,- eur mesačne na maloletú C. a 280,- eur mesačne na maloletého Z..
2. Navrhovateľka svoje príjmy a výdavky vyčíslila nasledovne: navrhovateľka je zamestnaná v F. Š. X. O. V., kde pracuje ako hospodárka, a jej priemerný mesačný príjem v čistom je 894,27 eur. Jej fixné mesačné výdavky predstavujú strava vo výške 200,- eur, 1/3 z poplatkov na bývanie vo výške 63,- eur, hygienické potreby vo výške 15,- eur, kozmetika a drogéria vo výške 40,- eur, oblečenie a obuv vo výške 120,- eur, telefón vo výške 22,- eur, životná poistka vo výške 20,- eur, lieky a vitamíny vo výške 20,- eur. Spolu s manželom v BSM vlastní trojizbový byt, v ktorom aktuálne bývajú. Poberá aj daňový bonus na maloleté deti, jej čistý príjem spolu s daňovým bonusom je okolo 1 000,- eur.
3. Mesačné výdavky na mal. Ivanu vyčíslila nasledovne: strava doma vo výške 180,- eur, strava v škole (obedy) vo výške 20,- eur, režijný poplatok za jedáleň vo výške 10,- eur, 1/3 z poplatkov na bývanie vo výške 63,- eur, školské pomôcky a potreby vo výške 20,- eur, hygienické potreby vo výške 15,- eur, kozmetika vo výške 15,- eur, oblečenie a obuv vo výške 120,- eur, lieky a vitamíny vo výške 20,- eur, zubár vo výške 10,- eur, spolu teda výdavky na maloletú predstavujú sumu 473,- eur. Matka vyčíslila najzákladnejšie mesačné výdavky, ktoré nezahŕňajú občasné výlety alebo darčeky.
4. Mesačné výdavky na mal. Z. vyčíslila nasledovne: strava doma vo výške 180,- eur, strava v škole (obedy) vo výške 20,- eur, režijný poplatok za jedáleň vo výške 10,- eur, 1/3 z poplatkov na bývanie vo výške 63,- eur, školské pomôcky a potreby vo výške 20,- eur, hygienické potreby vo výške 15,- eur, oblečenie a obuv vo výške 90,- eur, lieky a vitamíny vo výške 20,- eur, zubár vo výške 10,- eur, družina vo výške 12,- eur, spolu teda výdavky na maloletého predstavujú sumu 440,- eur. Matka vyčíslila najzákladnejšie mesačné výdavky, ktoré nezahŕňajú občasné výlety alebo darčeky.
5. Matka na pojednávaní uviedla, že v prípade, ak by otec súhlasil s dohodou ohľadom výživného, navrhla výživné v celkovej sume 500,- eur, pre mal. C. vo výške 280,- eur a pre mal. Z. vo výške 220,- eur, nakoľko manžel túto sumu poskytuje každý mesiac navrhovateľke.
6. K návrhu doložila fotokópiu sobášneho listu, rodných listov oboch maloletých detí, správu z diagnostického vyšetrenia mal. Z., správu z psychologického vyšetrenia mal. Z. P.. Y. L., P.., kópiu Individuálneho vzdelávacieho programu žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, potvrdenie o príjme navrhovateľky za obdobie od 9/2021 do 8/2022, z ktorého vyplýva priemerný mesačný príjem v čistom je 894,27 eur, fotokópie bločkov preukazujúcich zakúpenie oblečenia a obuvi pre maloleté deti, výpisy z LV vedených pre k.ú. B. Č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX R. XXXX, kópiu poistnej zmluvy - kapitálové poistenie kritických chorôb, potvrdenie o vklade vlastníckeho práva navrhovateľky a manžela k bytu, v ktorom bývajú, predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu, notifikáciu o vygenerovaní dokladu SIPO za obdobie 7/2022, výpisy z edupage.
7. Manžel sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 29.3.2023. S podaným návrhom nesúhlasil, nechce, aby deti prišli o otca, nesúhlasil so zverením maloletých detí matke, ani nesúhlasil so sumou výživného 500,- eur pre obe maloleté deti. K svojmu vyjadreniu pripojil kópiu predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platného od 1.2.2023, potvrdenie o príjme za obdobie od 1/2022 do 02/2023, prehľad mesačných výdavkov a nehnuteľného a hnuteľného majetku.
8. Svoje príjmy a výdavky vyčíslil nasledovne: manžel je zamestnaný v spoločnosti N. F., R..F.., a jeho priemerný mesačný čistý príjem predstavuje sumu 1 686,60 eur. Svoje mesačné výdavky vyčíslil nasledovne: strava vo výške 342,- eur, poplatok za bývanie (predpis zálohovej platby za užívanie bytu) vo výške 159,83 eur, domácnosť (SIPO, strava deti škola, školské potreby, oblečenie, strava doma) vo výške 500,- eur, hygienické potreby, drogéria vo výške 60,- eur, oblečenie a obuv vo výške 200,- eur, telefón vo výške 24,- eur, lieky a vitamíny vo výške 20,- eur, výdavky spojené s motorovými vozidlami (poistka, diaľničná známka, náhradné diely a palivo) vo výške 250,- eur. Okrem trojizbového bytu, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov s navrhovateľkou, je vlastníkom nehnuteľnosti
- rodinného domu s priľahlými pozemkami v obci B. XX, a dvoch motorových vozidiel značky Škoda: Fabia, rok výroby 2003 a Octavia, rok výroby 2011.
9. Na základe vyjadrenia navrhovateľky a manžela počas informatívneho stretnutia rodičov dňa 3.4.2023 bolo sprostredkované absolvovanie psychologického poradenstva na Referáte poradensko- psychologických služieb ÚPSVaR. Obaja sa psychologického poradenstva zúčastnili. Zo správy o jeho priebehu zo dňa 19.6.2023 vyplýva, že navrhovateľka aj manžel absolvovali viaceré stretnutia individuálne, aj spoločne, a s referátom poradensko-psychologických služieb komunikovali pozitívne. Navrhovateľka uviedla, že cíti a vidí manželovu snahu o nápravu, mnohé z toho však robí veľmi nevhodným a jej nepríjemným spôsobom. Dôvodom, prečo váha s rozvodom je manipulácia zo strany manžela, ktorý vyvoláva emotívne scény, potom, ako sa dozvedel, že sa s ním chce rozviesť. Manžel sa manipulatívne vyhráža, že spácha samovraždu, alebo celú situáciu neprežije. Nevie, do akej miery jeho vyhrážanie môže brať vážne, vyvoláva to v nej strach. Manžel uviedol, že celú situáciu znáša veľmi ťažko, predchádzajúcu neveru nepriznával, ani nepopieral. Počas individuálneho rozhovoru bol u manžela prítomný hnev spolu s verbálne predstieranými účelovými suicidálnymi vyjadreniami, ktorých cieľom sa javí riešenie danej skľučujúcej situácie. Počas poradenského procesu bola rozpracovaná dohoda, ktorá však pre váhavosť oboch strán nebola podpísaná. V prípade, že nedôjde k realizácii rodičovskej dohody do súdneho pojednávania, sa javí z hľadiska poradenského procesu rozvod rodičov a zverenie detí matke, ako schodnejšia cesta.
10. K návrhu sa vyjadril aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica (ďalej v texte len „úrad“), ktorý vo svojej správe uviedol nasledovné: Rodina žije v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky a manžela, domácnosť je štandardne zariadená a udržiavaná v čistote. Maloleté deti majú spoločnú izbu, ktorá je plne vybavená a prispôsobená potrebám maloletých detí. Šetrenie v domácnosti prebiehalo v napätej atmosfére, manžel vyvíjal na navrhovateľku nátlak, rovnako vyvíjal nátlak aj na mal. C. a neumožnil vykonať s maloletou pohovor. Trval na jeho prítomnosti pri pohovore. Pracovníčka úradu sa pokúsila o vykonanie pohovoru s maloletou osamote (bez prítomnosti rodičov), avšak tento pokus bol zo strany otca ukončený. Maloletá bola zo správania otca veľmi rozrušená, roztriasla sa a rozplakala. Pohovor s maloletým Z.Á. nebol realizovaný ako z dôvodu diagnostikovaného detského autizmu, a tak aj z dôvodu, že pri príchode do domácnosti v sprievode otca bol veľmi rozrušený, plakal a odmietal akýkoľvek kontakt. Vzhľadom na uvedené požiadal úrad o udelenie poverenia na vykonanie pohovoru s maloletou bez prítomnosti rodičov na Referáte poradensko- psychologických služieb, za prítomnosti psychologičky. Uvedený pohovor sa uskutočnil dňa 29.6.2023 a na základe správy vypracovanej po jeho uskutočnení úrad vypracoval nasledovné vyjadrenie: maloletá bola poučená o dôvodoch vykonania pohovoru, poučeniu porozumela a súhlasila s vykonaním pohovoru. Uviedla, že sa otca bojí. Otec ju ani brata nikdy fyzicky neudrel, ale pamätá si, že na brata na dovolenke vytiahol remeň, ale nevie, či ho ním zbil. Maminu strčil a vulgárne jej nadával. Vie o tom, že sa rodičia rozvádzajú, keďže sa hádajú a nie je to medzi nimi dobré. Asi pre mesiacom si ju otec posadil na kolená a začal plakať, že nechce, aby ich rozviedli, že on sa zmení. Následne jej povedal, že ak ich rozvedú, tak skočí pod vlak alebo sa obesí. Ona sa potom bála chodiť domov, mala strach, že otca nájde obeseného. V spálni na posteľ rozprestrel oblek, ktorý mu majú obliecť do rakvy. Maloletá sa tiež vyjadrila, že po rozvode chce byť zverená do starostlivosti matky a s otcom sa chce stretávať na základe dohody. Na základe šetrenia v domácnosti a vykonaného pohovoru s maloletou úrad navrhol v prípade rozvodu zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a styk otca s deťmi ponechať na dohode rodičov. Vzhľadom na skutočnosť, že počas konania bolo zistené, že otec sa dlhšiu dobu vyhráža, že sa zabije, vytvára na matku, ako i na maloleté deti psychický nátlak tým, že otvorene hovorí o svojej smrti, úrad navrhol nariadiť otcovi výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení psychologického zamerania a v povinnosti podať súdu informáciu, v ktorom zariadení sa bude poradenstvu podrobovať a doručovať súdu správy o priebehu poradenstva.
Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP):
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných vyjadrení účastníkov, výsluchom účastníkov, oboznámením písomných dôkazov predložených účastníkmi a oboznámením správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov. Po vykonanom dokazovaní bol zistený skutkový stav ako je uvedený v bodoch 1 - 10 odôvodnenia tohto rozhodnutia.
12. Na zistený skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:
13. Podľa § 23 odsek 1, 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
14. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
15. Podľa § 62 odsek 1,2,4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo a vážne rozvrátené. Napriek tomu, že manželia bývajú v spoločnej domácnosti, ich spolužitie je nefunkčné, konfliktné, navrhovateľka neprechováva k manželovi žiadne city ani dôveru. Spolužitie s manželom je pre ňu neúnosné, manžel sa vyhráža samovraždou, v rodine vyvoláva pocity strachu a stresu, dokonca o samovražde otvorene hovorí pred deťmi. Pokiaľ je to možné, navrhovateľka trávi čas u svojej matky. Za príčinu rozvratu manželstva považuje manželovu neveru, a následné ochladnutie vzťahu s manželom. V manželstve nie je dlhodobo šťastná, nevie byť v jeho prítomnosti uvoľnená, z čoho pramenili viaceré konflikty, je pevne rozhodnutá sa rozviesť. Manžel býval veľmi náladový a výbušný, dokázal sa nahnevať aj za maličkosti, čoho svedkami boli aj maloleté deti, ktoré mali zo správania otca strach. Uvedené správanie sa u otca mal. detí prejavilo dokonca aj počas šetrenia pomerov úradom, keď mala byť vypočutá dcéra účastníkov. Manžel s rozvodom nesúhlasil, pričom ako dôvod na pojednávaní uvádzal, že nechce aby deti stratili otca. Uvedené vyjadrenia otca vyznievajú paradoxne k jeho vyjadreniam o tom, že „na sociálnej poisťovni dal vypočítať sirotský dôchodok“ v súvislosti s tvrdeniami matky aj mal. dcéry, že otec sa v domácnosti vyhráža samovraždou. Súd vidí príčinu rozvratu manželstva v citovom ochladnutí medzi manželmi vyplývajúceho z manželovej nevery, ako aj v psychickom nátlaku manžela na navrhovateľku a deti a z toho vznikajúcich vzťahových problémoch. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z funkcií v manželstve nerealizuje, čomu je v prejednávanom prípade tak. Súd má za to, že intenzita rozvratu vzťahu medzi účastníkmi je vysoká, tento vzťah nie je možné obnoviť a ide o stav trvalý. Z týchto dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol.
