Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-202-2012.pdf
PDF · 88.88 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/202/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou, v právnej veci navrhovateľky S. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M.H..Š.A. XXX/XXX, S., S..Č.. I. X. XXX, A. J. S., A. XUJ, X. O. Q.O. W. Y. X. Í., zastúpenej JUDr. Jurajom Füzerom, advokátom so sídlom M.R.Štefánika 1256/22, Trebišov, proti odporcovi D. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P..H..Š. XXX/XXX, S., t.č. M. H. XX, A. J. S., A. XHT, X. O. Q. W. Y. X. Í., v konaní o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom D. M., nar. X.X.XXXX, O. M., nar. X.X.XXXX, O. M., nar. XX.X.XXXX a S. M., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky S. M., H.. O., nar. XX.X.XXXX a odporcu D. M., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX v S.E., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S., vo zväzku 35, ročník 1995, na strane 4, pod poradovým číslom 8, rozvádza.
II. Na čas po rozvode zveruje maloletého D. M., nar. X.X.XXXX, maloletého O. M., nar. X.X.XXXX, maloletého O. M., nar. XX.X.XXXX a maloletú S. M., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí, na každé z nich sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom číslo 601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
IV. Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa domáhala rozvodu manželstva, ktoré uzavrela s odporcom dňa 4.2.1995 v S.. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavrela po šiestich rokoch z lásky. Manželské spolužitie sa narušilo po narodení syna O.. Odporca odišiel pracovať do Č. H., pričom domov chodil 1-2 krát do roka. Po čase si našiel milenku D. Š., s ktorom má 2 deti D. a A.. K obnove spolužitia medzi manželmi už nedošlo. Navrhovateľka odcestovala do Y. spoločne s bratom v r.2007, kde sa s prestávkami zdržiava dodnes. Pracuje v hoteli S. ako upratovačka s príjmom 400 L mesačne. Navrhovateľka žije s maloletými deťmi v nájomnom byte, za ktorý nájom platí Sociálny ústav. Ona platí vodu, plyn, elektrinu a iné poplatky vo výške cca 200L. Na živobytie jej zostane 200L. Na všetky deti dostáva týždenne rodinné prídavky spolu vo výške 60L. Deti do 10 rokov navštevujú základnú školu a nad 10 rokov akadémiu.
Navrhovateľka nepozná zárobkové pomery odporcu, nevie či je menovaný zamestnaný.
Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, preto navrhovateľka nemá záujem o udržanie manželského zväzku. Odporca nemá záujem o manželský život ani o deti. Manželstvo je formálne a neplní svoj účel a funkciu. Nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Na čas po rozvode navrhla zveriť maloleté deti do svojej starostlivosti a určiť vyživovaciu povinnosť odporcovi vo výške 150€ na mal. D., 150€ na maloletú S., 100€ na maloletého O. a 100€ na maloletého O..
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 4.2.1995 v S.. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú štyri deti D. M., nar. X.X.XXXX, O. M., nar. X.X.XXXX, O.A. M., nar. XX.X.XXXX a S. M., nar. XX.X.XXXX. Posledné spoločne bydlisko manželov bolo na adrese P..H..Š.A. XXX/XXX, S..
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 12P/89/2006-18 zo dňa 31.8.2006, právoplatným dňa 19.9.2006 súd zveril maloleté deti D., S., O. a O. M. do osobnej starostlivosti matky S. M.. Otcovi D. M. súd uložil povinnosť prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 680,-Sk ( 22,57€ ) mesačne počnúc od 1.9.2006.
Trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov č.k. 5T/209/2012-52 zo dňa 19.12.2012 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §207 ods.1, ods.3 písm. b./ Tr.zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní XX P., výkon ktorého bol podľa 49 ods.1 písm. a/, § 50 ods.1 Tr.zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní XX P..
Z podania starej matky z otcovej strany p.U. M., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 24.6.2013 bolo zistené, že otec detí pracuje v Y., asi 2-3 mesiace sa stará o svoje 3 deti, ktoré mu zverila ich matka S. M..
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že odporca dlhodobo pracoval v Č. H.. V prvom polroku 2013 sa presťahoval s rodinou, družkou D. Š. a dvoma deťmi do Q. W.. Býva neďaleko navrhovateľky, takže deti sú opäť s otcom v osobnom kontakte, prevažne tie staršie, ktoré otca navštevujú. Podľa jej vedomostí je otec zamestnaný v obchodnom reťazci F., kde podľa jej odhadu dosahuje rovnaký príjem ako ona. Vzhľadom na predpokladaný súčasný príjem otca navrhla matka určiť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu.
Poprela tvrdenia starej matky z otcovej strany, že deti sú v osobnej starostlivosti otca už tri mesiace a na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia predložila palubný lístok všetkých štyroch detí, ktoré spolu s matkou prileteli na X. dňa 23.7.2013.
Z potvrdenia Y. H. F. Y. ( základná škola ) zo dňa 26.10.2012 bolo zistené, že O. M., A.. X.X.XXXX a O.Á. M., A.. XX.X.XXXX sú žiakmi uvedenej základnej školy od 4.9.2009. Z potvrdenia B. Y. A. zo dňa 7.11.2012 bolo zistené, že D. M., A.. X.X.XXXX a S. M., A.. XX.X.XXXX sú žiakmi menovanej školy.
Podľa § 23 ods. 1- 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“ ) v platnom znení, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti. Od r. 2004, po odchode odporcu do Č.B. H. a nadviazania intímnej známosti so súčasnou družkou D. Š.O. si manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu v zmysle citovaných ustanovení § 18 a § 19 ods.1 ZoR. Navrhovateľka nemá vzhľadom na uvedené záujem zotrvať v tomto manželskom zväzku, ktorý je už len formálny.
Na základe takto zisteného skutkového stavu v zmysle citovaného § 23 Zákona o rodine súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods.1,2,3,4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že deti sú vo výlučnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje všetky ich potreby, preto súd v zmysle § 24 ods.1 zveril všetky štyri deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná maloletých zastupovať a spravovať ich majetok. Keďže sa nepodarilo zistiť aktuálne príjmové a majetkové pomery otca, súd mu uložil povinnosť prispievať na výživu detí, na každé z nich sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,13€ mesačne, pričom zobral do úvahy skutočnosť, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sumy životného minima sa menia vždy k 1.7. kalendárneho roka.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Účastníci sú povinní oznámiť po právoplatnosti rozsudku príslušnému orgánu povereného evidenciou osôb zmeny, ktoré nastali v ich osobnom stave v dôsledku rozvodu manželstva.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričného úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.