Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-46-2008.pdf
PDF · 73.69 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/46/2008
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej vecioprávneného: JUDr. Vladimír Herich, Dončová 13, Ružomberok, správca konkurznej podstaty úpadcu: T R A N S P E D , spol. s r.o. Žilina, M.R. Štefánika 887/40, 010 01 Žilina, IČO: 00 693 502,proti povinnému:RAŠELINA SINGER s.r.o., 027 13 Suchá Hora, IČO: 17 329 531, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom, Exekútorský úrad v Považskej Bystrici, ul. Mládežnícka č. 325/23, pre vymoženie pohľadávky 1.277,97 Eur, trov predchádzajúceho konania 51,12 Eur, 25,56 Eur, trov právneho zastúpenia 48,80 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Dolný Kubín poverením č. 5503000945 zo dňa 7.2.1997 sp. zn. 5Er/107/97, poveril podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdneho exekútoravykonaním exekúcie č. EX 41/97 na vymoženie pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške 1.277,97 Eur (38.500 Sk), trov predchádzajúceho konania 51,12 Eur (1,540 Sk), 25,56 Eur (770 Sk), trov právneho zastúpenia 48,80 Eur (1.470 Sk) a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 1Rob/759/93 zo dňa 18.5.1993.
Súd z obsahu výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 1230/L, zistil, že na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28K/1/2005-KI-258 zo dňa 07.07.2009, ktorým bol konkurz na majetok úpadcu: RAŠELINA SINGER, s.r.o. "v konkurze" zrušený pre nedostatok majetku na úhradu výdavkov a odmeny správcu, sa obchodná spoločnosť s obchodným menom RAŠELINA SINGER, s.r.o. "v konkurze", so sídlom Suchá Hora, 027 13, IČO: 17 329 531 v zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 22.10.2009 vymazáva.
Exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku); v danom prípade začalo dňa 21.1.1997. Exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 235 ods.1 Exekučného poriadku). V prejednávanej veci bolo preto potrebné aplikovať Exekučný poriadokv znení platnom v čase začatia konania exekučného konania (v ďalšom texte sa uvádza Exekučný poriadok v tomto znení, pokiaľ nie je uvedené inak).
2. 2Er/46/2008
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konania právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu subjektivitu a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania dňom účinnosti zápisu do obchodného registra a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra.
V danom prípade po začatí exekučného konania povinný zanikol bez právneho nástupcu a to výmazom z obchodného registra v dôsledku čoho stratil právnu subjektivitu a tým aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Strata spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania na strane oprávneného je neodstrániteľnou podmienkou konania pre ktorú súd nemôže vo veci ďalej konať, nakoľko právneho nástupcu povinného, na ktorého by prešla vymáhaná pohľadávka oprávneného niet. Je tu teda dôvod vyplývajúci z iného zákona pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, preto súd postupujúc v zmysle cit. zák. ust. Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastavil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Súdny exekútor si návrhom zo dňa 5.4.2011, uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 79,54 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku,náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom od 1.9.2005,ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. 3. 2Er/46/2008
Oprávnený tak, ako aj súdny exekútor majú zákonný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti (trovy exekúcie), ktoré s poukazom na ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, uhrádza povinný. Oprávnený môže tieto trovy exekúcie znášať len výnimočne s poukazom na vyššie citované ust. § 203 Exekučného poriadku, a to v prípade ak by mu mohlo byť pripísané procesné zavinenie na zastavení exekúcie, nakoľko nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach procesného práva. Ak teda došlo k objektívnej skutočnosti, že povinný bol vymazaný z obchodného registra (osobitne za situácie, ak k tomu došlo po 12 rokoch od začatia exekučného konania) nemožno túto skutočnosť považovať za zavinenie oprávneného. Ani z obsahu pripojeného exekučného spisu nie je možné vyvodiť záver o existencii iných dôvodov, ktoré by napĺňali znaky zavinenia oprávneného (napr. nedostatočná súčinnosť, resp. nedostatočné plnenie povinností zo strany oprávneného). V nadväznosti na uvedené nie je preto dôvodné uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
V tomto prípade nie je možné určiť zodpovedný subjekt, ktorý by mal súdnemu exekútorovi nahradiť trovy exekúcie. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, na ktorý nárok inak odkazuje § 196 Exekučného poriadku,nie je podľa názoru súdu, poukazujúc na vyššie zistený skutkový a právny stav exekučného konania, porušením tohto práva. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR - Uznesenie č. IV ÚS 27/2008 zo dňa 24.1.2008, podľa ktorého „samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené „že riziko s výkonom určitej profesie (citovane v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.“
S ohľadom na uvedené skutočnosti súd náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie ( § 374 ods. 4 O.s.p.), ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde ( § 204 ods. 1 O.s.p.).
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
4. 2Er/46/2008
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.