Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-334-2012.pdf
PDF · 131.98 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/334/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: Š. W.Á., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Š. XXXX, toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Š. W.W., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XXXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 42 264 979, o zaplatenie 707,82 Eur prísl.,
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 172,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 172,89 Eur od 23.07.2010 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobný návrh v časti zaplatenia sumy 534,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 534,93 Eur od 23.07.2010 do zaplatenia, zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 02.07.2010, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 14.08.2012, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 707,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom uzavrel dňa 15.10.2009 zmluvu č. U., dňa 16.02.2009 zmluvu č. U. a dňa 15.10.2009 zmluvu č. U., všetky spolu s dodatkom. Na základe dodatku k zmluvám navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný telefón. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie 03/10-05/10, čím porušil zmluvné povinnosti.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu Zmluvu o pripojení č. U., U. a U. spolu s dodatkami, prehľad faktúr, pokus o pokonávku s doručenkou; faktúry; všeobecné podmienky poskytovania služieb navrhovateľa.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 25.07.2013. Na pojednávanie sa nedostavil nikto., preto súd vec prejednal v neprítomnosti v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Podaním zo dňa 04.02.2013 bol súdu oznámený vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorým poukazoval na možné neprijateľné podmienky s tým, aby súd ich posudzoval a priznal nárok navrhovateľa iba v odôvodnenej výške, nakoľko navrhovateľ si uplatňuje v mnohých sporoch zmluvnú pokutu. (l.č. 80 obsahu spisu)
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým Zmluvu o pripojení č. U., U. U. U. spolu s dodatkami, prehľad faktúr, pokus o pokonávku s doručenkou; faktúry; všeobecné podmienky poskytovania služieb navrhovateľa.
1. Z pripojenej zmluvy o pripojení č. U. (l.č. 8 obsahu spisu) mal súd zistené, že danú zmluvu platne uzatvorili účastníci konania ako zmluvné strany dňa 16.02.2009, predmet ktorej bol v zmluve špecifikovaný.
K zmluve bol uzavretý aj Dodatok zo dňa 16.02.2009, ktorým bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta 497,91 Eur v prípade porušenia povinností.
Daná zmluva obsahuje, že neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného aj Všeobecné podmienky a cenník služieb.
Súdu boli spolu s návrhom predložené všeobecné podmienky s platnosťou a účinnosťou od 01.10.2006. (l.č.46)
Z dodatku k zmluve vyplýva, že navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný telefón Sony Ericsson W910i za cenu 26,22 Eur.
Navrhovateľ zároveň predložil súdu listinu bez označenia, na ktorej je tabuľka s uvedením názvu akcie, typ zariadenia Sony Ericsson W910i, akciová cena 26,22 Eur a predajná cena 298,41 Eur. (l.č. 9)
2. Z pripojenej zmluvy o pripojení č. U. (l.č. 16 obsahu spisu) mal súd zistené, že danú zmluvu platne uzatvorili účastníci konania ako zmluvné strany dňa 15.10.2009, predmet ktorej bol v zmluve špecifikovaný.
K zmluve bol uzavretý aj Dodatok zo dňa 15.10.2009, ktorým bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta 331,94 Eur v prípade porušenia povinností.
Daná zmluva obsahuje, že neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného aj Všeobecné podmienky a cenník služieb.
Súdu boli spolu s návrhom predložené všeobecné podmienky s platnosťou a účinnosťou od 01.10.2006. (l.č.46)
Z dodatku k zmluve vyplýva, že navrhovateľ odpredal odporcovi zariadenie Huawei B260 za cenu 29,- Eur.
Navrhovateľ zároveň predložil súdu listinu bez označenia, na ktorej je tabuľka s uvedením názvu akcie, typ zariadenia Huawei B260, akciová cena 29,- Eur a predajná cena 232,03 Eur. (l.č. 17)
3. Z pripojenej zmluvy o pripojení č. U. (l.č. 23 obsahu spisu) mal súd zistené, že danú zmluvu platne uzatvorili účastníci konania ako zmluvné strany dňa 15.10.2009, predmet ktorej bol v zmluve špecifikovaný.
K zmluve bol uzavretý aj Dodatok zo dňa 15.10.2009, ktorým bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta 331,94 Eur v prípade porušenia povinností.
Daná zmluva obsahuje, že neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného aj Všeobecné podmienky a cenník služieb.
Súdu boli spolu s návrhom predložené všeobecné podmienky s platnosťou a účinnosťou od 01.10.2006. (l.č.46)
Z dodatku k zmluve vyplýva, že navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný telefón ZTE MF626 za cenu 14,90 Eur.
Navrhovateľ zároveň predložil súdu listinu bez označenia, na ktorej je tabuľka s uvedením názvu akcie, typ zariadenia ZTE MF626, akciová cena 14,90 Eur a predajná cena 60,- Eur. (l.č. 24)
Súd posúdil, že predmetné zmluvy sú zmluvy spotrebiteľské podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Súd poukazuje na to, že v každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
S poukazom na to, že je daná zvýšená zákonná ochrana spotrebiteľa, je nepochybné, že odporca svoje povinnosti neplnil a taktiež mal vedomosť o zmluvnom ujednaní, že v prípade porušenia jeho povinnosti je navrhovateľ oprávnený požadovať aj zmluvnú pokutu.
Odporca aj napriek tomu svoje povinnosti bez uvedenia riadneho dôvodu neplnil.
Je nepochybné, že Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. XCo/XX/XXXX bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty označená ako neprijateľná podmienka.
Podľa § 53a ods.1Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
V dôsledku toho navrhovateľ si neuplatňuje zmluvnú pokutu, ale náhradu škody.
V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Súd mal z predložených listín zistené, že uzavretými zmluvami sa odporca zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby, pričom odporcovi boli odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenie za akciové ceny s dobou viazanosti zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov.
Z predložených listín mal súd preukázané vystavenie faktúr za poskytnuté služby za jednotlivé obdobia:
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.05.2010 na sumu 4,05 Eur splatnú dňa 06.06.2011, v rámci ktorej je zahrnutý aj poplatok za odpojenie;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.05.2010 na sumu 3,95 Eur splatnú dňa 06.06.2010 za odpojenie;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.05.2010 na sumu 20,34 Eur splatnú dňa 06.06.2010 za služby a v rámci ktorej je účtované aj odpojenie;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.04.2010 na sumu 69,26 Eur splatnú dňa 07.05.2010 za služby;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.04.2010 na sumu 12,90 Eur splatnú dňa 07.05.2010 za služby;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.04.2010 na sumu 6,- Eur splatnú dňa 07.05.2010 za služby;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.04.2010 na sumu 1,33 Eur splatnú dňa 07.05.2010 za upomienku;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.03.2010 na sumu 52,44 Eur splatnú dňa 06.04.2010 za služby;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.03.2010 na sumu 9,90 Eur splatnú dňa 06.04.2010 za služby;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.03.2010 na sumu 6,- Eur splatnú dňa 06.04.2010 za služby;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.03.2010 na sumu 1,33 Eur splatnú dňa 06.04.2010 za upomienku.
Súd mal preukázané, že listom označeným ako pokus o pokonávku zo dňa 08.07.2010 (l.č.30) navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy za zúčtovacie obdobie 2010/03, 2010/04 a 2010/05, a to 22.07.2010. Spolu s daným listom bola súdu predložená aj fotokópia doručenky.
V danom liste navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi aj zmluvnú pokutu vo výške 1.349,29 Eur z dôvodu porušenia zmluvných povinností.
Súd sa nezaoberal zmluvnou pokutou, keďže nebola predmetom konania. teda podanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu je teda neopodstatnené.
V danom konaní navrhovateľ tvrdil, že odporca neplnil svoje povinnosti za poskytnuté služby za obdobie 2010/03, 2010/04 a 2010/05, a to v celkovej sume 187,50 Eur.
V konaní nebolo nikým a ničím spochybnené tvrdenie navrhovateľa, že odporca neplnil svoje povinnosti za poskytnuté služby za obdobie 2010/03, 2010/04 a 2010/05.
Súd si osvojil tvrdenia navrhovateľa, ktoré neboli nikým a ničím spochybnené a dospel tak k záveru, že odporca skutočne porušil svoje zmluvné povinnosti za obdobie 2010/05, 2010/04 a 2010/03, pričom bol viazaný 24 mesiacov.
Z predložených faktúr súd mal zistené, že odporca za dané obdobie odoberal služby v celkovej hodnote 187,50 Eur.
UPOMIENKY
Súd mal preukázané aj vystavenie faktúry č. 1007123736 zo dňa 23.04.2010 na sumu 1,33 Eur splatnú dňa 07.05.2010 za upomienku a faktúru č. 1006912039 zo dňa 23.03.2010 na sumu 1,33 Eur splatnú dňa 06.04.2010 za upomienku.
Súd však nemal preukázanú žiadnu upomienku, a to ani jej vystavenie, ani jej doručenie.
Pokiaľ by mal súd akceptovať pokus o pokonávku ako upomienku, nie je to možné, nakoľko upomienka bola fakturovaná faktúrou zo dňa 23.04.2010 a 23.03.2010 a pokus o pokonávku je zo dňa 08.07.2010. Súd mal preukázané doručenie iba pokusu o pokonávku.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ ničím nepreukázal opodstatnenosť fakturovanej sumy 1,33 Eur za 2 upomienky, t.j. 2,66 Eur, ktoré ničím nepreukázal, súd v tej časti žalobný návrh zamietol.
ODPOJENIE
Navrhovateľ si uplatnil vo vystavených faktúrach aj poplatok za odpojenie 3,95 Eur, a to v 3 faktúrach, teda spolu 11,85 Eur, a to vo faktúre č. XXXXXXXXXX, č. . XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX.
Súd však nemal preukázané žiadne odpojenie, a to ani skutočnú realizáciu, teda či skutočne k odpojeniu došlo, ako ani opodstatnenosť uplatnenej výšky 3,95 Eur, teda z ničoho nevplýva uplatnená výška.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ ničím nepreukázal opodstatnenosť fakturovanej sumy 3x 3,95 Eur za odpojenie, ktorú ničím nepreukázal, súd v tej časti žalobný návrh zamietol. (11,85 Eur)
NÁHRADA ŠKODY
Čo sa týka uplatnenej sumy 520,32 Eur, tento nárok navrhovateľ uplatnil titulom paušalizovanej náhrady škody, ktorá je vo výške rozdielu medzi predajnou cenou a trhovou cenou za odpredanie mobilného telefónu/zariadenia:
- mobilný telefón Sony Ericsson W910i - akciová cena 26,22 Eur a predajná cena 298,41 Eur (l.č. 9)
- zariadenie Huawei B260 - akciová cena 29,- Eur a predajná cena 232,03 Eur (l.č. 17)
- zariadenia ZTE MF626 - akciová cena 14,90 Eur a predajná cena 60,- Eur (l.č. 24).
Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda, ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkovej hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.
Podľa § 442 Občianskeho zákonníka
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.
(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
(4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patrí:
- protiprávny úkon,
- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody,
- zavinenie.
Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody, ako aj jej výšky je na navrhovateľovi.
Zavinenie je subjektívnou právnou kategóriou, pretože vyjadruje vnútorný, psychický vzťah škodcu k výsledku svojho konania. zavinenie môže spočívať vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Forma zavinenia ovplyvňuje rozsah náhrady škody.
Predloženými listinami navrhovateľom označenými ako doklad o predajnej cene MT/zariadenia, navrhovateľ preukazoval akciové ceny MT a predajné ceny s DPH.
Súd poukazuje, že z ničoho nevyplýva, že dané doklady sú hodnovernými dokladmi, ide len o nejaký výtlačok navrhovateľa. Z ničoho nevyplýva, že skutočne bola taká trhová cena.
Súd nezistil ukončenie zmluvného vzťahu.
Navrhovateľ tvrdil, že zmluvná pokuta v zmysle Dodatkov mala plniť paušalizovanú náhradu škody v prípade porušenia zmlúv, avšak odporca nezotrval v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas neuhrádzal svoje záväzky. Týmto navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny za zariadenia, ktoré mu boli odpredané.
Zároveň navrhovateľovi vraj vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, vyhradenú kapacitu prevádzkovej siete, akceptačný a aktivačný proces, SIM karty, avšak tieto škody si neuplatňuje.
Navrhovateľ vypočítal skutočnú škodu, ktorú mu mal odporca spôsobiť:
- v prípade zmluvy č. U. - akciová cena 14,90 Eur a predajná cena 60,- Eur, teda škoda 45,10 Eur,
- v prípade zmluvy č. U. - akciová cena 26,22 Eur a predajná cena 298,41 Eur, teda škoda 272,19 Eur,
- v prípade zmluvy č. U. - akciová cena 29,- Eur a predajná cena 232,03 Eur, teda škoda 203,03Eur.
Z ničoho však nevyplýva, že by navrhovateľ požadoval späť mobilný telefón/zariadenie, ktoré odpredal odporcovi.
Pokusom o pokonávku navrhovateľ požadoval zmluvnú pokutu vo výške 1.349,29 Eur z dôvodu porušenia povinností - neplatenie faktúr riadne a včas.
Avšak v rámci tohto konania po vyhlásení neprijateľnej podmienky ohľadom zmluvnej pokuty rozhodnutím Krajského súdu v Prešove (XCo/XX/XXXX) navrhovateľ nepožadoval zmluvnú pokutu, ale iba náhradu škody v danej výške, ktorá je rozdielom predajnej ceny a trhovej ceny odpredaných zariadení.
Čo sa týka náhrady škody, súd má za to, že navrhovateľ ju nijako nepreukázal.
Taktiež súd poukazuje, že zmluvy s dodatkom boli uzavreté dňa 16.02.2009 a dve zmluvy dňa 15.10.2009 a odporca nehradil faktúry za obdobie 2010/03-2010/05. Žaloba bola podaná až dňa 14.08.2012 a z ničoho nevyplýva, že odporca predmetné odpredané zariadenia už nepoužíva, dokonca ani nebol nikým vyzvaný na jeho vrátenie. Vyzývaný bol iba na zaplatenie faktúr.
Náhradu škody si uplatnil až žalobným návrhom, ktorý však tiež nahrádza samotnú výzvu, ale v takej podobe bol odporcovi doručený až dňa 14.11.2012.
Od uzavretia zmluvy však uplynuli viac ako 3 roky a predsa je prirodzené, že každým dňom klesá hodnota veci, ako je aj mobilný telefón, či iné zariadenie, a to o to viac, že je aj používaný.
Preto ak navrhovateľ požaduje náhradu škody spočívajúcu v rozdiele predajnej a trhovej ceny, žiada teda od odporcu úhradu trhovej ceny v plnej výške, ktorá bola ku dňu predaja, t.j. 2 zariadenia k 15.10.2009 a 1 zariadenie k 16.02.2009.
V takom prípade je však náhrada v danej výške neprípustná vzhľadom na zníženie hodnoty telefónu/ zariadenia.
Súd poukazuje na to, že od uzavretia jednotlivých zmlúv, teda od začiatku používania odpredaných zariadení, (15.10.2009, 16.02.2009) do údajného odpojenia ubehol určitý časový odstup.
Aj bez znaleckého dokazovania je nepochybné, že hodnota takých zariadení klesá, sa znižuje každým dňom, a to bez ohľadu na to, či sa používa alebo nie. Ak sa používa, tak o to viac sa hodnota znižuje.
Navrhovateľ nepreukázal skutočnú výšku škody.
Zároveň súd poukazuje na to, že pokiaľ došlo k odpojeniu zo strany navrhovateľa, v dôsledku čoho podľa uvedenia navrhovateľa došlo k nezotrvaniu vo vzťahu počas doby viazanosti zo strany odporcu, súd toto považuje za neprijateľné v spotrebiteľskom vzťahu, v rozpore s dobrými mravmi.
Navrhovateľ totiž bez ďalšieho odpojil odporcu, bez upovedomenia, pričom na jednej strane vôbec nepreukázal, že skutočne došlo k odpojeniu a jednak zmluvný vzťah predsa naďalej trval s odporcom. Tvrdeným odpojením nedošlo ku skončeniu zmluvného vzťahu, iba k prerušeniu dodávania služieb.
Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.
Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.
Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal ani samotný vznik škody a ani výšku skutočnej škody, ani príčinnú súvislosť.
S poukazom na uvedené súd nepriznal navrhovateľovi ani sumu 520,32 Eur, a v tej časti žalobný návrh tiež zamietol, keďže s poukazom na uvedené skutočnosti nebol preukázaný vznik škody, ako ani výška, ani príčinná súvislosť. Teda neboli splnené žiadne predpoklady pre náhradu škody.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd priznal navrhovateľovi iba sumu 172,99 Eur za poskytnuté služby a nepriznal nárok za odpojenie a upomienky v celkovej sume 14,51 Eur a za náhradu škody vo výške 520,32 Eur, teda spolu 534,83 Eur.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9 % od 23.07.2010, teda od nasledujúceho dňa po dátume určenom na zaplatenie dlžnej sumy v pokuse o pokonávku, a to zo sumy 707,82 Eur.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca bol v omeškaní so splatením predmetných vyššie uvedených faktúr za služby, nakoľko ich neuhradil riadne a včas, teda v lehote ich splatnosti.
Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to od 23.07.2010, teda tak, ako si navrhovateľ uplatnil, hoci odporca sa dostal do omeškania už pred týmto dátumom, a to vždy nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých nezaplatených faktúr.
Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.
Vzhľadom k tomu, že súd nepriznal navrhovateľovi sumu vo výške 534,83 Eur - za náhradu škody a za upomienku a odpojenie z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, súd z danej sumy nepriznal ani úroky z omeškania z danej sumy a v tej časti zamietol.
Teda súd zamietol žalobný návrh o zaplatenie sumy 534,83 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 534,83 Eur od 23.07.2010 do zaplatenia.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti.
Navrhovateľ si uplatnil trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh.
Vzhľadom na pomer úspechu súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak ma účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V konaní bol úspešnejší odporca, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, ani jeho zástupca - opatrovník, ako ani vedľajší účastník na strane odporcu, pričom súd ani nezistil vznik žiadnych trov na ich strane, preto súd im náhradu trov konania nepriznal.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).