18. Súd maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, a to s prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, psychologičky úradu a vyjadrenie mal. C.. Styk maloletých detí s otcom súd neupravil, nakoľko sa matka vyjadrila, že styku otca s maloletými deťmi nebude brániť a ani podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka túto otázku nie je potrebné striktne upraviť, aj s ohľadom na zdravotný stav mal. Z..
19. Rodičia sa nedohodli na výške výživného, napriek tomu, že otec už toho času matke na deti, resp. domácnosť prispieva. Čo sa týka majetkových pomerov rodičov, súd mal v konaní za preukázané, že matka je zamestnaná, jej príjem je podľa vlastného vyjadrenia 1 000,- eur v čistom mesačne, vrátane daňového bonusu na deti. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky jej príjem je priemerne v čistom je 894,27 eur mesačne. Spolu s otcom maloletých detí je vlastníčkou trojizbového bytu, ktorý majú v BSM. Otec je zamestnaný, jeho príjem je podľa potvrdenia zamestnávateľa v priemere 1 686,60 eur v čistom mesačne.
20. Mal. C. ukončila siedmy ročník na K. Š. X. O. V.. Za odôvodnené a primerané mesačné výdavky súd považoval sumu 180,- eur na stravu v domácnosti, 10,- eur na režijný poplatok za školskú jedáleň, 56,28,- eur predstavujúcu 1/4 z poplatkov za bývanie (úhrada za užívanie bytu 159,83 eur mesačne + SIPO platby vo výške 65,27 eur mesačne), keďže bývajú t.č. v spoločnej aj naďalej 4 členovia, 20,- eur na školské pomôcky a potreby, 15 eur na hygienické potreby, 15,- na kozmetiku, 120,- eur na oblečenie a obuv, 20,- eur na lieky a vitamíny, a 10,- eur na zubára. Matka uvedené výdavky preukázala pripojenými dokladmi.
21. Mal. Z. ukončil štvrtý ročník na K. Š. X. O. V.. Za odôvodnené a primerané výdavky súd považoval sumu 180,- eur na stravu doma, 10,- eur na režijný poplatok za školskú jedáleň, 56,28,- eur predstavujúcu 1/4 z poplatkov za bývanie (úhrada za užívanie bytu 159,83 eur mesačne + SIPO platby vo výške 65,27 eur mesačne), keďže bývajú t.č. v spoločnej aj naďalej 4 členovia, 20,- eur na školské pomôcky a potreby, 15 eur na hygienické potreby, 90,- eur na oblečenie a obuv, 20,- eur na lieky a vitamíny, 10,- eur na zubára a 12,- eur na družinu. Matka uvedené výdavky preukázala pripojenými bločkami.
22. Matka na pojednávaní navrhla dohodu ohľadom výživného v celkovej sume 500,- eur mesačne, pre mal. C. vo výške 280,- eur a pre mal. Z. vo výške 220,- eur, nakoľko otec toho času na výživu detí matke reálne prispieva. Otec sa k návrhu dohody na pojednávaní nevyjadril.
23. Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. C. sumou 280,- eur mesačne a mal. Z. sumou 220,- eur mesačne. Pri určovaní samotnej výšky výživného súd vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta ZoR, t.j. veku, odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ako aj možností, schopností a majetkových pomerov osoby povinnej platiť výživné. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Matka bude zabezpečovať celkovú starostlivosť o maloletých a hradiť väčšinu výdavkov spojených s touto starostlivosťou. Preto bolo zo strany otca určené výživné zodpovedajúce vyššej časti odôvodnených výdavkov na maloleté deti. Čo sa týka výšky výživného, výška mesačných výdavkov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa (bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady spojené s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, primerané náklady na mobilný telefón). Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurz a pod., aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Výživné by nemalo pokrývať len základné a nevyhnutné výdavky, ale aj výdavky mimoriadne. Súd vychádzal z výdavkov, ktoré na dieťa vyčíslila matka. Vzhľadom na skutočnosť, že matka vyčíslila len základné mesačné výdavky maloletých detí, súd považoval výšku výdavkov vyčíslených matkou za dôvodnú. Súd nemohol do úvahy vziať výdavky otca na oblečenie a obuv vo výške 200,- eur mesačne, nakoľko toto tvrdenie otec nepreukázal žiadnym dôkazom. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
24. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma svoje predošlé priezvisko.