Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1PP-69-2013.pdf
PDF · 72.66 KB
Case nature
Area
Subarea
1PP/69/2013
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti odsúdenému Milanovi A., nar. XX.XX.XXXX v Žiline, trvale bytom Žilina, Juraja Papánka č. X., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.07.2013 v ÚVTOS a ÚVV Ilava samosudcom JUDr. Milanom Strakom takto
rozhodol:
Podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 odsek 1, ods. 2 Tr. zákona sa návrh odsúdeného Milana A., nar. XX.XX.XXXX o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 04.06.2013 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného Milana A. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý odôvodnil tým, že polovica výkonu trestu odňatia slobody mu uplynula dňa 03.05.2013, je pracovne zaradený, doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný a plní si svoje povinnosti a dodržiava ústavný poriadok. Tiež uvádza, že je ženatý a po prepustení si chce plniť svedomito svoje povinnosti. Po prepustení sa chce vrátiť k svojmu pôvodnému zamestnaniu, teda zdravotník - ošetrovateľ.
Milan A. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Žilina zo dňa 02.07.2012 sp. zn. 29T/89/2012 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo trvaní 10 (desať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Na výkon trestu nastúpil dňa 03.12.2012 a predpokladaný koniec výkonu trestu má mať dňa 03.10.2013.
V zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona odsúdený splnil zákonnú lehotu k rozhodnutiu o jeho návrhu o podmienečné prepustenie, a to po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, dňa 03.05.2013.
Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 20.06.2013 bolo zrejmé, že odsúdený je ženatý, má dve deti a vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu, pred nástupom na výkon trestu pracoval v zahraničí. Na výkon trestu nastúpil v ÚVV Žilina. V ÚVTOS a ÚVV Ilava je od 09.02.2013. V ústave je zaradený v diferenciačnej skupine „B“ v strednom stupni stráženia. Jeho správanie a vystupovanie je počas doterajšieho priebehu výkonu trestu je v prevažnej miere na požadovanej úrovni. Vyskytujú sa drobné nedostatky v dodržiavaní ústrojovej disciplíny a poriadku. V osobných veciach si dokáže udržať poriadok. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený, ani mu nebola uložený disciplinárny trest. V kontakte s odsúdenými bezkonfliktný. Hygienu má na požadovanej úrovni. Voľný čas trávi pasívne. Pracovne je zaradený na pracovisku „Elast“, kde si svoje povinnosti plní k spokojnosti nadriadených. verbalizuje kritický postoj k trestnej činnosti. Kontakt s vonkajším prostredím udržiava s primárnou rodinou formou korešpondencie a balíkov. Odsúdený si plní svoje základné povinnosti a čiastočne participuje na
programe zaobchádzania. Resocializačná prognóza odsúdeného sa javí ako menej priaznivá, a to s prihliadnutím na doterajšie odsúdenia a vzdelanie odsúdeného. Preto je u odsúdeného stredný rizikový stupeň sociálneho zlyhania. Záverom je konštatované, že menovaný odsúdený čiastočne
preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, a preto sa neodporúča jeho podmienečné prepustenie.
Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol spolu so súčasne vykonávaným trestom 22-krát súdne trestaný, a to prevažne pre majetkovú trestnú činnosť (trestný čin krádeže). Ide teda o špeciálneho recidivistu.
Odsúdený na verejnom zasadnutí trval na prejednaní návrhu. Uviedol, že žiada o prepustenie kvôli bratovi, ktorý umiera.
Zástupca ÚVTOS a ÚVV Ilava sa na verejnom zasadnutí pridržiaval podaného písomného hodnotenia, v ktorom nenastala od jeho vypracovania žiadna zmena.
Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť podaný návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Samosudca po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného Milana A. bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, avšak nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh nebol s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný. Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.
Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený Milan A. už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody.
Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak v danom prípade sa táto javila tiež ako splnená.
Splnená však nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, ktorou bolo dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode t.j. neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy. V prípade Milana A. bolo vzhľadom k jeho trestnej minulosti a resocializačnej prognóze riziko recidívy príliš veľké. Z hodnotenia ústavu vyplynulo, že riziko sociálneho zlyhania je u odsúdeného hodnotené ako stredne vysoké, pričom vo vzťahu k páchaniu majetkovej trestnej činnosti ide o špeciálneho recidivistu, keď sa v minulosti dopustil opakovane trestných činov krádeže. Jeho resocializačná prognóza sa tiež javí ako menej priaznivá, a to z dôvodov uvedených v hodnotení ústavu. Ústav na výkon trestu zároveň neodporúčal jeho podmienečné prepustenie, keďže odsúdený podmienky na podmienečné prepustenie spĺňal len čiastočne.
Samosudca vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorý vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného Milana A. nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život. Uvedený záver neovplyvnili ani skutočnosti uvádzané v návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Z uvedených dôvodov samosudca zamietol jeho návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok