Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/182/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi V. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, M. C., štátne občianstvo SR zastúpený opatrovníkom Domov sociálnych služieb LIBERTAS, Tuhárske námestie 11, Lučenec za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086 zast. advokátskou kanceláriou HKP Legal, s. r. o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334 o zaplatenie 454,79 € s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 19. 04. 2013, č. k. - 98, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým prvostupňový súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, m e n í tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 56,38 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Advokátskej kancelárie HKP Legal, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 4,34 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Advokátskej kancelárie HKP Legal, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal a zároveň nariadil vrátiť navrhovateľovi 20,37 eur súdny poplatok.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 18. 01. 2012 domáhal zaplatenia sumy 454,79 eur s príslušenstvom. Podaním zo dňa 18. 02. 2013 navrhovateľ zobral návrh späť s tým, že dôvody späťvzatia bližšie nešpecifikoval. Súd podľa konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku v zmysle , Nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil, podľa prvej vety v spojení s rozhodol, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník si uplatnil trovy konania vo výške 98,21 eur za dva úkony právnej pomoci. Po preskúmaní návrhu súd dospel k návrhu, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal s poukazom na , ktorý výslovne stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník, pričom z tejto vety je možné vyvodiť záver, že môže mu byť priznaná aj náhrada trov konania, ale len vtedy, keď právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval. Skúmal, či trovy konania boli účelne vynaložené. Konštatoval,

že ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka, alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy boli účelne vynaložené. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o účelne vynaložené trovy, pretože spotrebiteľské združenie vstúpi do mnohých prebiehajúcich súdnych konaní bez ohľadu na ich procesné štádium, vôľu spotrebiteľov, či účelnosť tohto vstupu a bez znalosti skutkového stavu sporu. Ak s cieľom realizácie svojich cieľov rozposlal hromadne na súdy oznámenia o vstupe do konaní a vyjadrenia, kde ide o identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť generované aj automatizovane, nemožno hovoriť o tom, že by v každej jednej právnej veci boli rovy právneho zastúpenia účelne vynaloženými trovami. Ak vedľajší účastník požiadal v rámci svojho ústavného práva na právnu pomoc advokáta o spísanie vzorového podania, vyjadrenia, ktoré následne mienil len modifikovať v časti označenia súdu, účastníkov konania a spisovej značky, a ďalej byť zastúpený vo všetkých konaniach, do ktorých oznámil svoj vstup, ide síce o postup síce možný, ale zjavne neúčelný vo vzťahu k náhrade trov konania.

Proti rozhodnutiu sa odvolal vedľajší účastník. Žiadal uznesenie prvostupňového súdu zmeniť v časti výroku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi a uložiť povinnosť navrhovateľovi nahradiť mu 98,21 eur alebo vec zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Zároveň žiadal o priznanie náhrady trov odvolacieho konania vo výške 29,29 eur s DPH za jeden úkon právnej služby.

V prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s jeho názorom žiadal podľa pred vydaním rozhodnutia konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii Zdôraznil, že vystupoval na podporu odporcu, pričom so späťvzatia návrhu na začatie konania nevyplýva, z akého dôvodu navrhovateľ zobral svoj návrh späť. Podstatným pre právne posúdenie veci je, že nárok uplatňovaný navrhovateľom nebol uplatňovaný dôvodne, resp. bol premlčaný. Súd preto mal v tomto prípade rozhodnúť o trovách konania podľa prvej vety Tým, že navrhovateľ zobral návrh späť v celom rozsahu zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania z titulu právneho zastupovania. Je nepochybné, že dôvodom pre späťvzatie návrhu na začatie konania bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom. Je nepochybné aj to, že navrhovateľ sa od počiatku konania spoliehal na právnu negramotnosť spotrebiteľov a po pristúpení vedľajšieho účastníka a vznesení námietky premlčania bol nútený vziať svoj návrh späť. Odporca bol v konaní úspešný vďaka úkonu vedľajšieho účastníka. Záver prvostupňového súdu považuje za popierajúci význam právneho zastúpenia. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, nie je iba absurdný, ale odporujúci zákonom SR a tiež predpisom EÚ.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv a samotný navrhovateľ je v konaniach zastúpený advokátom, na základe čoho si v konaniach uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia. Pričom vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi je takýto postup namietaný. Námietka premlčania pritom nebola daná zo strany hlavného účastníka, odporcu.

Početnosť spotrebiteľských vecí navrhovateľa s obdobným skutkovým a právnym základom prejednávaných na všeobecných súdoch a tým aj možnosti právnej obrany, determinoval svojim postupom výlučne navrhovateľ. Preto vedľajší účastník považuje za odporujúce zásade rovnosti podmienok v súdnom procese, zásade spravodlivosti súdneho procesu, ale aj dobrým mravom, aby navrhovateľ so silným ekonomickým zázemím, ktorý žaluje spotrebiteľov obvykle žijúcich často na hranici existenčného minima, o zaplatenie premlčaných záväzkov, mal priznané právo na náhradu trov právneho zastúpenia, a občianske združenie pôsobiace v nepodnikateľskej sfére výlučne v prospech spotrebiteľa mal toto právo popreté. Súd svojim postupom, keď nepriznal náhradu trov konania, priamo poprel rovnosť podmienok v súdnom konaní.

K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Rozhodnutie okresného súdu žiadal v napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správne podľa a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 28,30 eur s DPH.

Poukázal na to, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov s pozícii v vedľajšieho účastníka. Zastáva názor, že vedľajší účastní musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc, pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Je toho názoru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, tomu však bol súdom ustanovený opatrovník. Nebolo potrebné, aby vedľajší účastník tiež ochraňoval jeho záujmy, preto nemožno zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených. Je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Má dôvodnú pochybnosť o tom, či vedľajší účastník má vedomosť o tom, že vstúpil do predmetného konania, pričom nemohlo dôjsť k naplneniu podstaty úkonu právnej služby príprava a prevzatie, vrátane prvej porady s klientom. Preto zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa Zastáva názor, že ustanovenie Charty základných práv EÚ, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa, pričom žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu trov konania, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. V návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie uviedol, že je nedôvodný a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania vzhľadom na to, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania. V zmysle práva Európskej únie je z prejudiciálneho konania vylúčené vnútroštátne právo členských štátov, preto súdny dvor nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, a to ani v prípade, ak by bol v rozpore s právom Európskej únie, lebo preskúmaním vnútroštátneho práva by prekročil svoje právomoci. Priznanie náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi je výlučne v kompetencii vnútroštátneho súdu. Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí pod sp. zn. , keď konštatoval, že ustanovenie procesných podmienok, ktoré sa uplatnia pri prejednávaní a rozhodovaní aj rozkazných sporov, je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu podľa zásady procesnej autonómie členských štátov, pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalence) a že nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Európskej únie (zásada efektivity). Záverom poukázal na to, že vedľajší účastník sa prezentuje ako organizácia na ochranu spotrebiteľov, avšak z urputnej snahy o predloženie prejudiciálnych otázok na Súdny dvor EÚ ohľadom nároku na náhradu trov konania možno nadobudnúť skôr dojem ochrany najmä svojich záujmov.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania podľa ust. , uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmenil podľa ust.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozhodnutia okresného súdu v napadnutej časti, ale ani na jeho zrušenie. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že dôvody uvádzané vedľajším účastníkom v odvolaní sú čiastočne akceptovateľné, predovšetkým pokiaľ ide o právo na náhradu trov konania, avšak odvolací súd pripomína, že niektoré skutočnosti uvádzané aj vo vyjadrení navrhovateľa majú svoj reálny základ a rozumné vysvetlenie a možno sa s nimi taktiež stotožniť. Úvodom odvolací súd si dovolí poznamenať, že aj keď právo Európskej únie venuje nemalú snahu na ochranu spotrebiteľov a posilňuje ich obranu proti nekalým praktikám, vrámci územia Slovenskej republiky daný problém dosiahol nepredvídateľné

rozmery, ktorý má dopad na včasnosť vybavovania všetkých vecí v iných súdnych konaniach na súdoch Slovenskej republiky, a to aj napriek tomu, že súdy už vydali množstvo rozhodnutí v spotrebiteľských veciach, ktoré napriek vysloveným názorom aj názorom vysloveným Najvyšším súdom, či Ústavným súdom, nie sú účastníkmi akceptované a opakovane súdy sa musia zaoberať argumentami účastníkov, ktoré podľa okolností účastníci modifikujú. Za danej situácie aj odvolací súd konštatuje v zhode s názorom vysloveným navrhovateľom vo vyjadrení, že možno nadobunúť dojem, že už nejde o skutočné práva spotrebiteľa, ktorý sám z vlastnej vôle zostáva pasívny, ale ide o zaujímavé kauzy, ktoré sú po finančnej stránke zaujímavé. Svedčia o tom aj tie skutočnosti, že na obranu jedného spotrebiteľa v konaní niekedy vstupujú do konania naraz aj tri občianske združenia, čo svedčí o závere, že možno spochybniť ich úmysel len chrániť práva spotrebiteľa. Tisíce žalôb vedených na súdoch Slovenskej republiky sú jedným zo základných dôvodov, prečo sú súdy preťažené a nemôžu efektívne vo veciach aj druhovo iných včas konať a rozhodovať.

Bez ďalšieho sa odvolací súd nemôže stotožniť s rozhodnutím prvostupňového súdu v tom, že aj keď spotrebiteľské združenie vstúpilo do súdnych konaní bez ohľadu na ich procesné štádium, vôľu spotrebiteľov, či účelnosť tohto vstupu, výsledkom činnosti danej organizácie je, že je skutočne naplnený účel, ktorý spotrebiteľské združenie sleduje a tým napĺňa a právo Európskej únie v tomto smere, a to je ochrana spotrebiteľa, pretože je nepochybné, že navrhovateľ podáva žaloby i napriek vedomosti, že tieto sú premlčané a práve len v dôsledku činnosti vedľajších účastníkov dochádza k späťvzatiu návrhu, keď možno zjavne očakávať neúspech vo veci. Je preto pravdivé tvrdenie vedľajšieho účastníka, že je to navrhovateľ, ktorý svojimi podaniami spôsobil, že na základe práva vedľajšieho účastníka vstúpiť do takýchto konaní využíva svoje procesné prostriedky na účel, na ktorý bol založený, pričom konania boli vyvolané navrhovateľom, nie vedľajším účastníkom. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ by navrhovateľ žaloval nároky v súlade so spotrebiteľským právom a jeho akceptovaním, došlo by k podstatnému zníženiu daných sporov, okrem toho by bol dosiahnutý spravodlivý výsledok, kedy by účastník bol zaviazaný na plnenie, avšak v zákonom dovolenom rozsahu a nie spôsobom, ktorý je zákonom nedovolený a akceptujúci nekalé obchodné praktiky. Odvolací súd systém, kedy v danom prípade dochádza k tisícom podaní i premlčaných nárokov považuje vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľa, za náznak zneužívania práva v zmysle ust. .

Ak teda navrhovateľ takýto návrh podáva, nemôže vyžadovať od protistrany, aby nemohol v konaniach využiť všetky procesné prostriedky, ktoré zákon aj vedľajšiemu účastníkovi dáva. Ak súd konštatuje, že ide o typizované úkony podľa vzoru, možno konštatovať, že vzory žalôb sú bežne dostupné, avšak podanie takejto žaloby nezabezpečuje účastníkovi, že bude v konaní úspešný, a to aj vzhľadom na možný vývoj sporu počas konania a možné vznesené námietky protistrany. O tom svedčí aj skutočnosť, že vedľajší účastník na takto podané návrhy reaguje, pričom nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že vyjadrenia sú v každom prípade zhodné, či formulárové, pretože reaguje podľa konkrétneho sporu a danej právnej problematiky. Skutočnosť, že používa rovnakú právnu argumentáciu, je logická, pretože principiálne zastáva určitý právny názor, ktorý nepotrebuje meniť, pričom tento vyplýva z argumentácie navrhovateľa. Taktiež je nepochybné, ako je to aj v tomto prípade, že vyjadrenie k odvolaniu podáva navrhovateľ s tými istými argumentami, ako v ďalších mnohých iných veciach, prípadne ho podľa konkrétnej veci mierne obmení reagujúc na jednotlivé špecifickosti daného sporu. Ak navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, rovnaké právo má aj vedľajší účastník v zmysle ust. Ak zastáva súd názor, že ide o vzorové podania, ktoré môže modifikovať a z tohto dôvodu nejde o účelné trovy konania, potom je vhodné sa zamyslieť aj nad tým, či takýto postup súd zvolí aj v prípade vydania platobného rozkazu, keď z návrhu zjavne môžu vyplývať nekalé podmienky zmluvného vzťahu a v tomto prípade súd ani platobný rozkaz nemôže vydať. V takýchto prípadoch súd však priznáva náhradu trov konania. Vyslovený názor prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za neudržateľný, popierajúci zásadu rovnosti zbraní.

Pokiaľ vo vyjadrení navrhovateľ poukazuje na aplikáciu , odvolací súd poukazuje na svoje rozhodnutia v daných veciach napríklad a iné, ktorý senát rozhodujúc v danej veci vyslovil. Navrhovateľ namieta účelnosť trov poukazujúc na aplikáciu , pričom bližšie nešpecifikuje, či mieni ods. 1 alebo 2. Účelnosť trov možno posudzovať v zmysle ust. Podľa ust. v danom prípade nie sú splnené žiadne dôvody osobitného zreteľa,

pretože v danom prípade jednoznačne vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania. A aj keď v zmysle ods. 2 ide o drobný spor, trovy konania nepovažuje za neprimerané voči pohľadávke.

Pokiaľ ide o účelnosť právneho zastúpenia, resp. vzniknutých trov, odvolací súd poukazuje na SR, ako aj , z ktorého vyplýva, že účastníci mali v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie, a podľa aj vedľajší účastník sa mohol dať v konaní zastupovať, pričom podľa si za zástupcu môže zvoliť advokáta. Vedľajší účastník má rovnaké právo, ako každý iný účastník. Taktiež treba poukázať na , keď toto ustanovenie pod trovy konania zhŕňa okrem iného aj náhradu trov výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

Odvolací súd taktiež poukazuje na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C - 279/09, pričom na zdôraznenie, že vnútroštátne predpisy dostatočne upravujú právo vedľajšieho účastníka na zastúpenie a z ničoho nemožno vyvodiť, prečo by toto právo vedľajšiemu účastníkovi nemalo byť priznané.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že vedľajší účastník má právo na náhradu trov prvostupňového konania a v zmysle ust. prvej vety pretože navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, preto je povinný uhradiť trovy konania účastníkovi, ktorý si ich v súlade s ust. uplatnil. V zmysle vyhl. č. preto súd priznal vedľajšimu účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli pred prvostupňovým súdom, a to za dva úkony právnej pomoci, príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 20. 02. 2012 (), podanie vyjadrenia zo dňa 13. 02. 2013 (), pričom tarifná odmena sa vypočíta z hodnoty, ktorá je predmetom sporu, a to sumy 454, eur, potom hodnota za jeden úkon právnej pomoci predstavuje 31,54 eur, režijný paušál pri prvom úkone 7,63 eur a pri druhom 7,81 eur, spolu 46,98 eur, plus 20% DPH vo výške 9,396 eur, spolu 56,38 eur. Odvolací súd uplatnený nárok na náhradu trov konania právnym zástupcom nad rozsah priznaného plnenia, resp. pokiaľ sa týka výšky hodnoty, z ktorej súd trovy vypočítal, nepovažuje za dôvodný s prihliadnutím na , Vyhlášky preto, že predmetom plnenia bola suma 454, eur a cenu príslušenstva v takomto prípade nemožno započítať do hodnoty sporu, keďže nejde o žalovanú splatnú sumu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a v spojení s keď v odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to odvolanie zo dňa 02. 05. 2013 keď vedľajší účastník mal vo veci len čiastočný úspech, preto mu súd priznal pomernú náhradu trov odvolacieho konania.

V zmysle citovanej Vyhlášky odvolací súd je toho názoru, že predmetom odvolacieho konania je len výška uplatnených prvostupňových trov, ktorá predstavuje hodnotu veci a je predmetom odvolacieho konania. Navrhovateľ žiadal nahradiť trovy prvostupňového konania vo výške 98,21 eur, súd mu priznal v rozsahu 56,38 eur. Potom úspech vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní predstavuje 57,40 eur a úspech navrhovateľa 42,60 eur, potom patrí náhrada trov konania vedľajším účastníkom i v rozsahu 14,8%. Z hodnoty predmetu odvolania v zmysle § 10 citovanej Vyhlášky je odmena 16,60 eur, plus režijný paušál 7,81 eur, spolu 24,41 eur k tomu 4,93 eur 20% DPH, spolu 29,34 eur, na základe úspechu 14,8% súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 4,34 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.