Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-383-2013.pdf
PDF · 76.37 KB
Case nature
Subarea
15Co/383/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., V. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom vo Zvolene, J. Bánika 2009/2, IČO: 42 305 675, zastúpeného JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Nemčianska 25, o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Brezno zo dňa 20. mája 2013, č. k.: 6C/125/2013-23, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie nesúladu právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky vedeného pod sp. zn. RVP 8830/2013, s poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. b), c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O. s. p.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že pred Ústavným súdom Slovenskej republiky je pod spisovou značkou Rvp 8830/2013 v súčasnej dobe vedené konanie o vyslovení nesúladu právneho predpisu, a to § 93 ods. 2 O .s. p. Vzhľadom na to, že bol podaný návrh na vyslovenie nesúladného právneho predpisu s Ústavou SR, pričom o tomto návrhu prebieha konanie na Ústavnom súde SR a rozhodnutie môže mať zásadný vplyv na výsledok konania, konanie prerušil.
Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie vedľajší účastník, ktorý ho navrhol zrušiť a uložiť okresnému súdu v konaní pokračovať. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia neumožňuje zistiť právny dôvod, na ktorom súd založil prerušenie konania, keď aplikoval § 109 ods. 1 písm. b) aj písm. c) O. s. p. Ak okresný súd dospel k presvedčeniu, že vstupom vedľajšieho účastníka na strane odporcu by sa vedľajší účastník mohol oboznámiť s osobnými údajmi odporcu a tým by mohol porušiť jeho právo na súkromie, bolo povinnosťou okresného súdu pred tým, ako rozhodol o prerušení konania, ak by prijal iné vhodné opatrenie vedúce k zamedzeniu porušovania práva dotknutého účastníka na ochranu súkromia. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu takýto postup nevyplýva, pretože uvedenou zákonnou podmienkou sa okresný súd nezaoberal. V danej veci iné vhodné opatrenie nevyhnutne spočívalo v anonymizovaní osobných údajov účastníka konania - odporkyne, na ktorej strane do konania vedľajší účastník vstúpil. Vedľajší účastník nemal a nemá záujem oboznamovať sa s osobnými údajmi účastníkov, na podporu ktorých v konaní vystupuje. Občianske združenie bolo založené na ochranu práv občanov podľa osobitného zákona a pre účel pomoci spotrebiteľom a nie s cieľom získavať a oboznamovať sa s ich osobnými údajmi. Vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil na strane odporcu, od súdu nepožadoval sprístupnenie osobných údajov, žiadal oznámiť len údaje o
mene a priezvisku odporcu. Pokiaľ by okresný súd vedľajšiemu účastníkovi sprístupnil údaje v tomto rozsahu, vedľajší účastník nenarúša právo dotknutého účastníka na súkromie, ani neporušuje zákon, pretože súhlas dotknutej osoby nie je v tomto rozsahu na sprístupnenie osobných údajov potrebný.
Rozhodnutie o prerušení konania je nesprávne aj z dôvodu, že predmetom prebiehajúceho konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nie je otázka významná pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Brezno je vyriešenie sporu medzi navrhovateľom a odporkyňou o subjektívne hmotné právo vyplývajúce zo záväzkového vzťahu, ktorého sú účastníkmi. Ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. upravuje len procesnú možnosť, aby sa popri účastníkovi zúčastnila konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Posúdenie súladnosti ustanovenia § 92 ods. 3 O. s. p. s článkom 19 ods. 2 a 3 Ústavy slovenskej republiky nijako nemôže podmieňovať vyriešenie právnej otázky, či navrhovateľom uplatnený nárok v tomto konaní je dôvodný alebo nedôvodný a v akom rozsahu. Ak by Ústavný súd Slovenskej republiky teoreticky vyslovil nesúlad uvedeného ustanovenia, táto skutočnosť žiadnym spôsobom nepodmieňuje rozhodnutie okresného súdu o návrhu navrhovateľa. Predmetom konania o návrhu Okresného súdu Brezno na Ústavnom súde Slovenskej republiky bude posudzovanie súladnosti citovaného ustanovenia v tom, či právnickej osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, ktoré vstupujú do konania podľa § 93 ods. 2 O .s .p. z vlastného podnetu a zákon nevyžaduje na vstup do konania súhlas dotknutého účastníka, porušujú právo na súkromie tohto účastníka tým, že o ňom získajú osobné údaje bez jeho súhlasu. Z toho vyplýva, že takéto konanie môže ovplyvniť len právny vzťah medzi odporcom a vedľajším účastníkom na strane odporcu medzi navrhovateľom a odporcom, čo je vzťah odlišný.
Navrhovateľ ani odporca sa k odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil z nasledovných dôvodov:
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Inštitút prerušenia konania ponúka procesné riešenie stavu, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý v danej chvíli neumožňuje súdu, aby vo veci pokračoval, a to až do doby, kým iný súd alebo orgán nerozhodne o otázke významnej pre rozhodnutie súdu alebo kým súd sám neodstráni prekážku, ktorá mu bráni pokračovať v konaní. Dôvody, ktoré bránia súdu pokračovať v konaní, zákon rozlišuje na dôvody, pri danosti ktorých súd musí a pri ktorých môže prerušiť konanie. V ustanovení § 109 ods. 1 zákon taxatívne menuje prípady, kedy má súd povinnosť prerušiť konanie, ak sa preukáže alebo inak vyjde najavo, že takáto situácia nastala. Na to, aby súd takto prerušil konanie, nie je potrebné, aby prerušenie konania účastníci navrhli, súd musí konanie prerušiť aj bez návrhu. Prerušenie konania trvá do doby, kým nie je odstránená prekážka, ktorá bráni pokračovaniu v konaní.
Súd musí konanie prerušiť podľa odseku 1 písm. b/ v prípade, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú konajúci súd nie je oprávnený riešiť a ak všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Kým v prvom prípade ide spravidla o nedostatok právomoci súdu na posúdenie určitej predbežnej otázky významnej pre rozhodnutie vo veci samej, v druhom prípade ide o prerušenie konania vtedy, ak sám súd (nikdy nie na návrh účastníka konania - R 53/1999) pred rozhodnutím vo veci samej dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súlad zákona s ústavným zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonom, je oprávnený posúdiť len Ústavný súd Slovenskej republiky, a preto je všeobecný súd povinný konanie prerušiť a vec predložiť ústavnému súdu na rozhodnutie formou návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, ktorý musí spĺňať náležitosti § 20 a § 37 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (PL. ÚS 13/08).
V prejednávanej veci o takýto prípad nejde. Odvolací súd považuje odvolanie vedľajšieho účastníka za dôvodné. Predmetom konania na okresnom súde je riešenie sporu medzi navrhovateľom a odporkyňou o subjektívne hmotné právo, vyplývajúce zo záväzkového vzťahu, ktorého sú účastníkmi. Pred ústavným súdom má byť riešená procesná možnosť, aby popri účastníkovi (odporkyni) sa zúčastnila konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Posúdenie súladnosti ustanovenia § 92 ods. 3 O. s. p. s článkom 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky nemôže nijako podmieňovať vyriešenie právnej otázky, či navrhovateľom uplatnený nárok v predmetnom konaní je dôvodný alebo nedôvodný a v akom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky môže ovplyvniť len právny vzťah medzi odporkyňou a vedľajším účastníkom na strane odporkyne. Predmetom konania na okresnom súde je usporiadanie vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou, čo je vzťah odlišný a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sa ho nemôže dotknúť. Bez ohľadu na to, akým spôsobom rozhodne ústavný súd o návrhu na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. s Ústavou Slovenskej republiky, nebude mať výsledok konania na ústavnom súde priamy vplyv na postavenie vedľajšieho účastníka v tomto konaní. O (ne) prípustnosti vedľajšieho účastníka v spore rozhoduje všeobecný súd podľa § 93 ods. 3 O. s. p.. Ak by aj ústavný súd návrhu v konaní Rvp 8830/2013 vyhovel, strata účinnosti ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. by nemala automaticky za následok stratu postavenia vedľajšieho účastníka určitého subjektu v konaní. O (ne) prípustnosti vedľajšieho účastníctva by znovu musel rozhodnúť všeobecný súd. Preto je zrejmé, že výrok rozhodnutia vo veci nie je podmienený konaním vedeným na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 8830/2013. Povinnosťou okresného súdu je konať a rozhodnúť o veci samej.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktorý rozhodol bez návrhu, pričom nejde o rozhodnutie vo veci samej a vzhľadom na dôvody, pre ktoré uznesenie okresným súdom bolo vydané, neexistovali, odvolací súd uznesenie okresného súdu s poukazom na § 221 ods. 1 písm. i) O. s. p. zrušil.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.