Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_37P-175-2012.pdf
PDF · 94 KB
No categories available
37P/175/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
I. súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci navrhovateľky: H. L., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. U. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Máriou Mihálikovou, advokátkou so sídlom Žilina, Horný Val 9/19 proti odporcovi: František L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom L. L., nar. XX.XX.XXXX, L. S. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom D. práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 17. 1. 2004 v Q. U. a zapísané na Matričnom úrade obce Q. U. vo zväzku X ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom X r o z v á d z a.
Y.. L., nar. X. X. XXXX a mal. L., nar. X. X. XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
I. je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Simony a mal. Samuela Františka sumou XXX € mesačne na každé dieťa a to do XX. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
I. je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. L. a mal. L. každý víkend od piatka 16.00 hod. do nedele 20.00 hod. a počas desiatich pracovných dní v každom mesiaci určených po dohode s matkou vždy od 16.00 do 20.00 hod. s tým, že mal. deti prevezme a odovzdá v bydlisku matky.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 2. 5. 2012 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že odporca je agresívny, žiarlivý a požíva alkoholické nápoje.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril, s rozvodom manželstva však súhlasil. Za príčinu rozpadu manželstva považuje mimomanželský pomer navrhovateľky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, ako aj správami kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v bydlisku rodičov a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 23 Zákona o rodine
- ods. 1, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
- ods. 2, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
- ods. 3, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 a 4 Zákona o rodine - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine sa rodičia môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa manželstvo rozvádza; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia a rozvode.
Podľa § 62 Zákona o rodine
- ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.
V danej veci súd pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva účastníkov konania zistil, že tieto spočívali v nedostatočnej komunikácii medzi manželmi a v nedostatočnej snahe oboch manželov vyriešiť vzájomné názorové nezhody, čo vyústilo aj do mimomanželského pomeru navrhovateľky. Uvedené malo za následok len ďalšie citové odcudzenie medzi manželmi, pričom vzhľadom na dĺžku a hĺbku uvedeného odcudzenia je nepravdepodobná možnosť obnovenia manželského spolužitia. Účastníci konania už spolu nežijú ani nehospodária, a teda manželstvo neplní ani svoju ekonomickú funkciu. Z uvedeného mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov. Takéto jednoznačné a pevné rozhodnutie navrhovateľky vyplynulo z jej prednesu, pričom nie je predpoklad zmeny jej postoja.
Pre úplnosť súd dodáva, že rozvodom manželstva nebudú poškodené záujmy maloletých detí, nakoľko doterajšia napätá situácia medzi manželmi v domácnosti nezakladala podmienky pre zachovanie zdravého rodinného prostredia tak, ako ho súd opísal už vyššie.
Zverenie mal. detí
Na pojednávaní dňa 25. 7. 2013 rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa mal. deti mali zveriť do osobnej starostlivosti matky a otec by mal právo stretávať sa s nimi tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku. Otec však uzavretie takejto rodičovskej dohody podmieňoval výškou výživného, preto súd k schvaľovaniu takejto dohody nepristúpil a práva a povinnosti k mal. deťom upravil sám, direktívne.
Otec v konaní navrhoval aj striedavú starostlivosť s pravidelnou frekvenciou. Matka s uvedenou úpravou práv a povinností k mal. deťom nesúhlasila. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je v najlepšom záujme mal. detí, aby zostali vo výlučnej starostlivosti matky, ktorá ju aj v predchádzajúcom období zabezpečovala. V jej doterajšej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že záujem mal. detí je prvoradý. Deti majú mať domov, stabilné prostredie, v ktorom budú vychovávané, kde sa budú cítiť šťastné a spokojné. Vzhľadom k tomu mal. deti súd zveril matke, pričom táto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Styk otca s maloletými
Súd mal na zreteli, aby sa vzájomné vzťahy medzi otcom a deťmi naďalej udržiavali a prehlbovali, preto určil rozsah úpravy styku v čo najširšom rozsahu tak, ako je uvedené v odseku IV výroku tohto rozsudku, v zmysle pôvodnej dohody rodičov.
Výživné
Pri určovaní výživného otca súd prihliadol na odôvodnené potreby mal. detí, keď mal. L. ukončila tretí ročník základnej školy a mal. L. S. navštevuje materskú školu, ktoré podľa vykonaného dokazovania vo finančnom vyjadrení predstavujú po 125 € mesačne na každé dieťa (strava 55-60 €, ošatenie 25 €, hygiena 5 €, hračky, záujmy 5 - 8 €, škôlka/škola 9 - 32 €, cestovné a pod.). Medzi výdavky v domácnosti matky s dvoma mal. deťmi patria náklady na bývanie spolu v sume 255 € mesačne. Keďže matka je zamestnankyňou L. pošty s mesačnou čistou priemernou mzdou XXX € (čistý priemerný mesačný príjem 336 €), je nutné, aby výživné na každé z mal. detí predstavovalo sumu jeho výdavkov, inak by neboli uspokojené potreby detí v potrebnom rozsahu, keďže práve matka zabezpečuje bytové potreby mal. detí a prevažnú mieru osobnej starostlivosti.
Otec je zamestnaný pre INA V. s priemerným čistým príjmom za obdobie 01-05/2013 vo výške 900 €, pričom v súčasnosti sám býva v 1-izbovom byte, kde náklady činia 178 € mesačne. Je teda v možnostiach a schopnostiach otca, aby platil na každé dieťa výživné vo výške 125 €, čo zodpovedá výdavkom maloletých uvedených vyššie. Takto určené výživné súd považuje za primerané s poukazom na to, že matka bude poberať daňový bonus a rodinné prídavky, z ktorých budú čiastočne hradené potreby mal. deti, ako aj k tomu, že otec bude pravdepodobne zabezpečovať príležitostne ošatenie a stravu mal. deťom počas obdobia, keď budú v jeho starostlivosti. Súd ďalej prihliadol k tomu, že do budúcna bude tak bytové potreby mal. detí ako aj bežnú starostlivosti o ne zabezpečovať matka, pričom starostlivosť je vzhľadom na ich vek naďalej veľmi intenzívna.
Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 144 O. s. p. , nakoľko žiadne okolnosti prípadu náhradu trov konania neodôvodňovali.
Po vyhlásení rozsudku sa navrhovateľka aj odporca vzdali práva podať voči rozsudku odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
§ 27 Zákona o rodine
- odsek 1, Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
- odsek 2, Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.