Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/33/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Dušana Ďuriana, vo veci starostlivosti súdu o mal. K. A., nar. XX.XX.XXXX - zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J. E., dieťa rodičov P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. E., J. XX a J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., E. XXX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -62 zo dňa 05.04.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 33,19 Eur na sumu 80,- Eur počnúc dňom 07.02.2013 (I. výrok). Zročné výživné za obdobie od 07.02.2013 do 05.04.2013 vo výške 81,91 Eur povolil súd otcovi maloletého splácať po 20 Eur v mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia (II. výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok).

V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti u maloletého dieťaťa na sumu 130 Eur mesačne od podania návrhu, súd zisťoval zmenu pomerov oproti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -54 zo dňa 29.10.2010, keď zistil, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, od poslednej úpravy uplynulo takmer dva a pol roka, kedy súd znižoval vyživovaciu povinnosť otca k mal. dcére na výšku 33,19 € mesačne, maloleté dieťa je fyzicky staršie, vyspelejšie, zvýšili sa jeho náklady týkajúce sa zabezpečenia základných životných potrieb, ale i školských potrieb, jeho aktivít, zdravotnej starostlivosti. Došlo k zmene pomerov aj na strane matky a otca maloletého dieťaťa, súd pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti, t. j. znížení vyživovacej povinnosti, bral do úvahy skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa bol nezamestnaný od 09.06.2009, polroka poberal len dávku v nezamestnanosti, jeho príjem bol 105,- € mesačne približne do konca februára 2010, od mája 2010 pracoval opäť len na dohodu, kde jeho príjem bol približne vo výške 106,64 € mesačne. Toho času bolo preukázané, že došlo k zmene jeho majetkových a finančných pomerov, k ich zlepšeniu, i keď mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z terajšieho manželstva. Ďalšia vyživovacia povinnosť vznikla aj u matky mal. dieťaťa, u jej mal. syna, pochádzajúceho z jeho terajšieho vzťahu. Okresný súd určil vyživovaciu povinnosť dňom podania návrhu na tunajší súd, t. j. dňom 07.02.2013 a zároveň určil zročné výživné za obdobie od 07.02.2013 do vyhlásenia súdneho rozhodnutia, t. j. do 05.04.2013, spolu vo výške 81,91 €, kde v zmysle ustanovenia povolil otcovi mal. dieťaťa mesačné

splátky (21 dní február = 35,10 € + marec 2013). O trovách konania súd rozhodol v zmysle č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“)., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní, ktoré je možné začať i bez návrhu.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote otec odvolanie, keď uviedol, že nesúhlasí so závermi okresného súdu, má za to, že rozsudok nevychádza z vykonaného dokazovania a z príslušných ustanovení Zákona o rodine. Má za to, že súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z výpovede matky, z ktorej vyplynulo, že výdavky maloletej dcéry predstavujú mesačne sumu 262,31 €, ktoré matka nedokazovala. Poukázal na jednotlivé výdavky maloletej dcéry, namietal, že takéto výdavky matka ničím okrem svojej výpovede nepotvrdila, pričom podľa jeho názoru jedná sa o výdavky, ktoré maloletá dcéra nemusí vynakladať a sú neprimerané s ohľadom na jej vek a životnú úroveň, ktorú dosahuje on a matka maloletej K.. Považuje výdavky za nadhodnotené, nevystihujú skutočné reálne výdavky, nie sú v zmysle Zákona o rodine oprávnené. Poukázal na jeho príjem a jeho životnú úroveň a má za to, že súd ich nesprávne a neúplne vyhodnotil. Poukázal na § 62 ods. 2 a 5 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania vyplynul príjem otca spolu s jeho manželkou čistý ročný vo výške 11 097,19 €, mesačný vo výške 924,76 €, nejedná sa však o príjem, s ktorým môže každý mesiac disponovať a zvyšovať si svoju životnú úroveň. Jeho výdavky sú vyššie ako príjmy a neustále je pod tlakom ako zvládať túto životnú situáciu. Nie je schopný uhrádzať zvýšené výživné určené súdnym rozhodnutím. Zdôraznil zásadu zakotvenú v Zákone o rodine, že výška výživného odzrkadľuje hlavne oprávnené potreby maloletého dieťaťa a tiež možnosti a schopnosti povinného rodiča. Poukázal na príjmy vo výške 27 573,87 € za rok t. j. 2 297,80 € mesačne a výdavky, ktoré špecifikoval sú vo výške 2 589,76 € mesačne (výdavky na živnosť spolu s manželkou 1 033,76 €, výdavky na bývanie 250 €, výdavky na úvery manželky 230 €, výdavky na pôžičky pozostávajúce z manželstva s matkou maloletej K. 551 €, výdavky na pôžičky súvisiace s pôžičkami z rozvedeného manželstva 385 €, výživné 140 €). Pričom vo výdavkoch nie sú zahrnuté výdavky na stravu v domácnosti, odvoz odpadu, televízia, internet, daň s nehnuteľnosti, na oblečenie, hygienické potreby a pod. Podľa neho je tak zrejmé, že súd pri posúdení a hodnotení zákonom stanovených východísk na určenie výživného mal postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezostávať v určitých striktných hraniciach. Jeho životná úroveň je nízka a deti sa majú podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Nie je schopný si zabezpečiť ani základné životné potreby svojej rodiny, bez pomoci matky jeho manželky by nemali ani na stravu. Poukázal na rozhodnutie NS SR č. 14/1966, z ktorého vyplýva, že zvýšené výdavky dieťaťa uhrádza rodič, keď má na to príjem. On, na to príjem nemá, takéto výdavky nevynakladá ani na seba, na manželku a deti, ktoré žijú s ním v spoločnej domácnosti. Poukázal, že súd zmení svoje rozhodnutie, ak sú zmenené pomery, a to najmä zlepšená finančná situácia povinného rodiča, ktorá by odôvodňovala zvýšené výživné. Od posledného súdneho rozhodnutia začal síce pracovať, ale s ohľadom na výdavky, ktoré musí vynaložiť sa jeho finančná situácia nezlepšila, pretože jeho výdavky prevyšujú jeho príjmy, čo prvostupňový súd pri rozhodovaní nezohľadnil. Tieto výdavky nie sú výdavky, ktoré nemusí vynaložiť, ide o výdavky nevyhnutné, potrebné na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie jeho príjmu a tiež výdavky spojené s uzatvorenými zmluvami o úveroch. Predložil v kópiách zmluvy o úveroch, pôžičkách, splátkové kalendáre, exekučné príkazy. Navrhuje, aby krajský súd v zmysle zmenil rozsudok okresného súdu, tak že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne alebo, aby ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu otca zaslala vyjadrenie matka, v ktorom uviedla, že ide o nepravdivé a zavádzajúce informácie zo strany otca dieťaťa. Poukázala, že výživné bolo určené sumou 80 € mesačne, pričom náklady sú vyčíslené len na 160 €, čo je minimálna suma potrebná na mesačné výdavky dcéry. Dcéra bola prijatá na D. P. v X. L. Y., kde výdavky na cestovné nebudú len 10 €, ale 40 € mesačne, ako aj zvýšia sa výdavky na školu. Má za to, že životná úroveň otca je v súčasnej dobe omnoho vyššia ako jej a správne teda poukázal na § 62 ods. 2 Zákona o rodine, ako aj § 62 ods. 4 Zákona o rodine, keďže otec dieťaťa žiadnym iným spôsobom neprispieva na svoju dcéru, takže všetky jej potreby musí matka financovať sama. Výživné muselo byť dokonca vymáhané prostredníctvom exekúcie. Namietala, že odvolateľ nepreukazoval svoj príjem daňovým priznaním ako uvádza v odvolaní, pretože na pojednávaní tvrdil, že ho ešte nemá. Svoje príjmy a výdavky preukazoval len odhadom, písomnou formou a taký dokument matka ani nevidela. Poukazoval na čistý mesačný príjem s manželkou vo výške 927,76 €, poukázala, že v návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa dňa 20. 03. 2013 udáva čistý príjem 1 486 €, čo činí rozdiel 558,24 €. Svoj, ani manželkin príjem nepodložil žiadnymi výpismi z účtu, preto túto informáciu považuje za účelovú a zavádzajúcu. Poukázala, že svoj príjem na súdnom pojednávaní

