Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-60-2013.pdf
PDF · 118.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18C/60/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. F. I. v právnej veci žalobcu V. N. G. G..M..B.., G. G. Y. X, H., IČO XXXXXXXX, F.. 3433289, zastúpený JUDr. N. Š., Z., G. G. Y. X, C..B..H. XXX, H. proti žalovanému V. I., T.. XX.X.XXXX, bytom R. Ú. XXX/X, D. - H. v konaní o zaplatenie 302,85 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 153,48 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 33,17 eur od 12.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 86,10eur vo výške 9% ročne od 12.3.2010 do zaplatenia a zo sumy 32,41 eur vo výške 9% ročne od 12.4.2010 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30eur mesačne počnúc mesiacom september 2013, vždy do 25.teho dňa toho ktorého mesiaca do budúcna vopred až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
V časti 149,37 eur návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom podaným na tunajší súd dňa 11.3.2013 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 302,85 eur s prísl. z titulu nezaplatených faktúr za poskytnuté služby a z titulu zmluvnej pokuty.
V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol dňa 3.10.2012 ako postupník na základe zmluvy o postúpení od spoločnosti Slovak Telecom, a.s., ako postupcu, predmetom ktorej bola aj pohľadávka na zaplatenie dlhu od žalovaného. Z návrhu ďalej vyplýva, že na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., ktorej práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaným právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu služby žalovanému riadne a včas poskytol a na poskytnuté služby vystavil faktúry, ktoré žalovaný nezaplatil. Preto si žalobca voči žalovanému z titulu porušenia jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení uplatňuje v tomto konaní aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 149,37eur.
Žalovaný sa vo veci písomne nevyjadril.
Žalobca dňa 8.7.20123 doručil súdu písomné podanie, v ktorom poukázal na to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákaz zjednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom, takisto zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva povinnosť zaťažovať zmluvnou pokutou obe zmluvné strany pre prípad jej riadneho dojednania v zmluve. Zdôraznil, že zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom, upraveným zákonom a nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností žalovaným, konkrétne neplatenie dohodnutej ceny za poskytnuté využité služby a porušenie záväzku doby viazanosti. Žalobca si svoje povinnosti (žalobca mal zrejme na mysli svojho právneho predchodcu) vyplývajúce mu zo zmluvy o pripojení plnil riadne a včas, žalovanému požadované služby riadne v zmysle zmluvných dojednaní sprístupnil, žalovaný však svoj záväzok doby viazanosti 24 mesiacov preukázateľne porušil. Primárnym cieľom zjednanej zmluvnej pokuty nie je dosiahnuť finančné plnenie od dlžníka, ale prinútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie plniť si zmluvné povinnosti vyplývajúce zo vzťahu založeného zmluvou o pripojení. Zmluvná pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody a právo na jej zaplatenie vznikne veriteľovi aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za len posledný mesiac doby jeho viazanosti. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému benefity v podobe zľavneného mesačného poplatku služby Mobilný internet 2 v sume 16,56 eur/mesiac s voľným objemom dát v rozsahu 4GB pričom žalovaný sa právnemu predchodcovi žalobcu zaviazal záväzkom doby viazanosti pri získaní výhody v podobe akciových cien za poskytovanie služby Mobilný internet 2. Žalovaný napriek tomu, že Dodatok k zmluve o pripojení uzavrel dňa 14.12.2009 už v mesiaci marec 2010 sa dostal do omeškania so zaplatením faktúry za služby poskytnuté vo februári 2010, následne nezaplatil ani ďalšie faktúry. Nezaplatenie takmer ani minimálnej časti z fakturovanej ceny za služby (zmluva uzavretá v mesiaci 12/2009, nezaplatené faktúry od 02/2010) má za následok vznik povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dojednanú zmluvnú pokutu, ktorú v takomto prípade nie je možné označiť za neprimeranú. Práve potencionálna sankcia v podobe zmluvnej pokuty má odrádzať účastníkov zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pripojení v pozícii odberateľov služieb od ich ľahkovážneho konania a úmyslu získať drahé zariadenie za neprimerane nízku cenu. Žalobca uplatnenú zmluvnú pokutu považuje vzhľadom na opakované porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného za spravodlivú a primeranú vo vzťahu k porušovanej povinnosti.
