Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-44-2013.pdf
PDF · 84.05 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/44/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a JUDr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti o maloletého R. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ako opatrovníkom, dieťa rodičov E. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., R. XX, a R. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. P., T. XXX/ X, zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom vo Veľkom Krtíši, Komenského 3, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 28. 03. 2013, č. k. 15P/18/2012 - 523, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca v celom rozsahu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec sa návrhom došlým na súd dňa 01. 06. 2012 domáhal zverenia maloletého do svojej starostlivosti s tým, že matka bude zaviazaná platením výživného vo výške 30% zo sumy životného minima a umožniť jej styk s maloletým každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti otca. Návrh na zmenu rozhodnutia Okresného súdu Zvolen zo dňa 22. 04. 2010, sp. zn. 5P/191/2009 odôvodňoval tým, že syn vyjadril vôľu byť s ním. Nie je vhodné, aby sa nachádzal v starostlivosti matky, ktorá je závislá od alkoholu, navštevuje diskotéky a pohostinstvá. Poukázal na fyzický útok a chovanie sa matky voči synovi z predchádzajúceho vzťahu, ktorého mala zbiť a ohľadom ktorého sa vedie trestné stíhanie.
Matka s návrhom nesúhlasila a nevidela dôvody na zmenu rozhodnutia. Tvrdenia otca považovala za výmysli a klamstvá. So starším synom mala problémy s výchovou, riešilo sa to priestupkovo, nebola obvinená, ani uznaná za vinnú. Syn mal výchovné problémy, nerešpektoval ju a preto bol zverený do starostlivosti svojho otca. Zároveň poukázala na to, že otec cez týždeň často telefonuje, toto ju obťažuje, ako aj syna, ktorý má školské povinnosti a robí si úlohy. Keď otec niekoľkokrát za deň telefonuje. Poprela, že by mala problémy s alkoholom.
Kolízny opatrovník po vykonanom šetrení dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu výchovného prostredia s poukazom na nízky vek, adaptáciu v novom prostredí, v kolektíve detí, okruhu ľudí s ktorými sa v škole stretáva.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní aplikujúc ust. § 26, § 36 ods. 1 Zákona o rodine dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu výchovného prostredia. Predchádzajúce rozhodnutie o zverení maloletého do starostlivosti matky nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 08. 2010. Súd s poukazom na § 26 Zákona o rodine
skúmal, či od posledného rozhodovania došlo k výraznej zmene pomerov. Z výpovede maloletého okrem iného vyplynulo, že dieťa pred pojednávaním bolo navádzané zo strany otca, ako má vypovedať a čo má vypovedať ohľadom pitia matky a návštevy diskoték. Sú nezistil žiadnu výraznú zmenu v starostlivosti o maloletého, zanedbanie, prípadne týranie, tak, ako tomu nasvedčovali vyjadrenia otca, Keďže neboli splnené zákonné dôvody na zmenu rozhodnutia, súd návrh zamietol.
Proti rozhodnutiu sa odvolal otec prostredníctvo e-mailu. Svoje podanie následne doplnil. V odvolaní uviedol, že žiada rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d) a § 221 ods. 1 písm. i) O. s. p. Uviedol, že rozhodnutie súdu je neodôvodnené, nepreukázané a nesprávne posúdené. Súd v rozsudku poukázal na argumenty, ktoré boli vytrhnuté z kontextu, ako napríklad výsluch maloletého R., ako aj na závery znaleckého posudku H.. J. J. zo dňa 16. 02. 2010 t. j. spred troch rokov, ako aj E.. E. P. zo dňa 30. 09. 2008. Súd sa nevysporiadal so závermi znaleckého posudku zo dňa 25. 01. 2013, ani z výsledkami výsluchu maloletého R.. Tieto dôkazy zle vyhodnotil a účelovo prihliadol na neaktuálne znalecké posudky. Je nesporné, že dieťa chce byť zverené do výchovy otca, čo maloletý potvrdil pri svojom výsluchu. Skutočnosť, že dieťa inklinuje viac k otcovi zistila v posudku aj znalkyňa U.. Podľa jeho názoru sudkyňa bola ovplyvnená „ novodobou“ tradíciou zverovať deti do výchovnej starostlivosti matky bez rešpektovania ich veku a pohlavia. Súd nebral do úvahy vzťah a chovanie sa matky k druhému synovi F.. Nevysporiadal sa s argumentmi otca, ktoré sa týkali životného štýlu matky, ako aj s tým, že necháva maloletého syna v noci samého doma a zabáva sa v pohostinstve.
K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s odvolaním otca, pretože odmieta prijať znalecké posudky, ktoré už boli vyhotovené tromi znalkyňami, ako aj súdne rozhodnutia. Robí všetko preto, aby predlžoval súdneho pojednávania. Jeho tvrdenia voči osobe matky sú účelovo vymyslené, aby ju znemožnil a zničil. Nesúhlasí s tým, že sa synovi nevenuje ako matka, pretože absolvuje s ním školské aktivity a tak isto sa mu spoločne s priateľom venuje aj vo voľnom čase. Platí synovi všetky školské výdavky a to aj napriek tomu, že otec na maloletého platí nepravidelne. Syn je pripravený na školské vyučovanie a je o neho riadne postarané. Otec pravidelne neplatí určené výživné v sume 40,- eur, ako aj dlžné výživné v sume 978,07 eur, pričom z tejto sumy zaplatil len 70,- eur. Neustále ju očierňuje, ponižuje a kontroluje cestou syna, ktorému každý deň vyvoláva aj viackrát.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu. potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím v danej veci, ako aj odôvodnením rozhodnutia, preto sa obmedzí len na skonštatovanie správnosti daného rozhodnutia, prípadne doplní ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že okresný súd rozsudok zaslal právnej zástupkyni otca. Z poštovej doručenky vyplýva, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a bola vrátená súdu, pričom zásielka na súd došla dňa 06. 05. 2013. Z doručenky vyplýva, že deň uloženia zásielky je vyznačený dňa 20. 04. 2013.
Okresný súd urobil úradný záznam, že považuje za zásielku doručenú dňom 06. 05. 2013. Podľa § 47 ods. 2 O. s. p., čo by v danom prípade znamenalo, že odvolanie otca by bolo podané po lehote. Odvolací súd však doručenie nepovažuje za riadne uskutočnené, pretože je v rozpore s Poštovým poriadkom, ako i Občianskym súdnym poriadkom. V zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. platí, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Z poštovej doručenky vyplýva poznámka, že uložiť na dobu 5 dní.
Z doručenky nevyplýva, že by poštový úrad dodržal podmienky upravené poštovým poriadkom, v náväznosti s Občianskym súdnym poriadkom o tom, že doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomil, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Zo zásielky nevyplýva, že nový pokus zostal bezvýsledným. Zásielka obsahuje len dátum uloženia zásielky. Daným spôsobom došlo k porušeniu poštového poriadku a z hľadiska Občianskeho súdneho poriadku nemožno takéto doručenie považovať za riadne. Naviac, z § 47 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že v prípade opakovaného pokusu o doručenie, ktorý zostane bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte. Občiansky súdny poriadok žiadnym spôsobom neoprávňuje súd na možnosť určovania lehoty, na ktorú možno uložiť zásielku. V zmysle bodu 21 Poštových podmienok vyplýva, že adresát je oprávnený prevziať na pošte zásielku počas plynutia odbernej lehoty, ktorá je 18 kalendárnych dní. Článok upravuje síce podmienky, ktoré umožňujú zásielku označiť „uložiť . . . . dní“, prípadne neukladať, avšak Občiansky súdny poriadok na takýto postup súd nezmocňuje, preto odberná lehota je 18 kalendárnych dní, čo v danom prípade tiež nebolo dodržané. Z týchto dôvodov preto za deň doručenia rozsudku považuje opakované doručenie rozsudku dňa 31. 05. 2013. Odvolanie bolo podané mailom dňa 06. 06. 2013, teda v odbernej lehote a keďže nspĺňalo zákonom predpísané náležitosti, súd síce nevyzval otca na odstránenie vád, avšak následne dňa 07. 06. 2013 bolo podané doplnenie odvolania aj so všetkými náležitosťami.
