Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/38/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom, v trestnej veci obžalovaného N. S., H.. XX.XX.XXXX N. K., C. S. Č.. XXX, pre prečin pytliactva podľa , o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. , zo dňa 2.4.2013, podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. júla 2013, takto

rozhodol:

Obžalovaný N. S., H.. XX.XX.XXXX N. K., C. S. Č.. XXX, nezamestnaný,

uznáva sa za vinného,

že dňa 13.7.2012 v katastri obce Pčoliné v časti zvanej „Doužanky“ išiel s ruksakom na ramene po lúke, pričom, keď bol v čase asi o 7.00 hod. zo vzdialenosti asi 480 - 500 metrov spozorovaný N. R. K.., H.. X.X.XXXX, ktorý naňho zakričal „Laci poď sem!“, N. S. zašiel do krovinatého porastu, kde ho už nebolo vidieť a následne, keď z tohto porastu vyšiel, už nemal pri sebe ruksak. Po stretnutí s N. R. K.., N. S. odišiel smerom k obci a N. R. st. spolu so synom N. R. ml. nar. 22.8.1989 a B. F., ktorého zavolal N. R. st. ako predsedu poľovníckej spoločnosti PAVLOVEC Pčoliné so sídlom Pčoliné 82, následne asi po hodine hľadania našli ruksak zelenohnedej farby, v ktorom bol uložený 1 ks plášť do dažďa s maskáčovým vzorom, 1 ks ďalekohľad zn. BPC 8x30 a mäso pochádzajúce zo srnčej zveri zabalené v igelite v presne nezistenom množstve (váhe),

teda

neoprávnene zasiahol do výkonu práva poľovníctva tým, že na seba previedol zver neoprávnene ulovenú alebo nájdenú,

čím spáchal

prečin pytliactva podľa .

Za to sa odsudzuje:

Podľa , prihliadajúc v zmysle , na absenciu poľahčujúcich okolností uvedených v , pri nezistení priťažujúcich okolností uvedených v , podľa , , na peňažný trest vo výmere 200 (dvesto) eur.

Podľa , ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa , , na trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu práva poľovníctva na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa , na trest prepadnutia veci a to: 1 ks ruksak zelenohnedej farby, v ktorom bol uložený 1 ks plášť do dažďa s maskáčovým vzorom, 1 ks ďalekohľad zn. BPC 8x30, ktoré sú uložené v sklade zaistených vecí v objekte OO PZ Snina.

Podľa , súd odkazuje poškodenú Poľovnícku spoločnosť PAVLOVEC Pčoliné, so sídlom Pčoliné č. 82, s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného N. S. obžalobu pre prečin pytliactva podľa , ktorého sa mal dopustiť tak, že: „dňa 13.07.2012 v katastri obce Pčoliné, v časti zvanej Mláčky, ktorá je súčasťou Poľovníckej spoločnosti Pavlovec so sídlom v Pčolinom, asi o 05.15 h dvakrát vystrelil z doposiaľ nezistenej dlhej strelnej zbrane a ulovil l kus srnčej zveri bez povolenia na lov, následne zver zodral z kože a mäso naložil do igelitových vreciek a následne do svojho ruksaku a spolu so zbraňou a ruksakom išiel k obci Pčoliné, kde na lúke v časti zvanej Doužanky bol za pomoci

puškohľadu na puške spozorovaný a opoznaný N. R. st., členom PZ Pavlovec a keď bol asi trikrát nahlas oslovený N. R. K.., aby išiel k nemu, tak zrýchlil krok a zašiel do krovia, kde ukryl zbraň a ruksak, a bez týchto vecí potom išiel smerom k obci, pričom následne N. R. K.. v kroví našiel ruksak s mäsom srnčej zveri, čím Poľovníckej spoločnosti Pavlovec v Pčolinom spôsobil škodu 55 €“.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.05.2013, obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Počas následného výsluchu uviedol, že asi o 04.30 hod. ráno dňa 13.07.2012 sa vybral na hríby do prírody nad obcou Pčoliné. Keď sa v čase okolo siedmej hodiny ráno nachádzal v lokalite nazývanej Mláčky videl osobu, o ktorej usudzoval, že je to N. Š., pretože je zvykom, že chodí v tom čase na prechádzky so psom. Po ceste domov stretol N. R. K.., ktorého sa zo žartu opýtal, či „v takom čase sa ide na srnca?“. On mu na to odpovedal, že ide za ním a pýtal sa kde má ruksak a pušku. Obžalovaný mu povedal, že nič také so sebou nemá, pretože bol na hríby.