Pojednávania, ktoré súd vytýčil na deň 25.7.2013 sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd preto podľa § 101 ods.2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu poskytovateľ služby T - Mobile Slovensko a.s. a žalovaný dňa 17.7.2007 uzavreli v súlade s ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z.z. Zmluvu o pripojení - služba Rýchly internet, na základe ktorej poskytoval žalovanému služby, za ktoré sa tento zaviazal riadne a včas platiť. V tabuľke 1 tejto zmluvy si zmluvní účastníci dohodli 24 mesačnú viazanosť žalovaného, predaj koncového zariadenia T-Mobile modem za zľavnenú cenu 1,-Sk s DPH a zmluvnú pokutu 10 000,-Sk. Po uplynutí 24 mesačnej viazanosti žalovaného založenej touto zmluvou, uzavreli zmluvní účastníci dňa 14.12.2009 Dodatok k zmluve o pripojení.
Z Dodatku (bod 1.a, b) ku zmluve o pripojení je zrejmé, že predmetom dodatku je zmena pôvodného programu služieb a záväzok účastníka riadne a včas platiť podniku cenu služieb špecifikovaných v dodatku a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej mobilnej dátovej služby T mobile mobilný internet. Z bodu 2 dodatku vyplýva, že účastník - - žalovaný sa zaviazal po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke 1 dodatku, t.j. v tomto prípade 24 mesiacov nepožiada o deaktiváciu, resp. zrušenie služby a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo deaktivoať službu alebo zrušiť službu odstúpením od zmluvy o pripojení alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka. Účastník sa zároveň v bode 3 zaviazal, že v prípade porušenia zmluvných povinností, najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b,
v bode 2 alebo v čl. 3 bod 3.4 alebo 3.5 alebo v čl. 5 Všeobecných podmienok a následnej deaktivácie služby je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tab.č. 1.
Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 7001714473 zo dňa 22.2.2010, splatnou dňa 11.3.2010, za dodané služby sumu 86,10 eur, f.č. 7002737982 zo dňa 22.3.2010, splatnou dňa 11.4.2010, za dodané služby sumu 34,21 eur a f.č. 7003721634 zo dňa 22.4.2010, splatnou dňa 11.5.2010, za dodané služby sumu 34,83 eur. Z faktúry č. 7003721634 žalobca žiadal zaplatiť len sumu 33,17 eur.
Žalovaný svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas platiť splatné faktúry nedodržal, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k uplatneniu zmluvnej pokuty v zmysle uzavretého dodatku k zmluve o pripojení a to faktúrou č. 7110654147 vo výške 149,37 eur.
Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že faktúry tak, ako sú uvedené v žalobnom návrhu nezaplatil, pretože sa stal nezamestnaným a tým je doposiaľ, dávky v hmotnej núdzi mu priznané neboli. Má dve maloleté deti, manželke sa teraz skončila materská dovolenka. Namietal proti zaplateniu zmluvnej pokuty, tvrdil, že žiaden dodatok k zmluve o pripojení, ktorým by si ďalej predĺžil viazanosť, neuzatváral. Faktúry za služby bol ochotný uhradiť v splátkach po 30 eur mesačne.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 491 ods. 2 OZ na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Podľa § 491 ods. 3 OZ na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Podľa § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik - žalobca má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej
vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník - žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 5 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Doloženými listinnými dokladmi mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bol platne založený záväzkový vzťah týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v mobilnej sieti žalobcu. V zmysle ujednaní vyplývajúcich z uzavretej zmluvy, ako aj zo Všeobecných podmienok, bol žalovaný povinný hradiť cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných žalobcom za dohodnuté zúčtovacie obdobie.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vl. SR č. 87/1995 Z.z. účinného po 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Faktúry žalovaný nezaplatil v lehote splatnosti, preto mu bola uložená povinnosť zaplatiť sumu vyúčtovanú faktúrami za poskytnuté služby v sume 153,48eur a zároveň aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr za poskytnuté služby.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V súlade s cit. zák. ustanoveniami súd rozhodol vo veci a žalovaného zaviazal na plnenie v splátkach pretože v čase rozhodovania súdu je nezamestnaný, bez príjmu a sociálnych dávok.
Podľa § 544 ods.1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z. tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
Podľa § 2 zák.č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim
1. podnikateľ, 1) ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec,
2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 2)
3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín,
i) službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, 5) nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19,
r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.
Podľa § 3 ods. 3 zák.č. 250/2007 Z .z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 6 cit. zák. ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Je zrejmé, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá typizovaná, štandardizovaná, formulárová spotrebiteľská zmluva, ktorej náležitosti boli vopred zadefinované žalobcom, čo sa týka aj zmluvnej pokuty.
Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
V danom prípade právny predchodca žalobcu zmluvnou pokutou dohodnutou v Dodatku k zmluve o pripojení nechcel zabezpečiť predaj zariadenia žalovanému za zľavnenú akciovú cenu ( zmluvná pokuta v tomto zmysle bola dohodnutá v pôvodnej zmluve o pripojení zo dňa 17.7.2007, v Dodatku predaj koncového zariadenia za akciovú cenu nebol predmetom zmluvy)) ale podľa tvrdenia žalobcu poskytovanie služieb za zľavnené ceny.
Pri posudzovaní zmluvnej pokuty súd prihliada na podmienky, za akých dochádza k dohode o zmluvnej pokute, k povahe služby ako aj k ostatným zmluvným podmienkam.
V konkrétnej veci po uplynutí viazanosti žalovaného Zmluvou o pripojení - služba Rýchly internet zo dňa 17.7.2007, bol medzi zmluvnými účastníkmi uzavretý Dodatok k zmluve o pripojení. Z jeho bodu 1 je zrejmé, že medzi zmluvnými účastníkmi týmto dodatkom k zmluve o pripojení došlo k zmene pôvodného programu služieb na službu Prolong, teda k predĺženiu poskytovania služieb žalovanému, ale nebolo mu predané žiadne koncové zariadenia za zvýhodnenú, akciovú cenu. Zo zmluvy o pripojení a dodatku k nej nevyplýva, aká je riadne, teda nie zľavnená cena mesačného paušálu a preto nie je možné zistiť, aká bola hodnota záväzku zabezpečovaného zmluvnou pokutou a nie je zrejmé ani to, akým spôsobom dospel právny predchodca žalobcu k vyčísleniu zmluvnej pokuty práve vo výške 149,37 eur.
Uvažovať o prípadnej dôvodnosti a priliehavosti zmluvnej pokuty by bolo možné v prípade uzavretia zmluvy o pripojení, na základe ktorej by bolo účastníkovi predané koncové zariadenie za akciovú zľavnenú cenu. V tomto prípade však žalovaný počas 24 mesačnej viazanosti na základe zmluvy zo 17.7.2007 splatil cenu koncového zariadenia, ktoré mu bolo poskytnuté za zľavnenú cenu.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie, ponúkaný tovar a služby, koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu k podnikaniu. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Ustanovenia § 53 OZ sa týkajú iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich rozsiahlosť, krátkosť času, drobné písmo a použitú právnu terminológiu nemá možnosť či už ich zbežne prečítať ( a už vôbec nie dôkladne) alebo pochopiť ich obsah.
V danom prípade žalobca, resp. jeho právny predchodca, ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktorých obsah má vopred pripravený a v ktorých spotrebiteľ ako zákazník zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada žalobca (jeho právny predchodca) od svojho klienta zaplatiť vždy v nezmenenej výške, bez ohľadu na to, aký je obsah služieb poskytovaný klientovi, aký čas bol klient viazaný a riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a aký čas zostáva do uplynutia doby viazanosti. V tomto konkrétnom prípade uplatnenie zmluvnej pokuty poškodzuje práva spotrebiteľa a táto je neplatná, pretože nezohľadňuje skutočnosť, že žalovanému nebolo dodané žiadne koncové zariadenie za akciovú cenu, nebolo preukázané, aká by bola riadna cena služieb poskytovaných klientovi v prípade neuzavretia dodatku k zmluve, teda žalobca v konaní nepreukázal, aká bola výška jeho dotácie do ceny služieb poskytovaných žalovanému, preto v konaní nebolo možné ani zistiť výšku zabezpečovaného záväzku. Správanie žalovaného nesvedčí o tom, že dodatok k zmluve o pripojení uzatváral so špekulatívnym úmyslom, pretože počas svojej viazanosti na základe pôvodnej zmluvy o pripojení podľa všetkého svoje zmluvné povinnosti riadne plnil,
splatil koncové zariadenie, ktoré mu bolo predané za akciovú cenu a až po uplynutí jeho viazanosti podľa tejto zmluvy došlo k uzavretiu dodatku k tejto zmluve.
Súd v tomto konkrétnom prípade mal za to, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dôvodný, pretože nie je v súlade s ust. § 3 ods. 1 OZ ( výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi) v tomto prípade ide o neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, ktorá je v tejto spotrebiteľskej zmluve neplatná.
Žaloba bola preto v časti zmluvnej pokuty zamietnutá.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca ako aj žalovaný mali v konaní úspech len čiastočný, (žalobca v sume 153,48eur a žalovaný v sume 149,37 eur) preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice-okolie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).