Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoPr-2-2013.pdf
PDF · 79.49 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoPr/2/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky O.. E. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX/XX, W., zastúpená JUDr. Matúšom Návratom, PhD. LL.M., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Grosslingova 17, Bratislava, proti odporcovi Stredná odborná škola, Bystrická 4, Žarnovica, IČO: 00891827, zastúpeného JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou, so sídlom Ul. Voljanského 1368/14, Zvolen, adresa advokátskej kancelárie : Ul. ČSA 25, Banská Bystrica, v konaní o určenie, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom neskončil a naďalej trvá, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Cpr/3/2012-59 z 21. januára 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom dňom 31. 07. 2012 neskončil a naďalej trvá. Rozhodol len na základe uznania nároku rozsudkom podľa § 153a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) po tom, ako odporca vo vyjadrení k návrhu na začatie konania z 18. 10. 2012 v plnom rozsahu uznal návrh uplatnený v žalobe.
Odporcovi uložil podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške určenej položkou 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch.
Navrhovateľke podľa § 142 ods. 1 O. s. p. vzhľadom na jej úspech v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 246,66 €.
Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním odporca s odôvodnením, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie a okresnému súdu vytýkal aj nesprávne právne posúdenie veci.
Nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre uznanie videl odporca v tej skutočnosti, že nárok navrhovateľky na určenie, že pracovný pomer neskončil a naďalej trvá, uznal samostatný právny subjekt Stredná odborná škola, so sídlom Bystrická 4, Žarnovica a na základe tohto uznávacieho prejavu rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom pre uznanie proti odporcovi označenom ako „Banskobystrický samosprávny kraj Stredná odborná škola, so sídlom Bystrická 4, Žarnovica“. Skôr, ako prvostupňový súd pristúpil k rozhodnutiu vo veci, bol povinný vysporiadať sa s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie označeného subjektu v návrhu na začatie konania. Stredná odborná škola, Žarnovica už vo vyjadrení z 18. 10. 2012 uviedla, že navrhovateľka nesprávne označila odporcu. Jej zamestnávateľom bola Stredná odborná škola, so sídlom Bystrická 4, Žarnovica. Súd bol povinný vyzvať navrhovateľku na odstránenie vád podania a až v prípade, že by výzve nevyhovela, mal súd nárok navrhovateľky zamietnuť pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie ňou označeného odporcu. Zamestnávateľ navrhovateľky uznal nárok uplatnený žalobou len preto, aby čo najskôr odstránil svoje pochybenie ohľadom opakovaného uzatvárania pracovného pomeru na dobu určitú s navrhovateľkou. Súčasne
s uznávacím prejavom vyzval odporca navrhovateľku na nástup do práce. Túto písomnosť (výzvu) napriek opakovanej snahe, aj prostredníctvom Mestskej polície v Žarnovici a matky navrhovateľky, sa nepodarilo navrhovateľke doručiť. Navrhovateľka do práce nenastúpila. Z okolností prípadu je zrejmé, že o výzvach odporcu musela vedieť. O prideľovanie práce však neprejavila nijaký záujem. Svojím konaním skôr navodzuje dojem, že o trvanie pracovného pomeru vôbec nemá záujem. Listom z 31. 07. 2012 navrhovateľka požiadala o vydanie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní. O pridelenie práce ale nežiadala. Toto správanie sa navrhovateľky nasvedčuje tomu, že pracovný pomer napriek podanej žalobe považuje za skončený a to dohodou konkludentným spôsobom.
Vo vzťahu k predmetu konania o určenie, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu naďalej trvá, mal súd podľa § 80 písm. c) skúmať naliehavý právny záujem na takomto určení. Navrhovateľka v tomto konaní „neprejavila naliehavý právny záujem na trvaní jej pracovného pomeru vo vzťahu k odporcovi“, keďže do práce od 1. augusta 2012 vôbec nenastúpila.
Odporca navrhol, aby odvolací súd dotazom na Sociálnu poisťovňu zistil, či navrhovateľka v čase od 01. 08. 2012 až doposiaľ neuzatvorila iný pracovný pomer na dobu neurčitú. Vznik nového pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, by bol ďalším prejavom smerujúcim ku skončeniu pracovného pomeru s odporcom.
Žiadal odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu (ktorého vo vyjadrení označuje už len ako „Stredná odborná škola, Bystrická 4, Žarnovica, IČO: 00 891 827“) uviedla len to, že odporcu označila v súlade s tým, ako sa sám na svojich dokumentoch označuje. Označenie odporcu identifikačným číslom zabezpečuje nezameniteľnú identifikáciu odporcu.
V prípade osobitného konania vyplývajúceho z ust. § 77 Zákonníka práce, otázka naliehavého právneho záujmu nie je relevantná. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Okresný súd rozhodol rozsudkom na základe uznania podľa § 153a O. s. p.. Podľa § 202 ods. 1 O. s. p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie ustanovuje § 153a O. s. p. Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom. Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez nariadenia pojednávania.
Odporca nepopiera, že nárok uplatnený žalobu uznal počas konania v celom rozsahu, iba tvrdí, že na základe uznávacieho prejavu Strednej odbornej školy Žarnovica nemohol súd rozhodnúť rozsudkom na základe uznania z dôvodu, že za odporcu označila navrhovateľka iný subjekt „Banskobystrický samosprávny kraj Stredná odborná škola so sídlom Bystrická 4 Žarnovica“.
Označenie odporcu v návrhu názvom Stredná odborná škola so sídlom Bystrická 4, Žarnovica a identifikačným číslom 00 891 827, dáva nepochybný záver o tom, koho označila navrhovateľka za odporcu, i keď pred označením odporcu uviedla údaj navyše „Banskobystrický samosprávny kraj“. Z listín predložených navrhovateľkou je preukázané, že zamestnávateľ navrhovateľky v písomnom styku s navrhovateľkou používal označenie Banskobystrický samosprávny kraj, Stredná odborná škola, Žarnovica a tým ju uviedol do omylu, akým spôsobom má označiť odporcu v súdnom spore. Ostatné údaje identifikujúce odporcu sú v súlade s identifikačnými údajmi odporcu v Registri organizácii Štatistického úradu Slovenskej republiky. Zhoduje sa obchodné meno Stredná odborná škola, adresa sídla Bystrická 4, 966 81 Žarnovica, aj identifikačné číslo 00 891 827. Tieto údaje v návrhu postačia na správnu identifikáciu odporcu a vada návrhu bola odstránená tým, že navrhovateľka už vo vyjadrení k odvolaniu odporcu označuje odporcu správne ako Strednú odbornú školu Žarnovica.
Nárok počas konania uznal ten subjekt, ktorý bol za odporcu označený. Námietka odvolateľa, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku na základe uznania, nie je dôvodná. Za nesplnenie podmienky na vydanie rozsudku na základe uznania nie je možné považovať ani zmenu názoru odporcu na otázku, či postupoval správne, keď žalobou uplatnený nárok uznal po zistení, že napriek výzvam zamestnávateľa navrhovateľka do práce v priebehu súdneho sporu nenastúpila. Podmienky na rozhodnutie rozsudkom na základe uznania v zmysle § 153a O. s. p. boli splnené. Tvrdenie odporcu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku na základe uznania, prípustnosť odvolania proti rozsudku okresného súdu nezakladajú.
Odvolací súd vec preskúmal po zistení, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Odporca dôvodne tvrdí, že súd mal pri žalobe na určenie, že pracovný pomer navrhovateľky neskončil 31. 07. 2012 a naďalej trvá, skúmať naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe z dôvodu, že návrh navrhovateľky nie je návrhom na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, ako sa mylne domnieva okresný súd.
Podľa § 77 zák. č. 311/2001 Z. z. (ďalej len Zákonník práce) neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Pracovný pomer navrhovateľky nemal skončiť na základe žiadneho úkonu vymenovaného v § 77 Zákonníka práce, ale uplynutím dohodnutej doby. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce môže zamestnanec a zamestnávateľ uplatniť na súde, len ak skončil na základe právneho úkonu vymenovaného v tomto zákonnom ustanovení. Žaloba o určenie, že pracovný pomer navrhovateľky neskončil 31. 07. 2012 uplynutím dohodnutej doby a naďalej trvá, je žalobou určovacou podľa § 80 písm. c) O. s. p., u ktorej musí súd skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Ak okresný súd posúdil návrh navrhovateľky ako žalobu o nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, vec nesprávne právne posúdil a odvolanie proti rozsudku na základe uznania bolo prípustné.
Prvostupňový súd z dôvodu, že odporca v prvom vyjadrení k veci uznal nárok navrhovateľky v celom rozsahu, nevykonal vo veci žiadne dokazovanie, vec právne neposúdil, iba rozhodol rozsudkom na základe uznania podľa § 153a O. s. p. Pre správne rozhodnutie vo veci je potrebné v prvom rade skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na takejto určovacej žalobe (nie naliehavého právneho záujmu na trvaní pracovného pomeru ako uvádza odporca v odvolaní), spoľahlivo zistiť skutkový stav a právne posúdiť všetky rozhodujúce skutočnosti. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu sa odmietla vyjadriť k tvrdeniam odporcu, že navrhovateľka netrvá na ďalšom zamestnávaní a so skončením pracovného pomeru uplynutím dojednanej doby konkludentne súhlasila, považujúc tvrdenia odporcu v odvolaní za právne irelevantné. Odporcom tvrdené skutočnosti v odvolaní, že sa po 1. auguste 2012 navrhovateľka nedomáhala od odporcu prideľovania práce, považuje odvolací súd za relevantné skutočnosti pre posúdenie, či pracovný pomer navrhovateľky naďalej trvá aj v prípade, že súd uzná za dôvodné tvrdenia navrhovateľky o neplatnosti právnych úkonov zamestnávateľa, ktorými sa jej pracovný pomer vzniknutý 24. 08. 2009 predlžoval. Medzi účastníkmi už ani nie je spor, či bol platne dojednaný pracovný pomer na dobu určitú do 31. 07. 2007 z dôvodu, že odporca v priebehu konania uznal svoje pochybenie pri dojednávaní dĺžky pracovného pomeru s navrhovateľkou a spor spočíva v tom, či pracovný pomer navrhovateľky naďalej trvá alebo zanikol iným spôsobom ako uplynutím doby určitej ku dňu 31. 07. 2012.
Odvolací súd ešte poznamenáva, že navrhovateľka nie je v tomto konaní oslobodená od poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o súdnych poplatkoch z dôvodu, že nejde o konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a navrhovateľka si neuplatňuje nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru, ale určovacou žalobou sa domáha rozhodnutia súdu, či určitá právna skutočnosť nastala alebo nie.
V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.