Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/190/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľky S. U., nar. XX.X.XXXX, bytom R., R. XXXX/XX, proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -68 zo dňa 23.1.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutom výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 7.480,55 eur z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu navrhovateľky na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) vo výške 9.000 eur, ktorá mala vzniknúť na jej osobnostných právach nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina. Bývalý manžel navrhovateľky - P. U. bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a bol mu nariadený probačný dohľad v skúšobnej dobe 18 mesiacov, ako aj uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Následne v dôsledku navrhovateľkou tvrdeného zanedbania probačného dohľadu Okresného súdu Žilina malo dôjsť k úmrtiu jej manžela. Súd vychádzal zo záveru, že zo strany probačného úradníka nedošlo pri výkone probačného dohľadu k porušeniu povinností, čo bolo preukázané na základe úkonov, ktoré probačný úradník v danom prípade vykonal, a ktoré aj súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol. P. U., hoci sa v mieste bydliska zdržiaval, zásielky súdu si buď nevyzdvihol, alebo, ak mu aj boli doručené prostredníctvom polície, nekontaktoval príslušného pracovníka Okresného súdu Žilina, nespolupracoval s ním. Preto nebolo možné konštatovať, že zo strany pracovníka Okresného súdu Žilina došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a že by sa tento pracovník priamo podieľal na vzniku utrpenia, ktoré v dôsledku smrti svojho manžela musela navrhovateľka prežívať, ako to tvrdila navrhovateľka. Súd poznamenal, že výkonom práva formou probačného dohľadu nad P. U. nedošlo a ani nemohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv navrhovateľky. Spôsob života P. U. a jeho následná smrť nebola zapríčinená nikým iným, než samotným menovaným, jeho konaním. Jeho smrť nemožno spájať s nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Pre opodstatnenosť záveru, že ku škode došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu štátu, je potrebné preukázať súvislosť medzi príčinou a následkom. Príčina musí priamo predchádzať následku a tento vyvolávať; vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený. Navrhovateľka nepreukázala existenciu nesprávneho úradného postupu, ani vznik ujmy, preto nemohla preukázať ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a ujmou. Okrem

toho, pokiaľ navrhovateľka žiadala primerané zadosťučinenie vo forme peňažnej náhrady vo výške 9.000 eur, neuviedla, z čoho vychádzala a prečo ju považuje za primeranú. Ďalším výrokom konanie v časti o zaplatenie 7.480,55 eur okresný súd zastavil, vychádzajúc z toho, že navrhovateľka vzala v uvedenej časti svoj návrh späť podľa a odporca so späťvzatím súhlasil. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej formou samostatného uznesenia ( ).

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zamietnutí návrhu v celom rozsahu, podala odvolanie navrhovateľka a domáhala sa zmeny napadnutého rozsudku v zmysle vyhovenia jej návrhu na začatie konania. Uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za výsmech spravodlivosti a diskrimináciu jej osoby v ťažkej životnej situácii. Po podmienečnom prepustení P. U. preukázateľne nebol dodržaný o probačných a mediačných úradníkoch, štátny orgán jej, ako poškodenej, nezabezpečil žiadnu ochranu. V tejto súvislosti poukázala na vyjadrenie samotného dotknutého probačného úradníka, podľa ktorého najmä pri domácom násilí probačný úradník úzko spolupracuje s obeťou trestného činu. Nevykonávanie probačného dohľadu, najmä kontroly zákazu požívania alkoholu, vyústilo do pre ňu obrovskej tragédie. Tvrdenie, že probačný pracovník konal v súlade so zákonom, keď počas 16 mesiacov nevykonal ani jednu skutočnú kontrolu odsúdeného, považuje za rozporuplné a zarážajúce. Pokus o prvú skúšobnú kontrolu odsúdeného bol vykonaný mesiac po jeho smrti. I napriek tomu sudkyňa konštatuje, že zákon porušený nebol, lebo po oprave pisárskej chyby pôvodného uznesenia vo veci podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody mohla byť kontrola realizovaná až po tomto termíne. Dovtedy teda, podľa názoru sudkyne, nemusel odsúdeného nikto kontrolovať a ani poškodenému zabezpečiť ochranu. Uvedené predstavuje podľa odvolateľky zarážajúci postoj sudkyne k (ne)zodpovednosti štátneho orgánu. Zanedbanie probačného dohľadu vyplýva aj z probačného spisu, ktorý bol vytvorený až po smrti odsúdeného, najmä po jej telefonáte 13.10.2009, keď súdu oznámila, že odsúdený zomrel a kontroly na alkohol sú zbytočné. Tvrdenie, že smrť odsúdeného bola zapríčinená jeho vlastným konaním a spôsobom jeho života, je alibistické a len ospravedlňuje nečinnosť štátneho orgánu v čase, keď mal nad odsúdeným podmienečne prepusteným vykonávať probačný dohľad. Záverom dodala, že keby štátny orgán konal, bolo by sa predišlo tragédii, ktorá ju hlboko poznačila a nemôže ju prekonať napriek spôsobu predchádzajúceho života manžela.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený účastník konania ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení ; z toho dôvodu nedotknutým zostal rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním nenapadnutom výroku o zastavení konania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa v spojení s a rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

Zásadnou otázkou v súdenej veci je vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym (úradným) postupom a škodou, resp. ujmou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní

príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že k súčasnému (kumulatívnemu) splneniu podmienok vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v predmetnej veci nedošlo. Nečinnosť súdu, resp. probačného úradníka, ktorý vykonáva probačný dohľad, by síce bolo možné teoreticky považovať za postup priečiaci sa zákonu, na druhej strane tento postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa len vo vzťahu k takému zásahu do osobnostných práv navrhovateľky, ktorý by bol priamo a nesprostredkovane spôsobený práve (iba) touto nečinnosťou. Tu musí odvolací súd konštatovať, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil problematiku kauzality (vzťahu príčiny a následku) dotknutého prípadu, keď uzavrel, že príčinou úmrtia P. U. bol v konečnom dôsledku spôsob života menovaného, ktorý v nadmernej miere požíval alkoholické nápoje. Práve po požití alkoholického nápoja si privodil pád, pri ktorom utrpel smrteľný úraz hlavy. Smrť P. U. teda nastala v priamej, bezprostrednej a neprerušenej príčinnej súvislosti so zranením hlavy v dôsledku pádu po požití alkoholického nápoja. Predmetný následok nebol v priamej, bezprostrednej a neprerušenej príčinnej súvislosti s nesprávnym (úradným) postupom súdu, resp. probačného úradníka. Nie je podstatnou otázka, či by eventuálne výkon probačného dohľadu mohol, napriek požívaniu alkoholických nápojov P. U., zabrániť jeho smrti. Ide o hypotetickú úvahu (v rovine čo by bolo keby). To však na vyslovenie zodpovednosti štátu za škodu (ujmu) v dôsledku nesprávneho úradného postupu nestačí. Bolo by možné uvažovať o možnosti, resp. o istej (ne)určitej miere pravdepodobnosti, že v prípade výkonu probačného dohľadu by nedošlo k smrti P. U.; jeho smrť však nemožno vylúčiť. Nemožno vôbec konštatovať, že by výkon probačného dohľadu uvedenej tragédii zabránil, resp., že ak by bol probačný dohľad vykonávaný riadne (pritom záver, že by nebol vykonávaný v súlade s právnymi predpismi nebol v konaní preukázaný, viď nasledujúci odsek tohto odôvodnenia) by nenastal následok v podobe ujmy navrhovateľky; na takéto konštatovanie neexistuje dôvod. Náhodnou kontrolou v rámci probačného dohľadu by totiž nemuselo byť zistené, že P. U. požil alkoholický nápoj; ak by aj bolo zistené, že P. U. požil alkoholický nápoj, bez ďalšieho by to zasa nemuselo mať za následok rozhodnutie súdu o tom, že vykoná zvyšok trestu, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený atď. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka nepreukázala príčinnú súvislosť medzi namietaným úradným postupom a škodou, ujmou jej vzniknutou. V predmetnej spojitosti nemožno nevzniesť otázku, prečo navrhovateľka (vedomá si problémov manžela s požívaním alkoholických nápojov) žiadala o podmienečné prepustenie menovaného z výkonu trestu odňatia slobody a nadväzne neprebrala svoj diel zodpovednosti na jeho liečbe a výlučné zavinenie osobného nešťastia pripisuje zásadne len iným subjektom - štátnym orgánom (k smrteľnému úrazu v konečnom dôsledku došlo v domácom prostredí). Okrem toho navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania nesprávneho (úradného) postupu Okresného súdu Žilina pri vykonávaní probačného dohľadu. Od doručenia rozhodnutia Okresného súdu Trenčín o podmienečnom prepustení P. U. a opravného uznesenia (cca 24.5.2009) minimálne do úmrtia P. U. (11.9.2009) príslušný probačný úradník Okresného súdu Žilina vykonal niekoľko úkonov za účelom nadviazania spolupráce s menovaným (výzva - predvolanie na súd zo dňa 28.5.2009, neprevzatá menovaným v odbernej lehote, výzva - predvolanie na súd zo dňa 11.6.2009, doručená menovanému do vlastných rúk 24.6.2009). Označené úkony boli preukázateľne vykonané v uvedených termínoch, o čom svedčia príslušné doručenky. Nadväzne, minimálne čo do uvedených úkonov, nezodpovedá skutočnosti tvrdenie navrhovateľky, že probačný spis bol vytvorený až po smrti P. U.. Nie je možné založiť zodpovednosť štátu na okolnostiach ako je nedostatok (nevyhnutnej) súčinnosti, či dokonca zámerné vyhýbanie sa spolupráci so súdom/probačným úradníkom, t.j. v skutočnostiach nemajúcich pôvod v povahe súdov a ich inštitucionálnom a organizačnom vybavení. Pokiaľ odvolateľka poukazovala na konštatovanie súdu prvého stupňa, že kontrola, resp. probačný dohľad mohol byť Okresným súdom Žilina realizovaný až po doručení opravného uznesenia z Okresného súdu Trenčín, v ktorej súvislosti vyslovila otázku, či od podmienečného prepustenia odsúdeného po doručenie opravného uznesenia Okresnému súdu nemusel odsúdeného nikto kontrolovať, tieto tvrdenia navrhovateľky implicitne naznačujú zodpovednosť iného orgánu štátu (Okresný súd Trenčín), než Okresného súdu Žilina. Tu odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka v návrhu na začatie konania ako skutkovú okolnosť neuvádzala pochybenie/nesprávny postup iného orgánu, iba Okresného súdu Žilina (resp. jeho probačného úradníka). S eventuálnym nesprávnym postupom iného orgánu prišla navrhovateľka až v odvolacom konaní. V konaní pred súdom prvého stupňa nebola v uvedenom smere ani pripustená zmena návrhu. Pokiaľ by totiž navrhovateľka, okrem nesprávneho postupu Okresného súdu Žilina, namietala ako dôvod vzniku škody (ujmy) aj nesprávny postup iného orgánu, musela by v uvedenom smere svoj návrh na začatie konania rozšíriť ( ),

k čomu, ako už odvolací súd vyššie konštatoval, v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo. Uvedené (nové) skutkové okolnosti nie sú odvolacím dôvodom, resp. odvolací súd na ne nemohol prihliadať ( ).

Záverom sa (v reakcii na tvrdenia odvolateľky) žiada poznamenať, že zo strany (odvolacieho) súdu sa v žiadnom prípade nejedná o bagatelizáciu nepochybne tragickej a ťažkej životnej situácie navrhovateľky, ide o vyvodenie právnych záverov z existujúcej právnej úpravy, ktorý postup (súdu) je z pochopiteľných dôvodov (s ohľadom na predmet konania) pre odvolateľku obzvlášť citlivý, je však vecne správny.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.