Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/72/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu: Prešov REAL, s. r. o., so sídlom v Prešove, Slovenská 40, IČO: 31 722 814 proti žalovanému: B. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, právne zastúpený JUDr. Stelou Wildeovou, advokátkou v Prešove, Palárikova 3 v konaní o zaplatenie 1 528,19 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -678 zo dňa 07. 02. 2013 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd konanie zastavil a výroku, ktorým v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 180,77 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu. Konanie v časti o zaplatenie 255,80 Eur zastavil, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 78,08 Eur a žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 276,83 Eur, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Prešov.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnom konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom, ako správcom nehnuteľností vo vlastníctve Mesta Prešov a žalovaným bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol podľa článku 1 nájom služobného bytu v objekte na parcele KN C 6181/3, číslo súpisné 13004, vedené na LV XXXX v k. ú. O.. Podľa listu vlastníctva priestory, ktoré užíva žalovaný sú administratívnou budovou. Kolaudačné rozhodnutie k predmetnému priestoru, ani užívacie povolenie k dispozícii nie je. Stavebný úrad potvrdil právny stav uvedených stavieb a možnosť ich samostatného užívania na účel na, ktorý sú podľa stavebno-technického usporiadania vybavené. Podľa súdu tak možno priestor, ktorý užíva žalovaný považovať za byt, keďže tento užíva miestnosti, ktoré svojim stavebno-technickým usporiadaním a vybavením spĺňajú požiadavky na trvalé bývanie a k tomuto účelu sú určené. Skutočnosť, že ide o byt nespochybňovala ani jedna zo strán. Ďalej konštatoval, že na základe nájomnej zmluvy bolo dohodnuté nájomné a spôsob jeho zaplatenia, pričom zmluva bola podpísaná 01. 12. 2008 s účinnosťou od 01. 07. 2008. Žalobca dodával žalovanému teplo a vodu, za čo žalovaný platil zálohové platby. Medzi účastníkmi nebola uzatvorená dohoda o započítaní platieb. Súd zistil, že na účet žalobcu bolo preúčtovaných z Mesta Prešov celkovo 300 Eur, ktoré zaplatil žalovaný. Z tejto sumy 147,41 Eur bolo vrátených žalovanému. Zo sumy 152,60 Eur si žalobca spätne započítal celú sumu platieb na nájomné vo výške 613 Sk mesačne, 3 678 Sk za 6 mesiacov, teda 122,08 Eur. Súd mal však za to, že k takémuto započítaniu nemohlo dôjsť, keďže podľa zmluvy boli platby vykonávané v konkrétnej výške osobitne na vykurovanie a vodu a osobitne na nájomné. Vychádzal teda z toho, že

žalobca bol oprávnený zo sumy 152,60 Eur si na nájomné započítať len pôvodnú sumu nájomného za 6 mesiacov vo výške 61,04 Eur. Suma 91,55 Eur tak mala byť započítaná do vyúčtovania za ústredné kúrenie a vodné a stočné. Žalobca si po späťvzatí sumy 255,80 Eur uplatňoval od žalovaného sumu 1 272,32 Eur po odpočítaní sumy 91,55 Eur, ktoré žalovaný zaplatil žalobcovi a ktoré si tento nesprávne zaúčtoval, súd dostal sumu 1 180,77 Eur, ktoré súd uložil zaplatiť žalovanému. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa znaleckého posudku mal žalovaný za ústredné kúrenie zaplatiť 24 824 Sk, teda 824 Eur, pričom DPH predstavuje 4 716,60 Sk pri nezmenených sumách za vodné a stočné a elektrickú energiu, tak podľa znaleckého posudku mal žalovaný zaplatiť 38 636,29 Sk, teda 1 282,49 Eur. Žalobca však späťvzatím sumy 255,8 Eur žiadal o úhradu už len sumy 1272,32 Eur. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý až do prakticky posledného pojednávania nespochybňoval platnosť zmluvy, ale len spôsob vyúčtovania za teplo. Následne žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že ustanovenia o zmluve sú v rozpore s dobrými mravmi a nie sú v súlade s ustanoveniami zákona, ktoré vyžaduje ochrana spotrebiteľa. Žalovaný tvrdil, že v zmluve uvedené platby podľa neho boli platbami, ktoré reálne odzrkadľovali ceny za teplo a vodné a stočné v danom roku. Súd však poukazoval na znenie zmluvy, kde je jasne uvedené, že ide o zálohové platby a prípadné nedoplatky budú vyúčtované raz ročne prenajímateľom, čo sa aj uskutočnilo. Hoci je pravdou, že žalovaný je v danom vzťahu spotrebiteľ, nie je možné len na základe tejto skutočnosti považovať zmluvu za neplatnú, keďže aj priemernému spotrebiteľovi musí byť zrejmé, že platby za ústredné kúrenie a vodu sa od roku 2002 menili, teda sa zvyšovali, a zálohové platby nie sú konečnou sumou za spotrebované teplo a vodu. Nezistil žiadnu neprijateľnú podmienku v zmluve, ktorá by spôsobovala, že daná zmluva, prípadne jej časť je neplatná a že tu nevznikla povinnosť žalobcu uhradiť platby na základe korigovaného spôsobu výpočtu podľa znaleckého posudku za teplo a vodu, ktorú spolu so svojou rodinou spotreboval. Podľa znaleckého posudku bolo zistené, že platby v roku 2007 stúpli, ale nie neprimerane. Poukazoval na to, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nie je formulárovou zmluvou, ale zmluvou ktorej obsah mohli účastníci pri jej uzatváraní ovplyvňovať, tak ako to bolo aj pri dohode o výške nájomného. Žalovaný žiadal určiť neprijateľnú podmienku vo vzťahu k dohode o cene za dodávané služby, a o spôsobe jej vyúčtovania pričom, ale tieto časti zmluvy sú uvedené v zrozumiteľnom jazyku a nemôžu byť určené že sú neplatné. Skutočnosť, že žalovaný mal zaplatiť za ním skutočne spotrebovanú dodávku energie a služieb nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Žalovaný argumentoval tiež tým, že pokiaľ by mal vedomosť o tom, aká výška platieb za ústredné kúrenie a vodné a stočné bude účtovaná, zvažoval by odstúpenie od zmluvy. Ako je však zrejme, žalovaný doteraz od predmetnej zmluvy neodstúpil a v danom objekte býva spolu s rodinou naďalej. Preto jeho tvrdenia vyhodnotil ako účelové. Žalovaný ďalej tvrdil, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že v čase uzatvárania zmluvy žalobca vedel v akom stave je predmetný objekt a napriek tomu uzatvoril so žalovaným zmluvu, závady na objekte neodstránil, pričom bolo zrejme, že v dôsledku takmer havarijného stavu budovy dochádza pri rozúčtovaní dodávky tepla a v neposlednom rade vody k obrovským únikom. Z tohto dôvodu sa údajne žalovaný dôvodne domnieval, že jediný možný spôsob úhrad za poskytnuté médiá môže byť len pevne stanovenou sumou. Ako je zrejme z článku 6 bod 1 zmluvy o nájme nebytových priestorov, žalovaný mal vedomosť o tom v akom stave sa priestory ku dňu podpísania zmluvy o nájme nachádzajú, tento stav mu bol známy a s týmto súhlasil. Argumentácia žalovaného, že jediný možný spôsob vyúčtovania za teplo a vodu jej fixnou sumou, teda nemá oporu v žiadnom zákonnom ani zmluvnom ustanovení. Žalovaný predložil na potvrdenie svojich argumentov, že výška úhrady za teplo a vodné a stočné neprimeraná aj vyúčtovanie mesačných zálohových platieb a úhrad spojených s užívaním bytu v roku 2008, ktoré bolo vyhotovené Bytovým družstvom Prešov. Súd však poukazoval, že byt, ktorý užíva žalovaný nie je štandardným bytom v bytovom dome, ale ide o byt v rámci nebytových priestorov, takže porovnávanie či už zálohových platieb alebo celkových platieb za poskytnuté teplo prípadne vodné a stočné v tomto prípade nie je možné.

O trovách konania rozhodol podľa ust. a konštatoval, že každý z účastníkov mal v konaní len čiastočný úspech, preto náhradu trov konania nepriznal ani jednému.

O trovách štátu rozhodol podľa ust. , keď uviedol, že časť nákladov sa týkala znaleckého dokazovania a bola čiastočne uhradená z preddavkov zložených účastníkmi a časť 354,92 Eur bolo uhradených zo štátnych prostriedkov. Žalobca žiadal pôvodne priznať sumu 1 528,19 Eur, po znaleckom dokazovaní zobral svoj návrh o sumu 255,80 Eur späť a čas sumy bola zamietnutá súdom. Žalobcovi tak bolo priznaných 1 180,77 Eur, čo predstavuje 78 % pôvodne žalovanej sumy. Žalobca tak bol neúspešný v 22 %-tách a žalovaný 78 %-tách. Podľa tohto potom súd rozdelil účastníkom povinnosť

zaplatiť štátu finančné prostriedky, ktoré boli uhradené znalcovi. 22 % zo sumy 354, 92 Eur je 78,08 Eur, toto dal súd zaplatiť žalobcovi a zvyšok vo výške 276,83 Eur je povinný zaplatiť žalovaný.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie sumy žalobcovi vo výške 1 180,77 Eur, výroku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a výroku, ktorým ho zaviazal k povinnosti nahradiť trovy štátu. Uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Navrhol vykonať ako ďalší dôkaz preberací protokol z odovzdávania a prevzatia majetku Mesta Prešov zo strany Prešov REAL, s. r. o., ktorým sa preukazuje, v akom technickom stave bola administratívna budova, v ktorej sa byt nachádza. Má za to, že tento dôkaz súd nevykonal, a to napriek tomu, že vo svojej obrane poukazuje na závažnú skutočnosť, a to takmer havarijný stav, za situácie ktorej uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu na dodávku energie a služieb, pričom neinformoval nájomníka o závadách, ktoré boli v čase prevzatia správy majetku spoločnosti Prešov REAL, s. r. o. aktuálne preukázané. Mal za to, že preto súd neúplne zistil skutkový stav, pretože tomuto protokolu nevenoval pozornosť vo vzťahu k platnosti zmluvy a prípadného rozporu s dobrými mravmi, čo je dôvodom absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy. Zároveň mal za to, že súd nevykonal navrhnutý dôkaz, a to vyúčtovanie mesačných zálohových platieb a predpisu mesačných platieb spojených s užívaním predmetného bytu, napriek tomu, že súd sa o predloženom dôkaze zmienil v odôvodnení rozsudku, avšak obsahom týchto dôkazov sa nezaoberal. Žalovaný ako spotrebiteľ týmito dôkazmi poukazuje v rámci sporu na neúmernosť jemu vyúčtovanej ceny za energie a služby v byte obdobného charakteru a výmery. Má za to, že vo vzťahu k jeho pozícií spotrebiteľa ako nájomníka bytu nič nemení na veci skutočnosť, či objekt, v ktorom sa byt nachádza je určený na bývanie alebo nie je. Vo vzťahu k nemu je právne významná skutočnosť, na čo mu bol tzv. „domovnícky byt“ prenajatý. Táto otázka však nie je spornou, nakoľko bol byt rokmi využívaní na bývanie. Preto má za to, že predložené listinné dôkazy sú dôkaznými prostriedkami, s ktorými sa mal súd oboznámiť a s ktorými sa nezaoberal najmä vo vzťahu k úmernosti či neúmernosti vyúčtovaných energií. Súd napriek oboznámeniu sa s obsahom Zmluvy o dodávke energie a služieb, vrátane dohody o platbách tvoriacej nedeliteľnú súčasť, nedospel k správnym skutkovým zisteniam v súvislosti s úpravou týkajúcou sa ochrany spotrebiteľa. Podľa názoru žalovaného, podmienku zmluvy na dodávku energie a služby, ustanovenia čl. III Cena a platobné podmienky ods. 3, je z hľadiska spotrebiteľského vzťahu, nutné považovať za neprijateľnú podmienku v súlade s ust. , . V tomto článku zmluvy sa cituje, že poskytovateľ energie a služieb po vykonaní odpočtu zo spotrebovanú energiu a služby podľa dokladov dodávateľa predloží odberateľovi 1x ročne, najneskôr do 31. 05. vyúčtovanie dohody o platbách a ostatných služieb. Za neprijateľné podmienky sa považujú najmä tie ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy. Ak v tomto prípade žalovaný nemal možnosť sa oboznámiť s výškou plnenia, t.j. s hodnotou vyúčtovaných služieb, a to pred samotným uzavretím zmluvy, takúto podmienku je nutné považovať za neprijateľnú. Bola dostatočným spôsobom preukázaná skutočnosť, že pred samotným uzavretím zmluvy, žalovaný nemal možnosť sa oboznámiť s výškou plnenia, keď do času užívania predmetného bytu vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu, nikdy neplatil za ten istý byt, a to za spotrebované energie a služby, vlastníkovi bytu, sumu vyššiu ako bola zálohovitá platba dojednaná, dojednaná v dohode o platbách, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy na dodávku energie a služieb č. 7151, a to mesačná výška platieb za teplo za obdobie júl - december 2008 stanovená sumou s DPH 1 190 Sk, za vodné a stočné 237 Sk, čo mesačne po prepočte na Eur predstavuje 47,40 Eur. Tieto platby vychádzali z reálnych cien platných v čase uzatvorenia zmluvy, keď došlo k podpísaniu zmluvy. V zmluve na dodávku a energie a služieb v čl. III Cena a platobné podmienky je konštatované, že platby za energiu a služby vychádzajú z reálnych cien. Na základe uvedeného je preukázané, že žalovaný pri podpise zmluvy považoval takto dohodnuté platby za energiu a služby za konečné. Nikdy nedošlo za predchádzajúce obdobie od vzniku nájomného vzťahu k doúčtovaniu preplatkov alebo nedoplatkov. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä tie, ktoré určujú, že cena tovarov alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňuje na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo od zmluvy odstúpiť. Žalovaný bol presvedčený, tak ako vyplýva z obsahu predmetnej zmluvy, a to hlavne z dôvodu, že predmetný spor rieši obdobie od 01. 07. 2008 do 31. 12. 2008, pričom predmetná zmluva, vrátane jej príloh bola podpísaná 31. 12. 2008 so spätnou účinnosťou od 01. 07. 2008, že pri takomto konštatovaní, že dohodnuté zálohové platby vychádzajú z reálnych cien, a nemalo by už dôjsť k navýšeniu platieb platných v čase uzatvárania zmluvy. S ohľadom na vyššie uvedené nemal žalovaný nijakú možnosť až do okamihu predloženia konečného vyúčtovania, oboznámiť sa so skutočnosťou, že zálohové platby vychádzajú z reálnych

cien platných v čase uzatvárania zmluvy, že budú niekoľkonásobne navýšené. V danom prípade bola fakturovaná cena oproti dohodnutým platbám vychádzajúcich z reálnych cien, podstatne prekročená. Ako ďalší listinný dôkaz predložil aj konečné vyúčtovanie bytu s obdobnou výmeru u 4-člennej rodiny, z ktorého vyplýva, že ceny vyúčtované žalovanému sú neúmerne navýšené. Žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že vyššie citované ustanovenia zmluvy sú neplatné, z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, nakoľko v čase uzatvárania zmluvy muselo byť objektívne jasné, že v dôsledku havarijného stavu budovy dochádza pri rozúčtovaní tepla a vody k obrovským únikom. Takáto pozícia spotrebiteľa pri uzatváraní predmetných zmlúv bola absolútne nevýhodná, nakoľko sám nemohol ovplyvniť ani jednu z vyššie uvedených okolností a tak konečné vyúčtovanie ceny médií pri jedinom osadenom merači na vstupe do objektu, nemožno rovnako považovať za vyvážené, a pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodné. Preto na základe vyššie uvedeného navrhol, aby rozsudok súdu prvého stupňa bol v napadnutej časti zmenený, a to tak, že žalobu je potrebné zamietnuť v plnom rozsahu a žalovanému priznať náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, a v prípade, že bude rozsudok zrušený, navrhuje vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne. Súd prvého stupňa objektívne posúdil návrhu žalobcu, vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , vec prejednal v súlade s ust. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vo veci rozhodol a prijal aj správne právne závery, na zisteniach, na ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a na ktoré v plnom rozsahu poukazuje aj odvolací súd.

Podľa ust. , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa ust. , spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že predmetnou žalobou sa žalobca domáhal úhrady žalovanej sumy z dôvodu nedoplatkov na dodávkach energie a služieb, na ktoré mal žalovaný uzatvorený zmluvný vzťah so žalobcom, pričom nedoplatok bol vykázaný faktúrou zo dňa 28. 05. 2009, č. 715108 vo výške 1 528,19 Eur, za obdobie od 01. 07. 2008 do 31. 12. 2008.

Súd prvého stupňa sa preto musel zaoberať správnosťou vyúčtovania predmetného nedoplatku žalobcom, keďže žalovaný namietal správnosť vyúčtovania, s poukazom aj na ním súvisiace okolnosti s jeho postavením ako spotrebiteľa a uzatvorením neprimerane výhodných zmluvných podmienok, tzv. neprijateľných podmienok, ktoré nemal možnosť ovplyvniť.

Tým vlastne vymedzil aj rámec svojho odvolania, keď poukazoval na to, že je treba považovať za neprijateľné podmienky, tie s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy. Neprijateľnú podmienku videl v tom, že nemal možnosť sa oboznámiť s výškou plnenia, t.j. s hodnotou vyúčtovaných služieb spojených s nájmom bytu, a to pred samotným uzatvorením zmluvy, a to konkrétne podmienku stanovenú v Dohodách o platbách v časti čl. IV bod 1 Zmluvy na dodávku energie a služieb, ktorej súčasťou bola aj Dohoda o platbách, v rámci ktorej bola stanovená mesačná výška platieb za

teplo vo výške 1 190 Sk a za vodné a stočné 238 Sk. Bol toho názoru, že tieto stanovené ceny v zmluve sa odvolávali na reálne stanovené ceny, konštatovanie, ktoré sa nachádza v čl. III bodu 2 Zmluvy na dodávku energie a služieb. Neprijateľnou podmienkou podľa jeho názoru je podmienka, ktorou sa určuje, že cena tovaru a služieb bude určená v čase ich splnenia alebo dodávateľa oprávňuje na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby mal spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť. Poukazoval, že v uzatvorenej Zmluve na dodávku energie a služieb bolo konštatované, že tieto budú vychádzať z reálnych cien. Preto bol presvedčený, že už by nemalo dôjsť k navýšeniu platieb platných v čase uzatvárania zmluvy: Nemal nijakú možnosť, až do okamihu predloženia konečného vyúčtovania sa oboznámiť, že zálohové platby vychádzajú z reálnych cien a budú navýšené. Okrem iného poukazoval aj na to, že súd nevykonal dôkaz týkajúci sa preberacieho protokolu z odovzdávania majetku mesta žalobcu, ktorým sa preukazuje, v akom stave je predmetná administratívna budova, v ktorej sa byt nachádza.

Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd nariadil znalecké dokazovanie, pribral do konania znalca z daného odboru, ktorému uložil povinnosť odpovedať na presne ním určené otázky súvisiace s námietkami žalovaného. Tento znalecký posudok je súčasťou spisového materiálu a z neho nepochybne vyplývajú zistenia, na ktoré poukázal súd prvého stupňa aj v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 7 rozsudku), kde konštatuje, že podľa znaleckého posudku mal žalovaný za ústredné kúrenie zaplatiť 24 824 Sk za obdobie od 01. 08. 2008 do 31. 12. 2008, teda 824 Eur + DPH, ktoré predstavovalo 4 716,60 Sk pri nezmenených cenách za vodné a stočné. Podľa znaleckého posudku tak mal zaplatiť 1 285,49 Eur (38 639,29 Sk). Žalobca sa však pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1 528,19 Eur a po späťvzatí žaloby o sumu 255,80 Eur, predmetom konania už bola iba žaloba na zaplatenie sumy 1 272,32 Eur.

Po odpočítaní aj sumy 91,55 (ktorú žalovaný zaplatil žalobcovi) od sumy 1 272,39 Eur, súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie 1 180,77 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný nespochybňoval platnosť zmluvy, ale spôsob vyúčtovania za teplo, z dôvodov, ktoré žiadal žalobu zamietnuť.

Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o plnenia poskytované a spojené s užívaním bytu, kam patrí aj dodávka tepla, teplej vody, ide o taký druh plnenia, pre ktorých je výška úhrady vždy závislá (reálneho stavu) od skutočnosti, a preto sú v dohode o užívaní bytov, vždy uvedené iba preddavky na úhradu týchto služieb. Je logické, že tieto preddavky sa platia spolu s nájomným.

V zmysle ust. , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

S poukazom na rozsah odvolacích námietok žalovaného, odvolací súd zameral pozornosť aj na jeho námietky ohľadom neprijateľných podmienok, a to, že nemal možnosť oboznámiť sa s výškou plnenia, t.j. hodnotou vyúčtovaných služieb pred uzatvorením zmluvy a ďalej, že išlo o jednostranné zvýšenie služieb bez toho, aby mal právo od zmluvy odstúpiť. Zisťoval, či dokazovanie vedené súdom prvého stupňa bolo v súlade so zákonom.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie, oboznámenie sa so všetkými zmluvami a listinami, ktoré boli súčasťou spisového materiálu a ktoré účastníkmi boli predkladané a sú riadne odôvodnené na strane 3 napadnutého rozsudku.

Na súde však bolo potrebné uzavrieť, či žalobcom uplatňovaný nárok z titulu vykázaných nedoplatkov za poskytnuté služby je dôvodný alebo nie. Keďže bolo preukázané a zistené, že žalovaný do dnešného dňa tieto nedoplatky neuhradil a spornou ostala len výška, bolo potrebné zamerať pozornosť aj na zistenie spornosti tejto výšky. Po vykonanom dokazovaní (znaleckom) súd ustálil, že je dôvodné žalovaného zaviazať len na sumu 1 180,77 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s poukazom aj na závery znaleckého posudku. Tento nedoplatok k dnešnému dňu za dané obdobie existuje a do dnešného dňa nebol uhradený.

V súvislosti s námietkou žalovaného súvisiacou s jeho postavením ako spotrebiteľa a skutočnosti a okolnosti dohodnuté so žalobcom v zmluve o nájme nebytových priestorov, odkazujúc na zmluvu na dodávke energií a služieb a dohodu o platbách, predstavujú neprijateľné podmienky, je potrebné konštatovať, že aj týmto skutočnostiam venoval súd prvého stupňa potrebnú pozornosť, vykonal

potrebné dokazovanie, so závermi s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd a na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Podstata námietok žalovaného bola v tom, že dohodnuté platby za energiu a služby, pri podpise zmluvy považoval za konečné, keďže v zmluve bolo dohodnuté, že budú vychádzať z reálnych cien. Túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. V Zmluve na dodávku energie a služieb č. 7151 je síce uvedené, že služby vychádzajú z reálnych cien. Slovo „reálny“ podľa Slovníka cudzích slov, síce znamená skutočný, zodpovedajúci skutočnosti, avšak že malo ísť iba o zálohové platby vyplýva zo samotnej zmluvy, čl. III v bode 1, zmluvu ktorú žalovaný podpísal dobrovoľne a v ktorej sa uvádza, že uhradí iba zálohové platby za energie a služby. Preto nemohol v žiadnom prípade rátať s tým, že tieto dohodnuté platby budú konečné, len preto, lebo doteraz neplatil za ten istý byt ceny vyššie ako boli zálohovité platby. Je treba poukázať aj na okolnosti všeobecne známe, že platby za ústredné kúrenie, vodné a stočné sa od roku 2002 menili, zvyšovali, a teda nebolo možné v tomto duchu zostávať na názore, že tieto platby by mali zostať rovnaké, pri podpise zmluvy v roku 2008, aj pre obdobie, ktoré bolo žalobcom uplatňované z titulu nedoplatkov.

Rovnako zo Zmluvy na dodávku energie a služieb č. 7151 čl. III bodu 3, 4 je zrejmé, že žalobca po vykonaní odpočtov za spotrebovanú energiu a služby, podľa dokladov dodávateľa, predloží odberateľovi 1x ročne, najneskôr do 31. 05. nasledujúceho roka vyúčtovanie dohody o platbách a ostatných služieb uvedených v čl. II., bod 1 a 2 za predchádzajúci kalendárny rok (dobropis) alebo ťarchopis, a to v cenách platných pre obdobie uskutočnené a fakturovanej dodávky energie a služieb. V prípade nedoplatkov ide o ťarchopis a je splatný do 10.dňa po doručení a v prípade preplatkov ide o dobropis a je splatný na základe žiadosti odberateľa.

Teda z tejto zmluvy nepochybne vyplýva, že bol dohodnutý režim nielen pre prípad nedoplatkov, ale aj preplatkov. Už z tohto dôvodu preto nebolo možné sa stotožniť s námietkou žalovaného, aby zálohové mesačné platby za energie a služby boli konečné.

Naviac v danom prípade nejde o zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným typicky formulárovú, ale o zmluvu, ktorej obsah mohli účastníci ovplyvňovať, tak ako aj pri dohode o výške nájomného. Skutočnosť, že žalovaný mal zaplatiť za skutočne spotrebovanú dodávku energie a služieb, nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku.

Pokiaľ išlo o námietku žalovaného v tom, že ak by mal vedomosť o tom, aká bude výška platieb za ústredné kúrenie, vodné a stočné bude účtovaná, tak od zmluvy odstúpi, odvolací súd aj túto námietku považoval za nedôvodnú a účelovú.

Od predmetnej zmluvy doteraz žalovaný neodstúpil, v objekte býva s rodinou naďalej a odvolací súd je názoru, že o tomto vedomosť mal, pretože zo Zmluvy na dodávku energie a služieb č. 7151, čl. III bod 3, 4 vyplýva spôsob zúčtovania.

Žalovaný ďalej poukazoval, že zmluva by mala byť aj v rozpore s dobrými mravmi. vzhľadom na havarijný stav objektu. Odvolací súd uvádza, že žalovaný podpisom zmluvy potvrdil, že stav objektu budovy je mu známy, mal vedomosť, v akom stave sa priestory ku dňu podpísaniu zmluvy nachádzajú.

Správne súd prvého stupňa aj vyhodnotil ďalšiu námietku žalovaného o tom, že nebolo možné porovnávať zálohové platby za vodné a stočné s inými bytmi, pretože v danom prípade žalovaného nešlo o štandardný byt v bytovom dome, ale byt v rámci nebytových priestorov.

Všetky ďalšie skutočnosti, na ktoré žalovaný poukázal v odvolaní, s týmito sa súd prvého stupňa riadne vyporiadal a odvolací súd odkazuje na obsah odôvodnenia rozhodnutia súdom prvého stupňa a jeho závery.

Preto odvolací súd bol toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, keďže úspešný žalobca si ich neuplatnil a neúspešný žalovaný na ich náhradu nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.