Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-152-2013.pdf
PDF · 74.12 KB
Case nature
Subarea
10Co/152/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany, Teplická 7434/147, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., Bratislava, Justičná 9, proti žalovanej: B. V., nar. XX. U. XXXX, bytom T. X., O. XXXX/XX, o 650,77 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 16. apríla 2013 č. k. 8C/355/2012-76 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I. rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 516,89 eur, to všetko v mesačných splátkach po 15 eur, ktoré sú splatné vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca k rukám (?) žalobkyne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie v časti o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne záverom o len pomernom úspechu účastníčok a tým, že ide o drobný spor.
Proti tomuto rozsudku iba v časti trov konania podala včas odvolanie len žalobkyňa a navrhla ho v takejto časti zmeniť priznaním jej náhrady trov konania, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a to v podstate s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci (súdom prvého stupňa) a nepreskúmateľnosťou rozsudku v napadnutej časti, čím jej mala byť odňatá možnosť konať pred súdom. Mala za to, že úspech žalobkyne v konaní bol 79,43% v pomere k úspechu žalovanej vo výške 20,57%, preto žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania vo výške 58,86% z uplatneného nároku na náhradu trov konania a zo sumy 156,91 eur mala (žalobkyňa) nárok na 92,36 eur. Dôvodila, že pomer úspechu účastníčok nebol ani približne rovnaký, preto mal súd vyvodiť len nárok žalobkyne na náhradu trov konania v pomernej časti. V prípade ak chcel súd prvého stupňa rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s ohľadom na dôvody osobitného zreteľa, resp. s ohľadom na drobný spor, mal aplikovať ust. § 150 ods. 1 alebo ods. 2 O. s. p., čo je však možné iba vo výnimočných prípadoch a takéto rozhodnutie je potrebné riadne odôvodniť, avšak v tomto smere napádaný rozsudok neobsahuje žiadne skutočnosti umožňujúce preskúmať jeho závery.
Žalovaná odvolací návrh nepodala.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. vec v medziach odvolania (teda len v časti trov konania) a to bez pojednávania, pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti nemožno považovať za správny a to najmä pre absenciu
konkrétnych dôvodov schopných presvedčiť práve o správnosti rozhodnutia spôsobom zvoleným v tejto veci, prejavujúcu sa i ako jedna z variácií na postup súdu odnímajúci účastníkom konania (vrátane tu sa odvolávajúcej žalobkyne) reálnu možnosť konať pred súdom.
Je totiž už tunajším súdom opakovane zdôrazňovanou skutočnosťou, že postupom súdu odnímajúcim účastníkom možnosť konať pred súdom je i zásah do tej zložky práva na spravodlivé súdne konanie, ktorou je právo účastníka na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie (v uvedenej súv. por. najmä rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005), pričom práve o prípad vypravenia rozhodnutia nie celkom náležitým odôvodnením šlo aj u výroku o trovách konania napádaného rozsudku v tejto veci.
Celkom dôvodnou bola podľa názoru odvolacieho súdu aj námietka odvolateľky nesprávnym právnym posúdením veci, nakoľko východiskom pre rozhodovanie o trovách konania uplatnením prvej z možností ponúknutých ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p. (alinea prvá) vždy musí byť najskôr ustanovenie podielu jednotlivých v konaní uplatňovaných nárokov na celkovom predmete konania, následné zistenie, v akom rozsahu bol ohľadne jednotlivých týchto nárokov účastník v konaní úspešný (resp. neúspešný) a až v závislosti na takomto vyhodnotení situácie následne ustálenie ako toho, u ktorého z účastníkov je namieste usudzovať na prevažný úspech, tak i toho, či mieru takéhoto prevažného úspechu (alebo aj jeho protikladu v podobe neúspechu) možno aj vyjadriť.
K námietke odvolateľky, podľa ktorej v prípade, ak chcel súd prvého stupňa rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s ohľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, resp. s ohľadom na drobný spor, mal aplikovať ust. § 150 O. s. p. (či už prvý alebo druhý odsek paragrafu), čo je však možné iba vo výnimočných prípadoch a takéto rozhodnutie je potrebné riadne odôvodniť, avšak v tomto smere napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne skutočnosti umožňujúce preskúmať jeho závery, odvolací súd uvádza, že aj táto sa javí dôvodnou, keď podľa § 150 ods. 2 O. s. p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Práve takýmto ustanovením O. s. p. bola pre náhradu trov konania v drobných sporoch zakotvená výnimka zo zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov za výsledok konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p., ale tiež z § 142 ods. 2 O. s. p. Táto výnimka spočíva v možnosti nepriznania či zníženia náhrady trov konania prisudzovanej účastníkovi konania s plným, ale aj „len“ prevažným úspechom v spore a to za splnenia dvoch zákonom ustanovených podmienok pre takýto postup, z ktorých prvou je práve povaha sporu (teda okolnosť, že ide o drobný spor) a druhou, že trovy konania (rozumej trovy, ktorých náhrada sa požaduje) sú neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia pritom zákon neupravuje, takže posúdenie splnenia podmienok pre postup podľa takejto úpravy je výlučne na úvahe súdu. Pre súd pritom nie je záväzná dôvodová správa k návrhu príslušného zákona (tu inak k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doručenému NR SR 29. mája 2008, parlamentná tlač č. 642), nakoľko tá môže slúžiť len ako jedno z východísk pre orientáciu pri ozrejmení úmyslu zákonodarcu (a to ešte za stavu nedostatku podstatnej odchýlky prijatej úpravy od tej navrhovanej - podloženej na rozdiel od schváleného zákona i dôvodovou správou). V prípade úpravy majúcej sa použiť v tejto veci inak šlo o stav použiteľnosti dôvodovej správy (k zmene návrhu v legislatívnom procese vo vzťahu k rozhodným ustanoveniam nedošlo), pričom z takejto dôvodovej správy (k úprave ust. § 150 O. s. p., čiže k čl. I bodu 71 návrhu zákona a súčasne k čl. I bodu 70 už schváleného zákona uverejneného pod č. 384/2008 Z. z.) vyplýva, že tu predkladateľ (vláda Slovenskej republiky) poukazuje na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým bolo ustanovené európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, kde sa navrhuje pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči uplatnenej pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach podľa dôvodovej správy ide najmä o trovy konania, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie ako samotná pohľadávka. Zo znenia ust. § 150 ods. 2 O. s. p. i v svetle takejto dôvodovej správy je potom zrejmé, že rozhodujúcim pre použitie tejto úpravy je najskôr zistenie pomeru výšky požadovanej náhrady trov konania k výške uplatnenej pohľadávky (resp. v prípade žalovaného k výške pohľadávky, ktorej prisúdeniu sa žalovaný bráni) a následné vyhodnotenie, či tu ide o stav neprimeranosti takýchto súm.
Pretože súd prvého stupňa sa z vyššie uvedenými aspektami problému vôbec nevysporiadal a inak v tomto prípade o prípad neprimeranosti trov voči pohľadávke zjavne ísť nemalo (keďže tu požadovaná náhrada trov nepredstavovala ani štvrtinu zo žalovanej sumy) odvolaciemu súdu v záujme zachovania práva účastníkov na spravodlivý proces so všetkými jeho atribútmi v oboch stupňoch súdov (vrátane prípadného vyporiadania sa aj s otázkou výšky trov konania vzniknutých na tej-ktorej strane sporu) ani neostávalo iné, než rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný a opätovne o otázke ostávajúcej predmetom konania (trovy konania) aj po tomto rozhodnutí odvolacieho súdu rozhodnúť až po riadnom zvážení všetkých do úvahy prichádzajúcich možností a to s vypravením nového rozhodnutia aj náležitým odôvodnením (rešpektujúcim už vyššie zmienené požiadavky).
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.