Z rozhodnutia je nepochybné, že pokaľ ide o vec samú, okresný súd aplikoval ust. § 26 Zákona o rodine. Základom daného ustanovenia je, že môže dôjsť k zmene predchádzajúceho súdneho rozhodnutia v prípade, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, teda závažnej zmene. Zásadne platí, že od rozhodnutia súdu alebo dohody rodičov, môže počas plynutia času dôjsť k zmene pomerov, z ktorých súd vychádzal v čase rozhodovania pri predchádzajúcom rozhodnutí. Citované ustanovenie umožňuje súdu, aby v prípade, ak sa zmenia pomery, zmení rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinnosti. Jeden z dôvodov, pre ktoré môže dôjsť k zmene, je napríklad zmena pomerov ohľadom výchovného prostredia, ktoré môže negatívne ovplyvňovať zdravotný vývoj dieťaťa. Okresný súd správne posúdil, či došlo k zmene pomerov a dospel k správnemu záveru na základe vykonaného dokazovania, že k podstatnej zmene pomerov nedošlo. Tvrdenia otca neboli riadne preukázané, zo správ kolízneho opatrovníka, ktorý vykonával šetrenie nevyplynuli žiadne závažné skutočnosti, ktoré by boli predpokladom pre to, aby bolo možné dospieť k záveru, že výchovné prostredie u matky je závadné, resp. že sú preukázané skutočnosti, ktoré tvrdí otec. Nebolo preukázané ani zo správ základnej školy, že by tomu tak bolo. Závažnou skutočnosťou je aj to, že maloletý bol pred výpoveďou navádzaný, ako má vypovedať. Rozhodnou skutočnosťou je aj fakt, že treba prihliadnuť, na vec maloletého dieťaťa, ako aj na skutočnosť, že má dobrý vzťah k obom rodičom a ocitlo sa v situácii, ktorej len veľmi ťažko rozumieť a pochopiť ju, keďže základný vzorec jeho predstavy je, že má obidvoch rodičov, ktorých má rado. Riešenie vzájomných nezhôd rodičov navzájom prostredníctvom dieťaťa je všeobecným problémom, ktorý má negatívny dopad na dieťa. Preto postup kolízneho opatrovníka, ale aj odôvodnenie okresného súdu v tomto smere sú rozhodujúce. Súd argumenty nevytrhol z kontextu, ale jednotlivé dôkazy vyhodnotil samostatne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Prípadne vyjadrenie sa dieťaťa, ktorému rodičovi chce byť zvererené, nie je rozhodujúcim faktorom pre to, aby na jeho základe súd rozhodol o zmene výchovného prostredia, keď ako príklad súd uvádza, že dieťa môže chcieť byť zverené rodičovi, ktorý je benevolentný, dieťa si môže viac dovoliť, čo však v konečnom dôsledku nie je na prospech dieťaťa.
Pokiaľ ide o vzťah k druhému synovi Nikolasovi, súd sa dôsledne danou skutočnosťou zaoberal a vyplýva to z jeho odôvodnenia, keď bolo preukázané, že mal problémy s chovaním, bol nezvládnuteľný.
Pokiaľ otec tvrdí, že matka necháva syna v noci doma samého doma, žiadnym spôsobom to nebolo preukázané, pokiaľ by tomu tak bolo, muselo by sa to prejaviť aj v iných smeroch, napríklad v nepripravenosti maloletého na školské vyučovanie.
Súd považuje za správne, že otec sa maloletému venuje, vytvára pre neho záujmové aktivity, ktoré dieťa zaujímajú, pretože to je základným predpoklad pre udržanie, ale aj vytvorenie správneho vzťahu medzi otcom a synom, ktorý dáva dobré predpoklady do budúcnosti, keď dieťa vyrastie. Pokiaľ ide o závery znaleckých posudkov, treba zdôrazniť, že ide len o jeden z dôkazných prostriedkov, ktoré súd vyhodnocuje, súd však rozhoduje na základe všetkých dôkazov, ktoré hodnotí vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na zákonné predpoklady a hnotné ustanovenia Zákona o rodine. Súd všetky dôkazy dostatočne vyhodnotil a na ich základe správne rozhodol. Súd nezistil, že by bol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 1 písm. d) O. s. p., teda že na základe vykonaných dôkazov by súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ v odvolaní otec poukazuje na ust. § 221 ods. 1 písm.
i) O. s. p., z tohto ustanovenia vyplýva, že súd rozhodnutie zruší len, ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo, ak také dôvody neexistovali. Odvolací súd poukazuje na to, že predpokladom pre aplikáciu daného ustanovenia je, že ide o rozhodnutie, ktoré nie je rozhodnutie vo veci samej a takúto povahu majú uznesenia, ktorými sa rozhoduje počas konania o procesnej otázke alebo sa riešia pomery účastníkov. Ďalším predpokladom je, že rozhodnutie sa vydalo bez návrhu. Nejde o rozhodnutia, ktoré boli vydané v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu podľa § 81 O. s. p.
Vzhľadom na uvedené, odvolací dôvod uvedený v odvolaní otcom, považuje za zmätočný.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.