Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/396/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľky Y. D., X.. A., E.. X.X.XXXX, J. I. A. Č.. XXX, proti odporcovi Y.E. D., E.. XX.XX.XXXX, J. I. A. Č.. XXX, J..Č.. Ú. E. - T., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. dieťaťu Y. D., E.. X.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M., takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky Y. D., X.. A., E.. X.X.XXXX a odporcu Y. D., E.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX K. M., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu M., vo zväzku K.., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.

Súd zveruje maloletého Y. D., E.. X.XX.XXXX, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd obmedzuje rodičovské práva a povinnosti otca k maloletému dieťaťu vo vzťahu k zastupovaniu dieťaťa a správe jeho majetku.

Otec dieťaťa je povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 100,- eur, kde výživné je zročné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Súd ponecháva styk otca s maloletým dieťaťom neobmedzený.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka svojím návrhom zo dňa XX.XX.XXXX žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzavreté s odporcom, ktoré je trvalo a hlboko rozvrátené a plní iba formálnu funkciu. V návrhu uviedla, že z manželstva pochádza jedno už plnoleté dieťa - dcéra Y. D., E.. XX.X.XXXX a jedno ešte mal. dieťa - syn Y. D., E.. X.XX.XXXX, ktorého žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti.

Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili po ročnej známosti, bývali spoločne v Matúškove u matky navrhovateľky, neskôr sa presťahovali do M. až sa v roku XXXX opäť vrátili bývať do A. k matke navrhovateľky. Manželia zažali v roku XXXX stavať rodinný dom, v A. a odporca začal podnikať, kedy začali medzi manželmi prvé vážne nezhody. Odporca prichádzal domov v neskorých nočných

hodinách a stávalo sa, že neprišiel vôbec. Odporca si našiel mimomanželskú známosť. V roku XXXX v októbri sa navrhovateľka s deťmi presťahovali do nového rodinného domu, odporca sa odsťahoval do D. k inej žene. Od tejto doby manželia nežijú spolu, nehospodária, intímne spolu nežijú. Manželstvo je len formálne. Odporca za deťmi chodieval 5-6 krát do roka, na ich výživu prispieval len sporadicky, za posledné dva roky neprispieva na ich výživu vôbec, naposledy sa s deťmi videl pred viac ako dvomi rokmi. Odporca je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody.

Manželstvo od roku XXXX neplní svoju funkciu a účel, manželstvo už nemôže plniť svoj účel.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril dňa XX.X.XXXX. Uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, vo svojom vyjadrení nijako nepoprel tvrdenia navrhovateľky v návrhu, nežiadal vykonať vo veci dokazovanie. Uviedol, že podnikal preto, aby zabezpečil potreby rodiny, avšak jeho podnikanie skončilo z dôvodu, že ho okradol jeho priateľ, s ktorým podnikal. Odporca sa vyjadril, že ich manželstvo bolo krásne, plné vzájomnej úcty a lásky. Pripustil, že urobil chybu, v dôsledku ktorej sa manželstvo rozpadlo.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - najmä sobášny list účastníkov a rodný listy mal. dieťaťa, a iné, na konanie vzťahujúce sa listinné dôkazy, vypočul účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z predloženého sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX v Galante, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu M., vo zväzku K.., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Počas manželstva sa účastníkom konania narodili dve deti - dcéra Y. D., E.. XX.X.XXXX a syn Y. D., E.. X.XX.XXXX.

Účastníci konania počas manželstva mali posledné spoločné bydlisko v A., preto miestna príslušnosť tunajšieho súdu bola daná podľa

Obaja účastníci sú národnosti maďarskej, u oboch sa jedná o prvé manželstvo, navrhovateľka má stredné vzdelanie s maturitou, odporca má stredné vzdelanie bez maturity.

Z výsluchu navrhovateľky mal súd za zistené, že vylučuje obnovu manželského spolužitia, manželstvo neplní svoj účel a funkciu. Manželstvo podľa nej bolo harmonické do roku XXXX, kým si odporca nenašiel mimomanželskú známosť. Manželia spolu nežijú od októbra XXXX, od ktorej doby sa navrhovateľka sama stará o deti, sama zabezpečuje ich výživu. Od roku XXXX teda manželstvo neplní svoj účel a funkciu.

Zdravotný stav navrhovateľky a mal. dieťaťa je dobrý, na zabezpečovanie ich vlastných potrieb (oblečenie, hygiena, strava) má bežné mesačné výdavky, ktoré zodpovedajú veku dieťaťa.

Mal. dieťa bude od septembra XXXX žiačkou 1. ročníka S. Š. C. K. E. Y., nenavštevuje krúžky, nakoľko navrhovateľka na to nemá finančné prostriedky. Dieťa bude denne dochádzať do/zo školy, pretože navrhovateľka nemá záujem ho nechať bývať na internáte. V súvislosti s cestovaním syna do školy navrhovateľke vzniknú ďalšie pravidelné výdavky.

Na výživu rodičov je odkázaná aj dospelá dcéra Y., ktorá študuje vysokú školu.

Navrhovateľka pracuje na Obecnom úrade v A., kde dosahuje čistý mesačný priemerný príjem vo výške XXX,XX eur. Navrhovateľka s odporcom vlastnia v režime BSM rodinný dom K. A.. Čo sa týka pravidelných mesačných výdavkoch na bývanie, navrhovateľka súdu preukázala len poplatky za elektrickú energiu vo výške XX,XX eur mesačne.

Odporca je od XX.X.XXXX vo výkone trestu odňatia slobody, predpokladaný koniec trestu je XX.X.XXXX. Je pracovne zaradený, dosahuje čistú mzdu X,XX eur mesačne. Vo svojom písomnom vyjadrení nespochybnil návrh navrhovateľky, aby mu súd určil výživné vo výške XXX,- eur mesačne.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že odporca poberá prídavky na dve deti v celkovej výške XX,XX eur mesačne (po 23,10 eur na jedno dieťa).

Podľa čl. 1 základných zásad o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa čl. 4 základných zásad ZR všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 ZR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Pod pojmom manželstvo nie je možné chápať len faktické spolužitie muža a ženy. Je to zväzok muža a ženy, jediná forma spolužitia dvoch osôb rozdielneho pohlavia výrazne regulovaná ZR. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať.

Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom o rodine. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch na návrh niektorého z manželov, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podanie návrhu na rozvod manželstva je osobným právom každého z manželov, čo vyplýva zo zásady manželstva ako slobodného a dobrovoľného zväzku muža a ženy. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku ako aj mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, majetkovú a materiálnu pomoc. Pri posúdení podmienky súdom, či od manželov možno, resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, sa viac-menej musí súd vyporiadať so subjektívnym postojom účastníkov konania, ktorý závisí od vôle manželov a ich postoju k manželstvu.

V zmysle citovaných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd zistil, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, o čom svedčí fakt, že manželia spolu nežijú a nevytvárajú harmonické a trvalé životné spoločenstvo takmer 16 rokov, pričom za príčinu rozvratu manželstva súd považuje odporcovu neveru.

Manželia nie sú schopní vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zároveň zabezpečilo riadnu výchovu mal. dieťaťa. Najmenej 16 rokov manželstvo neplní ani jednu svoju funkciu. Znak trvalosti je daný dennodenným spolužitím v spoločnej domácnosti, keď sa obaja manželia podieľajú na riadení domácnosti, jej fungovaní a najmä na zabezpečovaní potrieb rodiny.

Aj keď z manželstva pochádza maloleté dieťa, nie je preto v rozpore s jeho záujmami rozvod manželstva, nakoľko navyše manželia nevytvárali zdravé rodinné prostredie, v ktorom by spoločne vychovávali svoje dieťa. Bude preto v jeho záujme vyrastať síce s jedným rodičom, s prihliadnutím na citovú väzbu rodičov a dieťaťa, avšak v pokojnom, nerušenom a stabilnom výchovnom prostredí, ktoré mu matka je schopná zabezpečiť a ktoré mu prakticky zabezpečuje sama počas 16 rokov odlúčenia manželov.

Členovia rodiny sa riadia ustálenými vzormi správania sa, každý člen rodiny plnil určitú sociálnu úlohu. Rodina je prostredie, s ktorým sme najviac spätí, výrazne nás ovplyvňuje a my ovplyvňujeme ju. Vytvára vlastné kultúrne prostredie, ktoré formuje osobnosť detí. Ale je aj obrazom doby a jej politických, sociálnych, ekonomických, kultúrnych, ekologických a iných podmienok a zásad. Rodina realizuje spoločenskú kontrolu nad svojimi príslušníkmi, zaisťuje rovnováhu medzi emocionálnymi potrebami svojich členov. Aj na začiatku nového tisícročia je rodina považovaná za nenahraditeľnú hodnotu ľudského života. Ako jedna zo základných, primárnych, malých sociálnych skupín má významnú úlohu pri socializácii osobnosti dieťaťa. Rodičia svojim vplyvom určujú životnú dráhu dieťaťa - dieťa si z rodiny odnáša predstavu o pracovnom uplatnení, o manželstve a rodine, o hodnotovej orientácii. Dieťa toto všetko prehodnocuje a do svojho ďalšieho života preberá to, čo považuje za pozitívne. Rodina nie je významná len pre deti, má zmysel aj pre rodičov, keď dospelému umožňuje presiahnuť horizont vlastného života. Je priestorom, kde možno najprirodzenejším a najintenzívnejším spôsobom uspokojovať základné psychické potreby dieťaťa. Je teda „modelom medziľudských vzťahov“, ktoré si dieťa prenáša do života a na základe ktorých ich bude hodnotiť.

V dôsledku uvedeného toto manželstvo v budúcnosti už viac nemôže plniť svoj účel.

Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

V odseku 1 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ THelp.ascx&LngID=0&zzsrlnkid=3592490&VirtualDate=2009-02-24&FragmentId=4719260&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4719256&FragmentId2=4719259> sa príkladmo

vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi (čl. 3 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ THelp.ascx&LngID=0&zzsrlnkid=3592490&VirtualDate=2009-02-24&FragmentId=4719260&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=372941&FragmentId2=372944>); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere (čl. 6 ods. 2 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/ Main/ THelp.ascx&LngID=0&zzsrlnkid=3592490&VirtualDate=2009-02-24&FragmentId=4719260&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=372951&FragmentId2=372951>), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl. 29 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ THelp.ascx&LngID=0&zzsrlnkid=3592490&VirtualDate=2009-02-24&FragmentId=4719260&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4719262&FragmentId2=4719264>).

S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Keďže s konaním o rozvod manželstva sa podľa ex lege spája konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, bez ohľadu na to, či výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bol už upravený skorším rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, súd rozhodoval a upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému synovi Zoltánovi.

Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal tak z odôvodnených potrieb a záujmov maloletého dieťaťa, ako aj schopností a možností jeho rodičov s poukazom na vyššie citované ustanovenia

Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnako stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom a len z príjmov rodičov dieťaťa, ale aj z ich celkového prístupu k dieťaťu. Pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenia §-ov 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ustanovenie §-u 75 ods. 1 ZR, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd nemôže brať do úvahy tú skutočnosť, že odporca je t.č. vo výkone trestu, kde dosahuje čistú mzdu 9,14 eur mesačne, pretože túto situáciu si odporca spôsobil výlučne sám, bez objektívnych príčin, ale len výlučne v dôsledku svojej protiprávnej činnosti a teda súd musí vychádzať z potencionality svojich príjmov (je vyučený elektrikár).

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.

Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až

následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Vzhľadom na uvedené súd pri úprave rodičovských práv a povinností mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa oňho sama stará od narodenia, navyše otec dieťaťa je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, preto jeho osobná starostlivosť o dieťa je vylúčená, zároveň súd bral do úvahy príjem otca uvádzaný na internetových stránkach Štatistického úradu SR a pri určení výživného vychádzal z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR, táto mzda bola v roku 2011 vo výške XXX ,- eur mesačne, za prvý polrok XXXX zatiaľ predstavuje výšku XXX,- eur. Takto určené výživné súd považuje za spravodlivé, postačujúce vzhľadom na vek dieťaťa a jeho bežné potreby. Súd poukazuje na to, že dieťa je vo vývoji, v tomto veku potrebuje väčší prísun jedla a najmä jedla bohatého na ovocie, zeleninu a mäsa.

Podľa § 38 ods. 2 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak

a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,

b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo

c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa § 38 ods. 3 ZR, v rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a zároveň existuje niektorý z dôvodov uvedených v § 38 ods. 2 písm. a) až c), t.j. rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života alebo svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, prípadne nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd musí vysloviť obmedzenie výkonu ich rodičovských práv. Ako sa konštatuje v zhodnotení R 21/1990, je v súlade s požiadavkou určitosti výroku rozsudku a zhody právnych vzťahov so zákonom, aby súd vo výroku rozsudku presne určil, ktoré právo rodič alebo rodičia v budúcnosti nebudú vykonávať, t.j. uviedol rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje. Ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností iba vo vzťahu k jednému z rodičov, rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu vykonáva druhý rodič. Dôvodom na rozhodnutie o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností sú spravidla existujúce skutočnosti subjektívnej povahy, ktoré svojou intenzitou a povahou neodôvodňujú rozhodnutie o pozbavení rodičovských práv a povinností podľa § 38 ods. 4 alebo iné opatrenie, resp. zásah.

Vzhľadom k tomu, že od októbra 1997 otec dieťaťa sa s dieťaťom stretol len párkrát, otec si vyživovaciu povinnosť posledné dva roky vôbec neplní a dovtedy si ju plnil len sporadicky, osobne sa o dieťa nestará prakticky celý jeho život, ale najmä vzhľadom k tomu, že minimálne do januára 2016 si nebude môcť plniť rodičovské práva a povinnosti vôbec, súd tieto obmedzil v rozsahu zastupovania dieťaťa a správy jeho majetku. Tieto práva a povinnosti v plnej miere vykonáva výlučne matka dieťaťa.

Styk dieťaťa s otcom súd ponechal neobmedzený, nakoľko sa nemôže realizovať z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody. Po prepustení odporcu z výkonu trestu dieťa už bude plnoleté a bude na odporcovi a dieťati, ako a kedy sa budú stretávať. Vzhľadom k tomu, že syn nikdy nežil so svojím otcom, je odporca pre svojho syna vlastne cudzím človekom.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa veta prvá , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie kolízny opatrovník a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Proti tomuto rozsudku nemôžu podať odvolanie navrhovateľ a odporkyňa, nakoľko sa svojho práva po vyhlásení rozsudku vzdali ( ).

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j.:

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa § 27 ods. 1 ZR manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.