Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/315/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci žalobcu HEAT AND WOOL, s.r.o., so sídlom O. XXX, T.: XX XXX XXX proti žalovaným 1/ N. Y., bytom Z. I. XXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, 2/ O.. C. C., bytom E., M. K. XXXX/XX, štátnej občianke Slovenskej republiky, o neplatnosť právneho úkonu, na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. februára 2012, č.k. -65, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že kúpna zmluva, uzavretá dňa 26.02.2010 medzi žalovanou 2/ a žalovaným 1/, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie O. G. K., parcely číslo XXXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 2160 m2, parcely číslo XXXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 130 m2, vklad ktorej bol povolený Katastrálnym úradom v E., Správou katastra K. G. K., v konaní sp. zn. V 565/10 zo dňa 07.06.2010, je neplatná. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že medzi žalovanými bola uzavretá kúpna zmluva, ktorou žalovaná 2/ odpredala žalovanému 1/ nehnuteľnosti, a to parcely, nachádzajúce sa v kat. úz. O. G. K., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, keď predtým tieto parcely nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 09.11.2005, pričom kúpna zmluva bola za predávajúceho podpísaná konateľkou spoločnosti, t.j. žalovanou 2/ a rovnako aj za kupujúceho. Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 17.05.2010 č.k. -189 určil, že kúpna zmluva zo dňa 09.11.2005 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou 2/, predmetom ktorej bol predaj parciel č. XXXX/XX a XXXX/XX kat. úz. O., je neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2010. Z uvedeného vyvodil záver, že žalovaná 2/ uzatvorila so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu ohľadne nehnuteľností, o ktorých bolo určené, že vlastníctvo k nim nenadobudla. Vyslovil názor, že o tomto konaní žalovaná 2/ mala vedomosť, nakoľko bola konateľkou spoločnosti žalobcu a sporný prevod vykonala s cieľom znemožniť výsledok vedeného súdneho konania. Takýto právny úkon súd považoval za úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom, a preto ho považoval za neplatný.

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní.

Žalovaný 1/ v odvolaní vyčítal súdu prvého stupňa, že na pojednávanie súdu, ktoré sa malo uskutočniť 16.01.2012, sa písomne ospravedlnil tým, že bol práceneschopný. Nepovažoval preto za pravdivý údaj

v rozsudku o tom, že bol na pojednávanie riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. K veci samej uviedol, že v čase, keď predmetné nehnuteľnosti kupoval, tieto neboli na liste vlastníctva zaťažené žiadnymi ťarchami, obmedzeniami, ani poznámkami. Na základe takto bezproblémového vlastníctva nehnuteľností, tieto kupoval v dobrej viere bez toho, že by mal vedomosť o existencii sporu ohľadne týchto nehnuteľností.

Žalovaná 2/ vo svojom odvolaní vyčítala súdu prvého stupňa, že jej nebolo doručené predvolanie, a preto nemala vedomosť o pojednávaní súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak poukázala na to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou, pričom vklad bol povolený 07.06.2010. Rozsudok, ktorým bolo určené, že táto zmluva je neplatná, nadobudol právoplatnosť len 24.09.2010. V čase, keď prevádzala predmetné nehnuteľnosti na žalovaného 1/ teda neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie o tom, že prevod nehnuteľnosti, resp. zmluva o prevode nehnuteľnosti je neplatná.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Tvrdenia žalovaných o tom, že uzavreli predmetnú zmluvu v dobrej viere a v čase jej uzavretia nevedeli, že sa vedie konanie na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. , považovali za nepravdivé a to najmä zo strany žalovanej 2/, keď je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ako účastníčka tohto konania, ktoré sa viedlo od roku 2006, o konaní a jeho predmete vedela. Poukázal na zrejmý úmysel prevodom dotknutých nehnuteľností na žalovaného 1/ opätovne uškodiť žalobcovi a sťažiť mu spätné nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Ďalej poukázal na to, že žalovaný 1/ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, keď tieto nikdy neboli vo vlastníctve žalovanej 2/ ako predávajúcej.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ustanovenia odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Žalovaní 1/, 2/ vo svojich odvolaniach výslovne neoznačujú ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie, avšak z ich obsahu je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčítajú, že v konaní došlo k vadám uvedeným v (dôvod na odvolanie podľa ) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod na odvolanie podľa ).

Vady konania, ktoré sú aj dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom, sú uvedené v ust. § 221 ods. 1 pod písmenami a/ - j/.

Jednou z vád konania je aj odňatie účastníkovi konania možnosti konať pred súdom postupom súdu ( ).

Za odňatie možnosti konať pred súdom sa podľa súdnej praxe považuje taký postup súdu, ktorým bolo účastníkovi konania znemožnené uplatňovať v súdnom konaní tie procesné práva, ktoré účastníkovi patria podľa jednotlivých ustanovení . Jedným zo základných práv účastníka konania je, aby bol na pojednávanie súdu, v prípade, pokiaľ zákon uskutočniť ústne pojednávanie prikazuje, riadne predvolaný.

V prejednávanej veci zo spisu zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa určil termín pojednávania na 16. januára 2012. Na uvedený termín sa žalovaný 1/ súdu prvého stupňa ospravedlnil písomným podaním

zo dňa 12.01.2012, ktoré došlo súdu prvého stupňa 16.01.2012. Súd prvého stupňa následne určil ďalší termín pojednávania, a to na 23. februára 2012 o 14:00 hod. Ak predvolanie na uvedený termín bolo žalovanému 1/ doručované dňa 23.01.2012, opakované doručenie bolo vykonané 24.01.2012 a následne bola zásielka uložená na pošte 24.01.2012 do 11.02.2012. Zásielka sa vrátila súdu prvého stupňa dňa 14.02.2012 s poznámkou poštového doručovateľa, že zásielka nebola prevzatá v odbernej dobe.

Žalovanému 1/ tak bolo predvolanie na pojednávanie súdu prvého stupňa, konané 23. februára 2012, na ktorom aj bolo vydané napadnuté rozhodnutie, doručené v súlade s ust. tretia veta , doručené dňom 12. februára 2012.

Žalovanej 2/ bolo rovnako doručované predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať 16. januára 2011. Zo zásielky vyplýva, že bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie dňa 22.11., následne opakované doručenie 23.11. a zásielka bola uložená na pošte 23.11. Na ďalší termín pojednávania, a to 23. februára 2012 bolo predvolanie žalovanej 2/ doručované na adresu M., pričom zásielka sa vrátila súdu prvého stupňa 10. februára 2012 s poznámkou, že zásielka nebola prevzatá v odbernej dobe. Následne bolo doručované žalovanej 2/ aj na adresu O., V. G. Z., avšak odtiaľ sa vrátila zásielka s tým, že adresát je neznámy. Žalovaná 2/ však aj vo svojom odvolaní uvádza svoju adresu ako E., M.. K. XXXX/ XX, na ktorú jej bolo doručované predvolanie na termín 23. februára 2012, na ktorom bolo vyhlásené prvostupňové rozhodnutie, pričom bol zachovaný postup, i keď bolo vykonané opakované doručenie a zásielka uložená na pošte 23.01.2012. Vrátením zásielky súdu, t.j. dňom15.02.2012 treba považovať zásielku v súlade s ust. tretia veta týmto dňom za doručenú. Dôvod na odvolanie podľa v spojení s ust. nebol preto v danej veci naplnený.

Za nesprávne právne posúdenie veci sa podľa súdnej praxe považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vec správne posúdil podľa ust. , podľa ktorého je neplatným právnym úkonom taký úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Jedná sa tak o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a tým aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo keď zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla môže znamenať aj to, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Zmluva, ktorá svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, je od počiatku neplatná. Nie je preto rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli, t.j. nie je významná subjektívna stránka, ale objektívna okolnosť, z ktorej možno vyvodiť neplatnosť zmluvy.

V prejednávanej veci jednoznačne vyplýva z obsahu spisu, ako aj z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín, že žalovaná 2/ mala nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2005. Táto zmluva bola rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. -189 zo dňa 17.05.2010 určená za neplatnú. Napriek tomu, že tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2010, účinky absolútnej neplatnosti ostávajú ex tunc, t.j. spätne k uzavretiu zmluvy, resp. urobeniu právneho úkonu.

Žalovaná 2/ ako predávajúca teda mala nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe zmluvy, ktorá bola od počiatku absolútne neplatná. Z odôvodnenia rozhodnutia vo veci Okresného súdu Trenčín sp.zn. vyplýva, že súd posudzoval vec podľa ust. a podľa citovaného zákonného ustanovenia považoval zmluvu, ktorou žalovaná 2/ nadobudla predmetné nehnuteľnosti, za absolútne neplatnú.

Žalovaná 2/ tak previedla na žalovaného 1/ nehnuteľnosti, ktoré nadobudla na základe neplatnej zmluvy, pričom o priebehu daného konania mala vedomosť, pretože bola jeho účastníčkou. Tá skutočnosť, či žalovaný 1/ ako nadobúdateľ mal subjektívnu vedomosť o absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorou žalovaná nadobudla nehnuteľnosti, ktoré mu neskôr odpredala, nie je pre rozhodnutie danej veci, týkajúcej sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu, významné.

Súd prvého stupňa preto správne považoval predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú z dôvodov upravených v ust. .

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

V odvolacom konaní bol tak úspešný žalobca, ktorý by mal v zmysle ust. v spojení s ust. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .