Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4CoE-109-2013.pdf
PDF · 82.81 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/109/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: X., Q..J..H.., so sídlom v B., X. XX, IČO: 35 807 598, zast. T., Q..J..H.. so sídlom v B., X. XX, IČO: 36 865 141 proti povinnému K. A., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v J., E. XXX/X, o vymoženie 262,- eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp.zn. EX 23984/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 11. januára 2013, č.k. 12Er/1282/2012-13 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 08815/11, zo dňa 12.09.2011.
Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad so zákonom postupujúc v zmysle ustanovení § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Z predložených listín zistil, že oprávnený si neúplnou zmenkou zabezpečil Úverovú zmluvu s povinným, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný a oprávnený uzatvorili úverovú zmluvu dňa 29.04.2009, oprávnený poskytol povinnému úver vo výše 350,- eur a ten sa zaviazal splatiť úver a poplatok vo výške 346,- eur v 12 mesačných splátkach.
Predmetnú zmluvu o úvere vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom vychádzal zo zistení, že oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Strohé označenie kolónky na výkon zamestnania krížikom nepovažoval za podmienku vylučujúcu zmluvu z režimu spotrebiteľských zmlúv. Ďalej uviedol, že z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Mal teda možnosť len akceptovať alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok.
Preskúmaniu podrobil aj rozhodcovskú doložku nachádzajúcu sa v čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere.
Uzavrel, že rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve možno pripustiť len v prípade, že by garantovala účastníkom spravodlivé konanie a rovné zaobchádzanie, čo v spotrebiteľskom vzťahu znamená zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní tak, ako je tomu v predmetnom prípade bola explicitne vyjadrená v demonštratívnom výpočte neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka od 01.01.2008.
Keďže rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Rozhodnutie vydané na jej základe nemá legitimitu a nie je spôsobilým exekučným titulom. Na základe uvedeného žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní(ďalej len „ZRK“). Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom konaní.
Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v danom prípade nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že ide o vzťah spotrebiteľský, tento svoj záver však žiadnym spôsobom neodôvodnil. Jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Na daný prípad nemožno použiť ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, ako ho aplikoval súd prvého stupňa, pretože toto ustanovenie vyžaduje istotu, že skúmaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, inak by každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba, bol aj vzťahom spotrebiteľským. V tomto smere súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie a teda rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu.
Poukázal na to, že exekučný súd posudzoval nesúlad exekučného titulu so zákonom, nezaoberal sa však tým, do akej miery, prípadne v akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru v súlade so zákonom. Mal za to, že nie každý rozpor so zákonom automaticky vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu s poukazom na princíp tzv. delenej neplatnosti v civilnom práve podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka,
čím ho zbavil možnosti domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom a vo veci bolo už právoplatne rozhodnuté.
Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s..
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad čo i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/ (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).
V posudzovanej veci nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Práve citované zákonné ustanovenie v spojení s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dáva exekučnému súdu oprávnenie rozhodcovský rozsudok preskúmať a prípadne aj zastaviť exekučné konanie začaté na vymoženie nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento má niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. Exekučný súd je teda nielen oprávnený, ale aj povinný zisťovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené exekučný súd posudzuje skôr, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd prvého stupňa v tomto smere rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul posudzoval, nekonal nad rozsah stanovený zákonom.
Pokiaľ oprávnený vytýkal súdu prvého stupňa nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože neodôvodnil dostatočne svoj záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere účastníkov konania, v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie a teda rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, treba zdôrazniť, že je to práve oprávnený, na ktorom je dôkazné bremeno preukázať spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti nespotrebiteľský charakter zmluvy. Nestačí len bez ďalšieho uviesť (v návrhu na vykonanie exekúcie), že právny vzťah účastníkov konania založený zmluvou o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským. Vzhľadom na to, že oprávnený nepreukázal, že úver bol poskytnutý povinnému v súvislosti s jeho zamestnaním, treba zmluvu účastníkov konania posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd prvého stupňa preto správne pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom ako podmienky na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádzal z toho, že úver poskytnutý povinnému zabezpečený zmenkou je spotrebiteľským úverom. Skutočnosť, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou znamená, že na posúdenie práv a povinností z nej vyplývajúcich sa použije aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V opačnom prípade by povinnému ako spotrebiteľovi nebola poskytnutá zákonná ochrana, ktorá mu z úpravy spotrebiteľských zmlúv vyplýva.
Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie ani v obmedzenej časti, preto súd prvého stupňa postupoval správne ak žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol.
Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.