Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoP-87-2013.pdf
PDF · 68.19 KB
Case nature
Subarea
17CoP/87/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: otca F.. Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., N. XXXX/XX, K. L. S.. L. A., M., M. H. K. G., N. XX/XX a matky S.. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., N. XXXX/X-XX, K. L. Z.. M. H., M., M. H. K. G., Y. XXX/X, maloleté dieťa v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K. G., o nariadenie predbežného opatrenia úpravy styku, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. júna 2013, č.k. 10P/119/2012-19, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa matka domáhala zmeny doterajšej úpravy styku otca s ich spoločnou maloletou dcérou. Okresný súd mal za osvedčené, že rodičia maloletej sú rozvedení a naposledy bolo o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej rozhodnuté v rámci rozvodu manželstva v októbri 2010. Na základe rodičovskej dohody uzavretej v rámci rozvodu bola maloletá zverená matke, otcovi určená vyživovacia povinnosť a upravený jeho styk s maloletou tak, že bol oprávnený sa s maloletou stretávať každú prvú a tretiu sobotu a druhú a štvrtú nedeľu v mesiaci, vždy od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Zároveň okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že pod sp. zn. 10P/119/2012 toho istého súdu je vedené konanie vo veci samej, ktorého predmetom je úprava styku. Konanie nebolo do rozhodnutia súdu prvého stupňa o predbežnom opatrení skončené a v tom čase sa vo veci vykonávalo znalecké dokazovanie k otázkam stretávania sa otca s maloletou. Za tejto situácie žiadala matka maloletej predbežným opatrením upraviť stretávanie otca s maloletou tak, že maloletá sa stretne s otcom každý druhý víkend v mesiaci vždy v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod za prítomnosti matky (teda raz za 14 dní). Dôvodom pre túto zmenu mala byť nemožnosť plnohodnotného stretávania sa maloletej s ostatnou svojou rodinou, nemožnosť stráviť celý víkend mimo domova na výlete či návšteve príbuzných a v neposlednom rade aj stabilizácia výchovného prostredia maloletej. Matka totiž poukázala na to, že po stretnutiach s otcom je maloletá rozladená, a to najmä pre nevhodné vedenie zo strany otca, ktorý pri výchove prezentuje pred maloletou opačné výchovné postoje ako matka a všetko maloletej dovolí. Uvedené dôvody považoval okresný súd za nedostatočné pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože z nich nevyplývalo žiadne bezprostredné ohrozenie práv maloletej. Dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia nemôže byť podľa okresného súdu presadzovanie záujmov matky súvisiacich s organizovaním voľného času. Okresný súd tiež nemal za osvedčené, že by realizácia terajšej úpravy styku maloletú ohrozovala a považoval za dôležité stretávanie sa s biologickým otcom. Svoje rozhodnutie okresný súd právne zdôvodnil § 102 ods. 1 O.s.p.
Proti uzneseniu podala matka v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie a navrhla jeho zmenu tak, aby bol styk otca s maloletou upravený na každú párnu nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod a každý nepárny štvrtok od 16.00 hod do 19.00 hod. V odvolaní uvádzala, že súčasná úprava styku je vzhľadom na zmeny na strane maloletej krajne nevyhovujúca a nie je žiaduce túto ponechať až
do skončenia konania vo veci samej, pri ktorom je predpoklad dlhšieho trvania. Poukázala na rozdielne potreby a denný režim maloletej ako ročného dieťaťa pri poslednej úprave a súčasný stav, kedy má maloletá štyri roky. Matka poukázala na to, že nechce obmedzovať časový rozsah stretávania sa otca s maloletou, iba žiada vyhovujúcejšie rozloženie dní styku.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého o odvolaní možno rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v ustanoveniach § 74 - § 76 O.s.p. prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa potvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi.
Ak súd nariaďuje predbežné opatrenie, musia byť naplnené zákonné predpoklady podľa § 74 - § 76 O.s.p. Súd teda nepreukazuje existenciu navrhovateľom tvrdených skutočnosti dokazovaním, je však potrebné, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi musí tiež vyplynúť z bezprostredne hroziacej ujmy, a práve nariadenie predbežného opatrenia by malo byť prostriedkom, ktorým sa vzniku hroziacej ujmy zamedzí. Pokiaľ neexistuje bezprostredná hrozba ujmy na strane účastníka, nie je predbežné opatrenie nástrojom na úpravu pomerov účastníkov.
V prejednávanej veci je nepochybné, že tu existujú právne vzťahy medzi účastníkmi konania ako medzi rodičmi maloletého dieťaťa a vzťah medzi rodičmi a maloletou navzájom. Tiež je zrejmé, že prinajmenšom matke súčasná úprava styku z viacerých dôvodov nevyhovuje a na základe jej návrhu je zmena styku predmetom konania vo veci samej. V konaní vo veci samej je potom priestor na vykonanie dokazovania a posúdenie všetkých okolností, ako napríklad zmena potrieb maloletej vyplývajúca z obdobia, ktoré uplynulo od poslednej úpravy, zmena v rodinnom zázemí matky maloletej, dopad súčasnej úpravy styku na maloletú a pod. Ani pri nepriaznivej situácii uvádzanej matkou v súvislosti s uvedenými skutočnosťami však nemožno mať za to, že je ňou daná tiež hrozba bezprostrednej ujmy, nevyhnutná pre nariadenie predbežného opatrenia. V otázke styku s maloletým dieťaťom ju totiž možno dovodiť v zásade dvoch rovinách. Buď je pri styku s rodičom ohrozované zdravie alebo dokonca život dieťaťa, kedy je namieste styk zakázať alebo je naopak pre nerealizované stretávanie sa rodiča s dieťaťom ohrozené zachovanie citovej väzby. Takéto závažné skutočnosti v danom prípade neboli osvedčené. Matka svoj návrh skutočne primárne postavila na tom, že súčasná úprava je pre bežný život nepraktická. Pokiaľ aj tvrdila, že súčasné stretávanie má dopad na zdravie maloletej, odvodzovala túto skutočnosť z okolností spočívajúcich v osobe otca maloletej a nie z toho, kedy sa stretávanie s maloletou realizuje. Aj keď sa účastníci budú až do skončenia konania vo veci samej spravovať súčasnou, pre nich možno nepraktickou úpravou styku, nedôjde pri ostatných nezmenených okolnostiach k žiadnemu ohrozeniu maloletej.
Pokiaľ mal teda súd prvého stupňa za to, že vo veci neexistuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, vyhodnotil správne skutkový stav a správne rozhodol, keď návrh na zmenu styku predbežným opatrením zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .