Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/314/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šoltýsovej a sudkýň JUDr. Soni Minxovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa N. W., T.. XX.X.XXXX, bytom Y. X., R. XX, zastúpený JUDr. Dušanom Szabóom, advokátom so sídlom v Kráľovskom Chlmci, Nemocničná 7, proti odporkyni: Y. N., rod. Q., T.. X.X.XXXX, bytom Y., I. X, t. č. na neznámom mieste v cudzine, zastúpená opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie v konaní o zaplatenie 9.958,18 euro s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 20.07.2011 takto

rozhodol:

Odvolací súd p o t v r d u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na zistení, že navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 300.000,- Sk, t.j. 9.958,18 eur so 17,6 % úrokom z omeškania od 2.1.2000 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavrel dňa 19.10.1992 písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal odporkyni sumu 300.000,- Sk v hotovosti. Prevzatie predmetnej sumy odporkyňa potvrdila v tejto zmluve a zaviazala sa vrátiť uvedenú požičanú sumu do 1.1.2000. Po splatnosti pôžičky vyzval navrhovateľ odporkyňu prostredníctvom svojho právneho zástupcu na zaplatenie požičanej sumy dňa 17.12.1999, avšak odporkyňa mu písomne dňa 11.1.2000 oznámila, že vrátenie pôžičky považuje za právne a vecne neodôvodnené.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.6.2000 žiadala návrh v plnom rozsahu zamietnuť ako právne a vecne neopodstatnený s poukazom, že nikdy od navrhovateľa žiadnu pôžičku nedostala. Uviedla, že pôžičkový list, na ktorý sa odvoláva navrhovateľ v žalobe, mal byť pre ňu istotou, že v prípade potreby jej navrhovateľ takúto pôžičku poskytne. Uviedla, že v tej dobe nepotrebovala žiadne pôžičky, pretože v roku 1991 vyhrala v Športke značný obnos peňazí (cca 1,8 milióna Kčs). Po tejto výhre sa rozhodla peniaze investovať do kúpy M. S. T. O.. R. Č.. XXX D. Y. X., ktorý chcela s navrhovateľom zrekonštruovať s tým, že tento dom bude slúžiť podnikateľským účelom. Spolu s navrhovateľom chcela v týchto priestoroch poskytovať cukrárenské a reštauračné služby a preto sa dohodli, že na rekonštrukčných prácach sa bude podieľať aj navrhovateľ a keď to bude potrebné, požičia navrhovateľ odporkyni finančné prostriedky až do výšky 300.000,- Sk. Práve o tejto skutočnosti spísali pôžičkový list, ktorý mal byť pre ňu zárukou, že navrhovateľ jej takúto pôžičku poskytne. Keďže rekonštrukčné práce na dome nedokončila a dom následne predala, žiadnu pôžičku od navrhovateľa nepotrebovala. Z uvedených dôvodov nesúhlasila, že ma vrátiť navrhovateľovi finančné prostriedky v sume 300.000,- Sk, pretože jej navrhovateľ žiadne finančné prostriedky nezapožičal.

Vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 19.10.2001 odporkyňa doplnila svoje vyjadrenie a poukázala, že od roku 1991 do konca roku 1992 mala intímny vzťah s navrhovateľom napriek tomu, že on bol ženatý. V roku 1992 sa ich vzájomné vzťahy naštrbili, preto chcela ukončiť vzťah s navrhovateľom a navrhovateľ urobil všetko, aby tento vzťah neukončila a vyvíjal na ňu psychicky nátlak. Svojim správaním vytvoril také okolnosti, že mu podpísala pôžičkový list 19.10.1992 bez toho, aby jej požičal čo i len jednu korunu. Ďalej uviedla, že pôžičkový list podpísala len z toho dôvodu, aby jej navrhovateľ dal pokoj. Žiadny vážny prejav vôle požičať od navrhovateľa peniaze nemala, nakoľko peniaze nepotrebovala. Poznamenala, že navrhovateľ v tom čase bol ženatý a nemal finančné prostriedky v tom rozsahu, aby komukoľvek poskytol pôžičku v hodnote 300.000,- Sk.

Prvostupňový súd vo veci rozhodol a vyhovel návrhu navrhovateľa a zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 300.000,- Sk aj s úrokom. Voči rozsudku bolo podané odvolanie zo strany odporkyne a v dôsledku tohto odvolania odvolací súd svojim uznesením č.k. -259 zo dňa 30.4.2009 zrušil rozsudok a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vec.

Uložil súdu prvého stupňa, aby zameral dokazovanie najmä na preukázanie tvrdenia odporkyne, ktorá v celom konaní zdôrazňovala, že nemala dôvod poskytnutia pôžičky, pretože mala finančné prostriedky a ďalej odvolací súd poukázal na to, že nebolo preukázané odovzdanie predmetu pôžičky navrhovateľom odporkyni a súd nevykonal ani dôkaz.

Po zrušení veci súd doplnil dokazovanie a navrhovateľ vo svojej výpovedi tvrdil, že asi týždeň pred tým, než došlo k požičaniu peňazí (k podpísaniu pôžičkového listu) prišla za ním odporkyňa na adresu jeho bydliska a spýtala sa, či jej môže požičať sumu 300.000,- Sk. On jej uviedol, že sa pokúsi zohnať peniaze a jej dá vedieť, keď bude mať tieto peniaze k dispozícii. Sumu 300.000,- Sk si požičal od svojej matky R. W., s ktorou sa dohodol, že jej peniaze vráti, pričom sa nedohodli na čase vrátenie týchto peňazí. Dňa 19.10.1992 odovzdal sumu 300.000,- Sk odporkyni, následne vypísal pôžičkový list, ktorý predložil do súdneho spisu a hneď obidvaja odišli podpísať tento pôžičkový list, teda overiť svoje podpisy, na matriku Obvodného úradu D. Y. X.. Pri odovzdávaní peňazí odporkyni, ako aj pri podpísaní pôžičkového listu nebol nikto okrem neho a odporkyne prítomný.

Navrhovateľ si nepamätal, na aký účel potrebovala odporkyňa tieto peniaze, ani v akých bankovkách jej požičanú hotovosť odovzdal. Asi mesiac od uzavretia zmluvy sa obrátil na odporkyňu, kedy mu požičané peniaze vráti, hoci lehota splatnosti bola dohodnutá 8 rokov, teda do 1.1.2000. Navrhovateľ vo svojej výpovedi priznal, že v čase spísania pôžičkového listu žil intímne s odporkyňou, plánovali spoločne súkromne podnikať. Potvrdil, že vedel o výhre odporkyne v Športke, hoci neskôr v konaní túto skutočnosť spochybňoval. V konaní tvrdil, že uzavrel s odporkyňou spoločenskú zmluvu o združení dňa 8.12.1992 v Advokátskej kancelárii N.. C. N., pričom kópiu tejto zmluvy nevedel súdu predložiť, pretože ju nemal k dispozícii, keďže bola v dome, ktorý mu vyhorel. Na preukázanie svojho tvrdenia, že mal úmysel spoločne podnikať, predložil súdu list zo dňa 2.6.1993 adresovaný odporkyni ako návrh na ukončenie spoločného podnikania dohodou. Z obsahu tohto listu súd zistil, že navrhovateľ navrhol ukončiť spoločné podnikanie odporkyni dohodou dňom 20.6.1993. V tomto liste uviedol, že dňa 8.12.1992 uzavreli spoločenskú zmluvu o združení z dôvodu spoločného podnikania v oblasti poskytovania reštauračných služieb. Keďže nezačali spoločné podnikanie, rekonštrukciu obchodných priestorov odporkyňa zastavila a budovu, v ktorej mali spoločne podnikať, odporkyňa ponúkala do predaja, navrhol tento spôsob ukončenia spoločného podnikania. Na preukázanie týchto tvrdení ďalej predložil súdu písomnú výpoveď zo spoločenskej zmluvy o združení adresovanú odporkyni dňa 8.9.1993. Z obsahu tejto písomnej výpovede súd zistil, že navrhovateľ dal výpoveď zo spoločenskej zmluvy o združení uzavretej dňa 8.12.1992 s odporkyňou z dôvodu, že odporkyňa vrátila rozhodnutie registrácie súkromnej podnikateľky (živnostenský list), ako aj preto, že budovu, kde mali spoločne podnikať, odporkyňa odpredala. V tejto výpovedi zároveň navrhovateľ vyzval odporkyňu, aby mu vrátila sumu, ktorú vniesol do spoločného podnikania, ako aj výdavky, ktoré vynaložil na podnikanie s odporkyňou a to najneskôr do 22.9.1993.

Odporkyňa v konaní poprela uzavretie vyššie citovanej spoločenskej zmluvy. Tvrdila, že túto spoločenskú zmluvu nepodpísala, pretože navrhovateľ jej predložil len jej písomné znenie ním podpísané. Aj napriek tomu písomne dňa 10.9.1993 odpovedala navrhovateľovi, že s touto výpoveďou plne súhlasí.

Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa podpísali dňa 19.10.1992 pôžičkový list, ktorý mal potvrdiť, že navrhovateľ požičal v tento deň odporkyni sumu 300.000,- Kčs a odporkyňa sa zaviazala vrátiť túto sumu do 1.1.2000. Išlo teda o uzavretie zmluvy o pôžičke v zmysle ust. . Odporkyňa síce v konaní tvrdila, že tento pôžičkový list podpísala pod psychickým nátlakom, ale tieto svoje tvrdenia súdu nepreukázala žiadnym relevantnými dôkazmi. Odporkyňa v konaní poprela prevzatie sumy 300.000,- Kčs od navrhovateľa, tvrdila, že takúto finančnú hotovosť v tom čase nepotrebovala, keďže necelý rok predtým vyhrala v hre Športka sumu vyše 1,8 milióna Kčs a mala preto dostatok finančných prostriedkov a pôžičku od navrhovateľa nepotrebovala. Túto výhru odporkyňou v Športke v konaní potvrdili svedkovia F. H. V. V.. N. D. a v neposlednom rade aj navrhovateľ. Navrhovateľ nepreukázal, že žalovanú sumu odovzdal odporkyni pred podpísaním pôžičkového listu. Nepreukázal ani dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol takúto sumu odporkyni požičať dňa 19.10.1992. Neodstránil rozpor vo svojej výpovedi, pretože najprv tvrdil, že ešte týždeň pred podpísaním pôžičkového listu zo dňa 19.10.1992 nemal peniaze, pričom neskôr tvrdil, že si žalovanú sumu požičal od svojej matky vo februári 1992 vo výške 250.000,- Kčs. Predložené potvrdenie - pôžičkový list z 28.2.1992, podpísaný navrhovateľom a jeho matkou, potvrdzuje, že matka navrhovateľa požičala navrhovateľovi v období od 20.11.1991 do 25.2.1992 sumu 250.000,- Kčs (teda v období skoro rok pred tvrdeným poskytnutím pôžičky odporkyni navrhovateľom dňa 19.10.1992) na účely podnikania. V konaní navrhovateľ nepreukázal ani existenciu spoločenskej zmluvy o združení finančných prostriedkov zo dňa 8.12.1992, pretože odporkyňa tvrdila, že ju podpísal len navrhovateľ, ona jej vyhotovenie nepodpísala. Existenciu pôžičkového listu nepotvrdil ani vypočutý svedok JUDr. Jonáš, ktorý uviedol, že v prípade vyhotovenia takýchto zmlúv si on ako advokát nenechával jedno vyhotovenie tejto zmluvy. Navrhovateľ nepreukázal súdu ani účel, na ktorý by odporkyňa bola potrebovala žalovanú sumu titulom pôžičky. Javí sa nepravdepodobným tvrdenie navrhovateľa, že nevedel, na čí účet, prípadne vkladnú knižku vkladala odporkyňa sumu 900.000,- Kčs bezprostredne po prevzatí výhry 1,8 milióna Kčs na Pošte v Kráľovskom Chlmci. V tom čase totiž žil navrhovateľ s odporkyňou ako partneri, intímne sa stýkali a chceli spoločne podnikať. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne odovzdania žalovanej sumy odporkyni a potreby odporkyne požičať si takúto sumu, preto súd jeho návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a priznal odporkyni ako úspešnej účastníčke právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Výška týchto trov spočíva v súdnom poplatku zaplatenom za podané odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Košice I v sume 15.000,- Sk, t.j. 497,91 EUR. Túto sumu je navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu v sume 25,68 EUR súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Trovy štátu vznikli súdu tým, že vyplatil Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava za podanú informáciu sumu 773,50 Sk, čo je v súčasnosti 25,68 eur.

Proti tomuto rozsudku včas a v zákonnej lehote bolo podané odvolanie navrhovateľom prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi požadovanú sumu alebo prípadne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní poukázal na to, že v napadnutom rozsudku sa zaoberal súd skutočnosťou, že odporkyňa necelý rok pred tým ako jej bola poskytnutá pôžička vyhrala v Športke sumu 1,8 milióna Kčs nie je mu však zrejmé ako súvisí táto okolnosť s poskytnutím pôžičky z jeho strany.

Podľa názoru odvolateľa nie je podstatné z hľadiska predmetu sporu, či odporkyňa potrebovala alebo nepotrebovala peniaze, súd v tomto prípade aj do takej miery preniesol na neho dôkazné bremeno, čo spochybňuje nezaujatosť a presvedčivosť napadnutého rozhodnutia.

Ďalej uviedol, že naviac zarážajúce považuje argumentáciu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu z dôvodu, že nepreukázal on účel, na ktorý by odporkyňa potrebovala peniaze, ktoré odporkyňa požičala. Tu vylučuje, že skúmanie účelu predstavuje zákonnú náležitosť, ktoré by mal právo súd posudzovať.

K odvolaniu nebolo podané vyjadrenie odporkyne.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec prejednal podľa ust. bez nariadenia pojednávania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( v zmysle ust. ) s tým, že bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia ( na deň 25.07.2013, čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach.

Podľa ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odvolaní obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov, prípadne na zdôvodnenie správnosti uviesť ďalšie dôvody.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia odvolací súd považuje za správne rozhodnutie súdu prvého stupňa po zrušujúcom uznesení a po doplnení dokazovania v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Je nepochybné, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal ani existenciu spoločenskej zmluvy o združení finančných prostriedkov a taktiež existenciu pôžičkového listu nepotvrdil ani vypočutý svedok N.. N., ktorý uviedol, že v prípade vyhotovenia takýchto zmlúv si on ako advokát nenecháva jedno vyhotovenie tejto zmluvy. Navrhovateľ jednoznačne nepreukázal súdu účel, na ktorý by odporkyňa bola potrebovala žalovanú sumu titulom pôžičky. Javí sa preto nepravdepodobne, ale naviac nepreukázané tvrdenie, že nevedel na čí účet, prípadne vkladnú knižku vkladala odporkyňa sumu 900.000,- Kčs bezprostredne po prevzatí výhry 1,8 milióna na C. D. Y. X..

Na základe toho nebolo možné inak rozhodnúť ako potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správny ( ).

O trovách konania nebolo rozhodnuté, pretože úspešná odporkyňa si tieto nežiadala a neúspešnému navrhovateľovi ani neprislúchajú.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerov hlasov: 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.