vydokladovala aj od zamestnávateľa, aj od Sociálnej poisťovne. Od 14. 03. poberá len rodičovský príspevok, ktorý činí 199,60 € a rodinné prídavky, z čoho musí živiť P. deti a seba. Namieta nepravdivé tvrdenie otca, že nedokazovala výdavky, pretože súd mal k dispozícii kópie blokov z rôznych nákupov, potvrdení na stravu, výdavkov na bývanie atď., ktoré sú riadne zaevidované v spise. Otec maloletej K. nepredložil žiaden výdavkový doklad potvrdzujúci jeho tvrdenia. Pokiaľ otec konštatuje, že jeho životná situácia je nízka, že spláca úvery, toto považuje za nepravdivé, pretože je možné, že predložil zmluvy o úveroch, splátkové kalendáre, exekučné príkazy, ale sú to len písomné upozornenia - informácie pre otca dieťaťa nie dôkaz o tom, že tieto úvery aj spláca. Poukázala, že prišlo jej upozornenie zo D. D. a z E., z čoho má za to, že pôžičky otec nespláca. Od roku 2011 pôžičky spláca pravidelne ona, k čomu môže v prípade potreby predložiť aj dôkazy vo forme výpisov z účtu. Namieta, že bolo veľkou nezodpovednosťou brať si stále viac úverov, keď nemá prostriedky na ich splácanie. Vyplatenie úverov mal riešiť nájdením si práce a nie byť 4 roky nezamestnaný, o čom má tiež pochybnosti, pretože v tej istej firme ako teraz pracoval ako brigádnik už 3 roky a vtedy dokladoval svoj príjem na 106 €. Ak by súd prihliadal pri posudzovaní výšky výživného na maloletú K. na splácanie úverov, žiada, aby otec dieťaťa predložil priame dôkazy o splácaní týchto pôžičiek, a to výpisy z účtov alebo iné výdavkové doklady o zaplatení a nielen informatívne písomnosti a upomienky. V súvislosti s výdavkami otca uviedla, že dom je majetkom jeho manželky, teda neplatí žiaden prenájom, ktorý by výdavky navýšil. Tiež matka býva v dome so svojimi rodičmi a výdavky na bývanie nie sú ani z polovice také vysoké ako uvádza otec dieťaťa. Považuje za nadhodnotené aj výdavky na podnikanie a dopravu do práce. Podľa jej vedomostí je jeho životná úroveň na vysokej úrovni, keď za posledné obdobie si do rodiny kúpili drahé auto, syn jeho manželky nosí len značkovú obuv a oblečenie, vlastní drahú elektroniku ako mobil, notebook. Poukázala, že 2,5 roka nepožiadala o zvýšenie výživného na jej maloleté deti, keď otec bol nezamestnaný, ale sumu 33,19 € výživného v súčasnej dobe platia len sociálne najslabší občania štátu a nie otec, ktorého mesačný príjem rodiny je 1 486 €, pričom matka poberá len sumu 199,60 € + rodinné prídavky na 2 deti a nemá komu nechať X-mesačného maloletého syna, aby sa vrátila do práce. Má za preukázané, že od poslednej úpravy výživného sa pomery na oboch stranách účastníkov výrazne zmenili. Navrhuje, aby krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu. V prílohe predložila vyjadrenie k návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa sp. zn. , ako aj výzvu k úhrade dĺžnej sumy zo dňa 23. 08. 2012

- oznámenie o postúpení pohľadávky E. zo dňa 23. 08. 2012 a oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti D. D..

Krajský súd, ako súd odvolací ( č. v znení neskorších predpisov) prejednal odvolanie otca v rozsahu danom , bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa , .

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného vo veci starostlivosti o maloletú XX-ročnú K. zverenú do jej osobnej starostlivosti, pretože rodičia maloletej sú rozvedení, nežijú v spoločnej domácnosti, pričom rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. -54 zo dňa 29.10.2010 bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 33,19 Eur. Maloletá K. je staršia o dva roku, matka žiadala zvýšené výživné 130 Eur počnúc dňom podania návrhu. Matka je toho času na materskej dovolenke, žije v spoločnej domácnosti s biologickým otcom maloletého syna G. D., má ďalšie dve dcéry, ktoré sú plnoleté a študujú. Otec žije v E. domácnosti s novou manželkou, je živnostník. Okresný súd zisťoval zmenu pomerov v zmysle ods. l v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) vrátane schopností, možností a majetkových pomerov rodičov.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že otcom napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, pretože na zvýšenie výživného sú splnené podmienky vymedzené v ustanovení a , to znamená, že matka ako navrhovateľka v konaní preukázala, že došlo k takej zmene pomerov, ktoré v zmysle citovaného ustanovenia odôvodňovali zmenu prechádzajúceho rozhodnutia o

určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej K. (rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. -54 zo dňa 29.10.2010, v ktorom čase určovania vyživovacej povinnosti maloletá K. bola XX-ročná a príjem matky bol 483,99 Eur mesačne, otec bol nezamestnaný a od mája 2010 pracoval na dohodu s príjmom 106,64 Eur mesačne). V konaní bolo preukázané, že za obdobie od poslednej úpravy výživného (29.10.2010) došlo k takej zmene pomerov, najmä na strane oprávnenej osoby - maloletej a jej oprávnených potrieb, najmä v súvislosti s jej fyzickým vekom (maloletá K. má XX rokov) a vývojom životných nákladov ( tzv. valorizačná klauzula), ktorá objektívna skutočnosť sama osebe by mohla odôvodniť zmenu výšky výživného v zmysle citovaného rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom v rozsahu vyživovacej povinnosti v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Podľa názoru odvolacieho súdu otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, majúce vplyv na určenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletej. Všetky skutočnosti, ktoré v odvolaní zdôraznil (spochybňovanie oprávnených potrieb maloletej, jeho finančná situácia, ako aj súčasné osobné pomery), boli známe súdu už v štádiu prvostupňového konania a podstatné je, že okresný súd tieto skutočnosti ako relevantné pri určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej aj zohľadnil.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom vrátane skutočností dôležitých pre určenie výšky výživného, dostatočne teda zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ustanovenia , s ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

K dôvodom otca uvádzaných v odvolaní odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ prvostupňový súd zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že primerané výživné pre maloletú K. je 80,- Eur mesačne, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia, resp. jeho zrušenie a vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie konanie podľa návrhu otca, pretože takto určené výživné zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci ( ods. l ) a zákonnej úprave ( a , ods. 1, , , , , ), ktorú prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu, tak ako to určil a odôvodnil, zodpovedá zákonnej úprave ohľadom posúdenia oprávnených potrieb maloletej, najmä vzhľadom na jej vek a tomu zodpovedajúcu potrebu v súvislosti s uspokojovaním základných, aj ostatných životných potrieb nevyhnutných pre jej celkový úspešný vývin, ako aj posúdenia schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného, ktoré skutočnosti namietal otec. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov, pričom rozhodujúcim zákonným kritériom na určenie výšky výživného sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery osobitne každého z rodičov v závislosti od odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorých rámec sa rozširuje súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená formou osobnej starostlivosti, prípadne starostlivosťou o domácnosť podľa , formou poskytovania vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne). Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd na základe zákonných podmienok ( a ) komplexne v zmysle zákonných kritérií ustanovených , keď súd neprihliada len na skutočné príjmy povinného rodiča, ale vychádza aj z jeho potencionálnych príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, situácia na trhu práce a pod.). Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá aj týmto zákonným kritériám vrátane a z neho vyplývajúce plynulé zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti s tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. V danom prípade matka sa o maloletú K. osobne stará, konkretizovala v návrhu odôvodnené potreby maloletej spojené s jej výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace s jej vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami, z čoho prvostupňový súd pri určení výšky výživného aj vychádzal a otec je povinný platiť súdom určené výživné a nie výživné podľa jeho želania poukazujúc na jeho pomery,

pretože tieto vo veciach starostlivosti o maloletých nemajú prednosť pred ochranou práv a oprávnených záujmov maloletého so zreteľom na jeho právne postavenie upravené v ústave, v medzinárodných zmluvách (najmä Dohovor o právach dieťaťa) a ostatných zákonoch (najmä ), keď záujem maloletého na zákonné výživné od svojich rodičov je v tomto konaní primárny. Odvolací súd poukazuje, že matkou konkretizované odôvodnené potreby maloletej K. predstavujú bežný štandard, preto nie je na mieste odvolacia námietka otca o prehnaných výdavkov na jej potreby, naopak odvolací súd akcentuje, že otcom uvádzané výdavky vo výške 2.589,76 Eur, najmä splátky úverov a pôžičiek nemôžu mať prioritu pred zákonnou vyživovacou povinnosťou rodiča a nemôžu byť vyhodnotené na ujmu maloletého dieťaťa, na základe čoho aj odvolací súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 80,- Eur mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 27 bod 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa nesú v rámci svojich schopností a možností rodičia.

Zhrnúc uvedené a vyhodnotiac odvolacie dôvody otca, odvolací súd môže len konštatovať, že prvostupňový súd svojim rozhodnutím skutkovo ani právne nepochybil a naplnil zmysel a účel právnej úpravy zmeny vyživovacej povinnosti vyplývajúcej najmä z , preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s ods. l, tak, že žiaden z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, napokon ani žiaden z účastníkov návrh na prisúdenie trov konania nepodal.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.