Obžalovaný ďalej uviedol, že N.. R. K.. ho upozornil na to, že má krv na odeve - podľa jeho vyjadrenia to však boli fľaky od farby a lepidla. Po príchode domov sa poumýval, prezliekol a išiel som do Humenného vybaviť svoje záležitosti. Pri návrate domov bol kontaktovaný príslušníkom PZ a potom odišiel s policajtami na výsluch. V čase, kedy sa mal skutok odohrať bol obžalovaný oprávneným držiteľom zbraní - l ks guľová zbraň dlhá ČZ 550 ráže 7 x 64 mm a l ks brokovnica l hlavňová IŽ 18 ráže 12 mm, obe zbrane slúžili na výkon poľovníctva. Obžalovaný uviedol, že osoby v civile, ktoré boli prítomné pri jeho výsluchu, ktorý sa konal dňa 13.07.2012 na OO PZ v Snine (z toho usudzoval, že to boli príslušníci PZ), žiadali od neho, aby im umožnil obhliadku týchto zbraní ihneď po jeho výsluchu, čo sa aj stalo a policajti pušky, ktoré boli uzamknuté doma v skrini, prezreli.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.05.2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka N. R. K.., ktorý uviedol, že dňa 13.07.2012 sa vybral na poľovačku spolu so synom (N. R. Z.), keď v čase okolo 05.10 hod. ráno na posede počul dva výstrely zo strelnej zbrane. Ihneď o tom upovedomil syna, ktorý bol na druhom posede a žiadal ho, aby prišiel k nemu, aby spolu situáciu skontrolovali, pretože podľa jeho vedomostí nikto iný v revíre v tom čase poľovať nemal. Obišli priľahlé územie hon Mláčky a Stredný vrch, nezistil však žiadne krvavé stopy, preto zišli s autom do obce, kde chceli skontrolovať ďalší hon za obcou - hon „Doúžavky“.

Svedok uviedol, že videl, ako v doline stojí S. Š. a z lesa dole lúkou schádza obžalovaný S.. Bolo asi sedem hodín ráno. Cez puškohľad, zo vzdialenosti asi 500 metrov, skontroloval osobou ktorá schádza z lesa a jasne videl, že ide o N. S., ktorý mal na sebe vak a pušku prevesenú cez plece. Zakričal naňho „Laci poď sem“, on však na to zrýchlil krok a odbočil preč smerom do tŕnia - pásu širokého asi 20-30 m. Keď mu nadišiel cestu, z druhej strany však už vyšiel bez ruksaku a pušky.

Nakoľko svedok počul výstrel, vyzval N.. S., aby mu ukázal vak a pušku. On mu povedal, že nič nemá a že keď si myslí, že mal so sebou vak a pušku, nech si to ide hľadať. svedok uviedol, že obžalovaný S. mal na sebe odev zvaný „bundoška“ pošpinený krvou.

Po tom, čo sa rozišli, svedok so synom išiel hľadať vak aj pušku, o všetkom informoval predsedu spoločnosti Pavlovec a asi po hodine našli ruksak s mäsom, ktoré bolo zabalené v igelite. Pušku nenašli. Pušku hľadali policajti aj so služobným psom. Nepodarilo sa ju nájsť. Ďalší vypočutý svedok N. R. mladší, vypovedal zhodne ako jeho otec.

Svedok Viliam Šanta potvrdil svoju prítomnosť na mieste v čase, keď R. K.., cez poškohľad identifikoval osobu N.. S. - on sám vzhľadom na vzdialenosť od tejto osoby, nevedel určiť o koho ide. Že ide o S. sa dozvedel len od R. staršieho.

