Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Co-13-2013.pdf
PDF · 77.76 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, proti odporcovi J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., P. XXX/XX, o zaplatenie 2.039,23 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 9C/111/2012-32 zo dňa 7.11.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu v časti o zamietnutí návrhu na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi zmluvný úrok 447,06 eur, poplatok za výber z bankomatu 29,78 eur a mesačný poplatok za vedenie účtu 23,89 eur a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a nedotknutý vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.503,68 eur s príslušenstvom, vrátane povolenia splátok a v časti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa vo zvyšnej časti.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.503,68 eur s úrokom z omeškania 0,024% denne z tejto sumy od 8.5.2009 do zaplatenia v mesačných splátkach po 50 eur. Vychádzal z toho, že dňa 22.11.2005 účastníci preukázateľne uzavreli zmluvu o úvere vo výške 15.000 Sk, dotknutý právny vzťah však nie je predmetom konania. V rámci dojednania daného záväzku navrhovateľ vnútil odporcovi aj iný úkon než ten, ktorý v danom okamihu bol vo sfére jeho záujmu. Okresný súd uzavrel, že odporca sa podpísal aj pod ten záväzok, ktorý v predmetný moment uzatvorený nebol. Ak hodlal navrhovateľ uzavrieť s odporcom popri úverovej zmluve paralelne aj iný záväzok - zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, mal tak vykonať spôsobom, aký predpisuje zákon č. 258/2001 Z.z.
Nadväzne okresný súd ustálil, že poskytovanie navrhovateľom súm odporcovi (v úhrne až do výšky 2.074,62 eur) je plnením bez (osobitne písomnej) zmluvy. To znamená, že zmluva nebola uzavretá v písomnej forme so všetkými náležitosťami tak, ako ukladá zákon č. 258/2001 Z.z. Okresný súd dodal, že ak by aj existovala formálne platná písomná zmluva, venoval by „dôslednú pozornosť“ otázkam neprijateľných zmluvných podmienok. Na základe dotknutého stavu je plnenie navrhovateľa plnením z neplatného právneho úkonu a odporca je povinný takto získané bezdôvodné obohatenie vrátiť. Keďže zo sumy 2.074,62 eur zaplatil 570,94 eur, k úhrade zostala ešte čiastka 1.503,68 eur. Vzhľadom na omeškanie odporcu je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 0,024% denne z uvedenej čiastky od 8.5.2009 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti - istina v rozsahu 4,58 eur, zmluvný
úrok 447,06 eur, poplatok za výber z bankomatu 29,78 eur, zmluvná pokuta 23,36 eur, sankčný úrok 6,88 eur a mesačný poplatok za vedenie účtu 23,89 eur - okresný súd návrh zamietol. S poukazom na pomerný úspech navrhovateľa (v čistom vyjadrení 40,48%) priznal tomuto náhradu trov konania v sume 57,93 eur.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote v časti zamietajúceho výroku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (aj) zmluvný úrok 447,06 eur, poplatok za výber z bankomatu 29,78 eur a mesačný poplatok za vedenie účtu 23,89 eur. Poukazoval na to, že žiadny právny predpis nezakazuje, aby na základe jednej úverovej zmluvy sa dojednalo viacero úverov. Podpísaním (základnej) úverovej zmluvy odporca súhlasil aj s časťou textu týkajúcou sa revolvingového úveru, ktorá zmluva mala „len“ odloženú účinnosť. Odvolateľ dával do pozornosti, že spoločne s úverovou kartou bola odporcovi zaslaná tiež brožúrka obsahujúca potrebné informácie. Tvrdil, že odporca mal evidentný záujem na platnosti revolvingovej zmluvy, keďže aktivoval kartu a úver i čerpal. Navrhovateľ namietal záver okresného súdu, že odporca neprejavil dostatok slobodnej vôle vstúpiť i do revolvingového vzťahu. Dotknutý právny vzťah pritom neodporuje obsahu či účelu zákona. Odvolateľ zdôraznil princíp zmluvnej voľnosti, plnú spôsobilosť odporcu na právne úkony, dobrovoľné podpísanie zmluvy, čo potvrdzuje i dodržanie písomnej formy. Dodal, že spotrebiteľ/odporca má pred uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa len na „ochrannú ruku štátu“ .
Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením§ 212 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý tak vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.503,68 eur s príslušenstvom, ako aj v časti zamietajúceho výroku - o zaplatenie istiny v rozsahu 4,58 eur, zmluvnej pokuty 23,36 eur a sankčného úroku 6,88 eur) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok okresného potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Možno síce (čiastočne) súhlasiť s argumentáciou odvolateľa, že nie je zakázané v rámci jednej úverovej zmluvy dojednať viacero samostatných úverov. Vo vzťahu ku každému takémuto (inak samostatnému) záväzkovému vzťahu však musia byť dodržané všetky náležitosti platného právneho úkonu.
Krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, že v súdenej veci vo vzťahu k „druhému úveru“
- zmluve o poskytnutí revolvingového úveru - nedošlo medzi účastníkmi k jeho platnému dojednaniu. Opodstatnený je záver o tom, že odporca ohľadne tohto úveru neprejavil slobodne a vážne vôľu uzavrieť daný zmluvný vzťah, ale jeho uzavretie mu bolo vnútené nekalou praktikou dodávateľa - navrhovateľa. Zatiaľ čo uzavretie „prvej“ úverovej zmluvy na sumu 15.000,- Sk je nepochybné z textu úverovej zmluvy zo dňa 15.11.2005, osobitne z jej „hlavnej“ časti písanej štandardnou veľkosťou písma, údajné uzavretie druhej - „revolvingovej“ - zmluvy je možné vyvodiť len z textu písaného pre bežnú a štandardnú písomnú komunikáciu absolútne nečitateľnou veľkosťou písma. Navyše, dotknutý text týkajúci sa zmluvy o revolvingovom úvere je len súčasťou väčšieho celku a množstva písomných údajov, a preto pre priemerného spotrebiteľa je vylúčené sa v ňom náležite zorientovať a najmä pochopiť jeho význam a dôsledky v celej ich šírke. Zároveň je nutné zdôrazniť, že takýto text úverovej zmluvy, vrátane jeho formy (zahrňujúcej i veľkosť písma) bol vopred pripravený výlučne navrhovateľom bez možnosti akéhokoľvek zásahu/vyjednávania zo strany odporcu - spotrebiteľa.
Tvrdenie navrhovateľa o tom, že sám odporca v neskoršom štádiu prejavil evidentný záujem o využitie revolvingového úveru tým, že úverovú kartu aktivoval a využíval, krajský súd považuje za účelové. Uvedené by totiž nasvedčovalo konkludentnému uzavretiu danej zmluvy, čo je však v priamom rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 zákona č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy - 15.11.2005. Na platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola totiž nevyhnutná písomná forma. Za jej dodržanie rozhodne nemožno považovať (bez ohľadu na vyššie rozoberanú neprípustnosť navrhovateľom zvolenej veľkosti písma) písomnosť, ktorá neobsahuje žiadne údaje
ohľadne daného úveru a iba odkazuje na úverové zmluvné podmienky, ktoré však účastníkmi podpísané nie sú.
Z konštatovaných dôvodov je nepochybné, že k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi nedošlo. Nadväzne na strane navrhovateľa vznikol „len“ nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol z neplatného právneho úkonu, čo súčasne vylučuje dôvodnosť nárokov uplatňovaných v odvolaní - zmluvný úrok, poplatok za výber z bankomatu, mesačný poplatok za vedenie účtu - základom ktorých je existencia zmluvného vzťahu, t.j. uzavretie platnej zmluvy. Z daného titulu krajský súd v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil.
Vecne správne okresný súd rozhodol i o trovách konania, keď náležite aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ
- navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu v odvolacom konaní úspešný odporca si tento procesný nárok neuplatňoval - § 151 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.