Svedok Andrej Latta (predseda poľovníckej spoločnosti, Poľovnícka spoločnosť PAVLOVEC Pčoliné, so sídlom v Pčoliné 82 - poškodená strana) uviedol, že bol telefonicky privolaný na lokalitu Doúžavky N. R. straším, ktorý mu povedal o okolnostiach stretnutia s N.. S.. Potom spolu hľadali ruksak a zbraň. Po tom, čo našli ruksak s mäsom privolali policajtov a ďalej hľadali zbraň, ktorú napokon nenašli.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.6.2013 bol vypočutý svedok navrhnutý obžalovaným - Ján Štec, ktorý ku skutočnostiam uvádzaným obžalovaným v odôvodnení sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia (čl. 12), uviedol, že 3-4 dni pred udalosťou bol S. na hríby, pričom mu sľúbil, že aj jemu hríby donesie, avšak po návrate mu S. povedal, že mu niekto ukradol „hatižák“. Povedal mu, že sa to stalo tak, že sa v lese rozhodol ísť pozrieť ešte na jedno miesto a keď sa vrátil na to pôvodné zistil, že mu niekto hatižák ukradol.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.6.2013 bol vypočutý svedok S. E., príslušník OR PZ Humenné, odbor kriminálnej polície, odd. všeobecnej kriminality, ktorý uviedol, že bol operačným dôstojníkom vyslaný do obce Pčoliné s tým, že bola videná osoba, ktorá zahodila batoh, ktorý bol následne nájdený a v tom batohu bolo mäso z ulovenej zveri. V batohu boli aj iné veci bol to ďalekohľad a pláštenka. Uvedené veci boli zadokumentované. Na miesto prišiel, keď už batoh bol nájdený. Prítomnými ľuďmi, ktorí sa predstavili ako členovia poľovníckeho združenia bola ako podozrivá osoba označená osoba N.. S.. Nakoľko bol nájdený batoh, hľadala sa aj zbraň, ktorú sa napokon nepodarilo nájsť. Následne sa konal výsluch N. S., pričom svedok osobne bol u neho v dome, kde N. S. ukázal miesto, kde zbrane drží a sám dobrovoľne ich na žiadosť policajtov vydal. Ihneď bola vykonaná kontrola v evidencii zbraní, ktoré mal obvinený v oprávnenej držbe a porovnávaná so zbraňami, ktoré vydal. Svedok ďalej na otázku súdu uviedol, že vydané zbrane zodpovedali evidencii, podľa ktorej uvedené zbrane mal N. S. v legálnej držbe a nebolo z nich cítiť pach po bezprostrednej streľbe.

Ako svedok bol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.7.2013, vypočutý npor. Z. C., kriminalistický technik OR PZ Humenné, odbor kriminálnej polície, ktorý uviedol, že keď prišli na miesto samé, boli tam prítomní dvaja poľovníci, ktorí policajtom uviedli, že v skorých ranných hodinách počuli výstrel a keď obhliadli terén odkiaľ zaznel výstrel tak našli ruksak s mäsom a s vecami, ktoré tam boli. Spomínali aj meno podozrivého, s tým, že ide o bývalého poľovníka z obce. Potom spoločne hľadali zbraň a bol privolaný aj psovod so služobným psom, avšak pátranie po zbrani bolo bezvýsledné.

Po súhlasnom stanovisku procesných strán súd vykonal dokazovanie podľa , veta druhá , prečítaním znaleckého posudku č. ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2012/2333 a podľa prečítaním listinných dôkazov: odborné vyjadrenie z odboru kriminalistiky, zápisnica o rekonštrukcii, zápisnica o obhliadke miesta činu, fotodokumentácia, hlásenie o použití služobného psa, vyčíslenie škody, správa obv. úradu životného prostredia v Humennom, stanovisko Obvodného lesného úradu Snina, odpis registra trestov, správa o povesti obžalovaného z miesta bydliska, správa OR PZ, správa Poľovníckej spoločnosti Pavlovec, prac. posudok.

Súd vyhodnocujúc dôkazy podľa základných zásad trestného konania uvedených v , dospel k záveru, že obžalovaný N.Q. S. síce svojim konaním naplnil znaky prečinu pytliactvo podľa , avšak skutok nespáchal tak, ako je uvedené v obžalobe a preto týmto konaním

síce neoprávnene zasiahol do výkonu práva poľovníctva, avšak nie tým (ako je uvedené v obžalobe), že bez povolenia ulovil zver, ale tým, že na seba previedol zver neoprávnene ulovenú alebo nájdenú.

Ulovenie zveri obžalovanému preukázané nebolo. Súd za preukázané považuje to, že konaním uvedeným vo výroku tohto rozsudku (popis skutku, z ktorého súd uznal obžalovaného vinným), obžalovaný na seba previedol zver neoprávnene ulovenú alebo nájdenú. Uvedený záver plynie z výpovedí svedkov N. R. staršieho a N. R. mladšieho, zo záverov znaleckého posudku posudku kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice č. ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2012/2333, zo dňa 30.8.2012, ktorými bola súčasne vyvrátená obhajoba obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že ruksak mu niekto 3-4 dni pred udalosťou v lese odcudzil.

Podľa znaleckého posudku na popruhoch ruksaku, na rukávoch plášťa do dažďa a na ďalekohľade v mieste kontaktu boli vykonané stery a bola zistená zhodnosť so vzorkou DNA získanej od osoby obžalovaného - iba nesúlad týchto vzoriek by svedčil obrane obžalovaného.

Okolnosť, že zbrane, ktoré mal obžalovaný v legálnej držbe neboli použité na ulovenie zveri ako aj skutočnosť, že iná strelná zbraň nebola nájdená, mali rozhodujúci význam pre konštatovanie súdu, že obžalovanému nebolo ulovenie zveri preukázané nebolo.

V ruksaku obžalovaného bolo nájdené mäso pochádzajúce zo srnčej zveri, pričom srnec lesný (Capreolus capreolus), je uvedený v prílohe č. 1k , o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako populácia voľne žijúcich druhov živočíchov.

Objektom prečinu pytliactva podľa , je ochrana výkonu práva poľovníctva a výkonu rybárskeho práva pred neoprávnenými zásahmi.

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v neoprávnenom zásahu do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva dvoma spôsobmi, a to

- tým, že páchateľ bez povolenia loví zver alebo ryby, alebo ich loví v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo

- tým, že ukryje, prechováva alebo na seba alebo iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené.

Právo poľovníctva vymedzuje o poľovníctve, ako aj vykonávacia

Zverou sa rozumie populácia voľne žijúcich druhov živočíchov, a to zver pernatá, srstnatá, raticová, malá, veľké šelmy a krkavcovité vtáky v zmysle prílohy č. 1 k . Právo poľovníctva sa týka iba zveri, ktorá žije vo voľnej prírode na poľovných pozemkoch.

Podľa , , o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právom a výkonom poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty,

Podľa , , o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, lovom zveri je získavanie zveri odstrelom, odchytom, poľovnými dravcami alebo pomocou fretky.

Podľa , , o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poľovným revírom je poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva; za poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná bažantnica.

V zmysle , o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa .

Povolenie na lov zveri je , o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravené v ustanovení tak, že: (1) Každý, kto sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou určenou na lov zveri, musí mať pri sebe poľovný lístok, povolenie na lov zveri a doklady podľa osobitného predpisu, 29) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri love poľovným dravcom musí mať pri sebe poľovný lístok, povolenie na lov zveri a druhovú kartu podľa osobitného predpisu.30) Tieto doklady je povinný predložiť na požiadanie orgánu Policajného zboru, poľovníckemu hospodárovi, poľovníckej stráži a orgánu štátnej správy poľovníctva. (2) Povolenie na lov zveri je verejnou listinou oprávňujúcou jeho držiteľa spolu s ďalšími dokladmi na lov zveri alebo inú činnosť v poľovnom revíri podľa tohto zákona. Vydáva ho na predpísanom tlačive užívateľ poľovného revíru. Povolenie na lov zveri podpisujú štatutárny zástupca užívateľa poľovného revíru a poľovnícky hospodár. Povolenie na lov zveri je neprenosné na inú osobu. (3) V povolení na lov zveri musia byť uvedené osobné údaje držiteľa poľovného lístka (ďalej len "poľovník"), a to meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, údaje o druhu zveri, jej pohlaví, vekovej triede a počte zveri, ktorú môže loviť, doba, v ktorej môže jednotlivé druhy zveri loviť, a doba platnosti povolenia. (4) Poľovnícky hospodár vedie evidenciu vydaných povolení na lov zveri a zodpovedá za to, že vydané povolenie na lov zveri je v súlade s týmto zákonom. (5) Povolenie na lov zveri uchováva užívateľ poľovného revíru najmenej tri roky. (6) Pri plánovaných spoločných poľovačkách vydáva užívateľ poľovného revíru pre všetkých účastníkov poľovačky len jedno povolenie na lov zveri, ktorého prílohou je zoznam účastníkov spoločnej poľovačky a zoznam poľovne upotrebiteľných psov zúčastnených na spoločnej poľovačke. Pri love husí a kačíc na ťahu podľa nemusí užívateľ poľovného revíru vydať povolenie na lov poľovníckemu hosťovi, ktorý vykonáva lov za prítomnosti člena poľovníckej organizácie, ktorá poľovný revír užíva, alebo zamestnanca užívateľa poľovného revíru. (7) Po skončení platnosti povolenia na lov zveri je jeho držiteľ povinný odovzdať ho do 30 dní príslušnému poľovníckemu hospodárovi.

Obžalovaný nedisponoval povolením na lov zveri a nakoľko mu ulovenie zveri preukázané nebolo, neoprávnený zásah do výkonu práva poľovníctva, spočíval v tom, že na seba previedol zver neoprávnene ulovenú alebo nájdenú.

Prečin pytliactva vyžaduje úmyselné konanie páchateľa. Zavinenie vyjadruje vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Je obligatórnym znakom subjektívnej stránky trestného činu. Priamy úmysel (dolus directus) vyjadruje vyšší

stupeň zavinenia. Zložka vôľová je tu vyjadrená slovom „chcel”. Zložka vedomostná nie je výslovne uvedená, je však samozrejmé, že tie skutočnosti, ktoré páchateľ chcel, si zároveň predstavoval aspoň ako možné. Páchateľ vedel, že následok spôsobí, jeho vznik sledoval - teda ho chcel spôsobiť.

O úmysle obžalovaného previesť na seba zver neoprávnene ulovenú alebo nájdenú, súd nemal pochybnosti už aj s poukazom na spôsob uloženia mäsa v igelitových sáčkoch (fotodokumentácia).

Podľa zákonného ustanovenia vzťahujúce sa na prečin, z ktorého spáchania bol obžalovaný uznaný vinným - trest má byť ukladaný podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho na prečin pytliactvo podľa , v zmysle ktorého možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na dva roky.

Súd nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti uvedené v , ani žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle , preto nepristúpil k úprave trestnej sadzby podľa , .

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov ( ) najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Hodnotiac osobu obžalovaného je potrebné poukázať na jeho rodinný život - je rozvedený, z manželstva pochádzajú 2 deti, pričom jedno z nich je zverené jemu, vo veku 19 rokov, ešte študujúce. Býva v rodičovskom dome v obci Pčoliné, v spoločnej domácnosti s mamou a dcérou.

Obžalovaný má dva záznamy v odpise reg. trestov, obidva sú staršieho dáta (1993 a 2001) s účinkami zahladenia odsúdenia.

Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Je nevyhnutné zohľadnenie všetkých zákonných kritérií na uloženie trestu tak, aby uložený trest bol nielen trestom zákonným z pohľadu platnej právnej úpravy, ale aj trestom spravodlivým, teda súladným s a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práva základných slobôd, ktorý obžalovanému garantuje právo na spravodlivý súdny proces, neoddeliteľnou súčasťou ktorého je nepochybne aj právo na uloženie spravodlivého trestu.

Pri určovaní výmery trestu, bola súdom zohľadnená okrem iného aj kladná správa o povesti obžalovaného z miesta bydliska (čl. 104a) a prac. posudok (čl. 105).

Podľa , peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Podľa druhého odseku cit. ustanovenia, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá. Poukazujúc na vyššie uvedené, súd považoval za primerané, najmä však dostačujúce uložiť trest peňažný vo výmere 200 eur. Súd ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace. Súd zároveň uložil podľa , , aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu práva poľovníctva na osemnásť mesiacov. Podľa , bol uložený aj trest prepadnutia veci a to: 1 ks ruksak zelenohnedej farby, v ktorom bol uložený 1 ks plášť do dažďa s maskáčovým vzorom, 1 ks ďalekohľad zn. BPC 8x30.

Súd podľa , odkázal poškodenú poškodenú Poľovnícku spoločnosť PAVLOVEC Pčoliné, so sídlom Pčoliné č. 82, s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, pretože na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Súd poukazuje na vyčíslenie škody na čl. 99, ktorej výška je určená na základe množstva - váhy srnčej zveri. Túto skutočnosť by bolo potrebné skúmať pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť škodu spôsobenú trestným činom - dokazovanie by bolo nad rámec potrieb trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba.