Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-62-2013.pdf
PDF · 78.14 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/62/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti o maloleté deti J. Y., nar. XX.XX.XXXX a J. Y., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E. - A., deti rodičov - matky: X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX, U. a otca: Y., o návrhu matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti a o vzájomnom návrhu otca o zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. marca 2013, č.k. 16P/53/2011-145, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/701/2005-56 z 07.03.2006 tak, že vyživovaciu povinnosť otca Y. Y., naposledy určenú voči maloletej J. mesačne sumou 2.600,-Sk, počnúc dňom 01.12.2011 zvýšil na sumu 120 Eur mesačne a u maloletej J. naposledy určenú vo výške 2.400,- Sk, počnúc dňom 01.12.2011 zvýšil na sumu 130 Eur mesačne, ktoré výživné je povinný otec detí platiť k rukám matky detí, mesačne vždy vopred, najneskôr do 25-teho dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na výživnom z titulu zvýšenia vyživovacej povinnosti otca za čas od 01.12.2011 do 31.03.2013 u maloletej J. spolu vo výške 539,20 Eur a u maloletej J. spolu vo výške 805,28 Eur otca detí zaviazal zaplatiť k rukám matky detí v mesačných splátkach po 15 Eur na každé dieťa, splatných spolu s bežným výživným, pod stratou výhody poskytnutých splátok, v prípade nezaplatenia dvoch splátok. Konanie o návrhu otca o zníženie vyživovacej povinnosti na obe maloleté deti zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po zhodnotení výsledkov dokazovania mal za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného bol v prevažnej časti opodstatnený. V konaní bolo preukázané, že došlo k zmene pomerov, a to najmä na strane maloletých detí, keď naposledy výživné bolo určované v roku 2006, t.j. približne pred 7 rokmi, odkedy nesporne došlo k zmene pomerov na strane oboch maloletých detí. Tieto sú o 7 rokov staršie, obe chodia do základnej školy, v súvislosti s čím sú u nich zvýšené výdavky na krytie nielen základných životných potrieb, ale aj školských potrieb a potrieb s vykonávaním záujmových činností, ako i s krytím výdavkov na ich zdravotnú starostlivosť. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že u maloletej J. sú výdavky len v súvislosti so školou, záujmovou činnosťou a zdravotnou starostlivosťou približne vo výške 78 Eur mesačne a u maloletej J. spolu vo výške v priemere v školskom roku 2011/2012 vo výške 93 Eur mesačne a v školskom roku 2012/2013 vo výške 156 Eur mesačne Z uvedeného je zrejmé, že doposiaľ určené výživné ďaleko nepostačuje na krytie potrieb oboch maloletých detí, preto dôvody na zvýšenie vyživovacej povinnosti u otca boli dané. I keď z vykonaného dokazovania bolo zistené, že otec detí bol vo výkone trestu odňatia slobody, súd poukázal na to, že otec maloletých bol vo výkone trestu kvôli dlhodobému neplneniu si vyživovacej povinnosti práve voči obom týmto maloletým deťom, pričom z vykonaného dokazovania v rámci trestného konania i v predchádzajúcich súdnych konaniach o návrhu otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti vyplynulo, že
otec detí si opakovane a dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť a ľahkomyseľne pristupuje i k možnosti získania si a udržania si zamestnania. Preto súd pri určení vyživovacej povinnosti otca vychádzal zo zásady potencionality príjmov v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a určil jeho vyživovaciu povinnosť len s prihliadnutím na jeho schopnosti, možnosti a nie skutočne dosahovaný príjem. Podotkol, že i keď otec detí je v súčasnosti s najväčšou pravdepodobnosťou bez príjmu, je vlastníkom nehnuteľností, a to rodinného domu a pozemkov, ktoré zdedil po rodičoch, pričom bývanie má zabezpečené v inom rodinnom dome, ktorý bol pôvodne v jeho vlastníctve a ktorý daroval matke detí. Preto je na otcovi, či si po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nájde riadne zamestnanie a vyvinie maximálne úsilie, aby dosahoval čo najvyšší pravidelný mesačný príjem, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči obom maloletým deťom, resp. predá nehnuteľný majetok, ktorý momentálne nepotrebuje, keďže v ňom nebýva a zabezpečí si tak dostatok finančných prostriedkov, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť stanovenú súdom, ktorá podľa názoru súdu je primeraná veku a potrebám maloletých detí. Súd výšku vyživovacej povinnosti určil i s prihliadnutím na príjem matky, ktorá je riadne zamestnaná, dosahuje pravidelný mesačný príjem v súčasnosti v priemere 418,21 Eur mesačne v čistom, a ktorá si vyživovaciu povinnosť plní i výkonom osobnej starostlivosti o obe maloleté deti. Zároveň vyčíslil nedoplatok otca na výživnom, ktorý mu povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 15 Eur na každé dieťa, splatných spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.. Návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietol z dôvodu, že o tomto návrhu otca už bolo rozhodnuté v samostatnom konaní, a teda v tomto konaní existuje už prekážka veci rozsúdenej v zmysle § 103 O.s.p. z ktorého dôvodu súd konanie o návrhu otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. V odvolaní uviedol že ťažká situácia v tejto republike mu neumožňuje platiť na vlastné detí toľko, koľko by chcel. Nebolo mu umožnené obhajovať sa v tomto konaní, na čo má právo, preto žiada zvýšené výživné ponechať vo výške 160 Eur na obidve dcéry.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením otca detí a trvá na svojom vyhlásení, ktoré pred súdom uviedla.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 pís. a/ O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
V preskúmavanej veci otec maloletých detí v odvolaní uvádza ako odvolací dôvod iba skutočnosť, že ťažká situácia v tejto republike mu neumožňuje platiť na vlastné deti toľko, koľko by chcel a ďalej skutočnosť, že mu nebolo umožnené obhajovať sa v konaní, t.j. že súd mu odňal možnosť konať pred súdom, ktorý zakladá existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.).
Preskúmaním odvolací súd zistil, že tento odvolací dôvod nebol opodstatnený a že postupom súdu prvého stupňa otcovi maloletých detí nebola odňatá možnosť konať pred súdom.
Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky súdny poriadok ústavou zaručené právo v osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O.s.p.), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.).
V predmetnej veci odvolací súd zo spisu zistil, že otec maloletých detí bol na pojednávanie, na ktorom bolo vo veci samej rozhodnuté, konané dňa 14.03.2013, riadne predvolaný postupom stanoveným Občianskym súdnym poriadkom. Zo spisu vyplýva, že otec maloletých detí bol z výkonu trestu odňatia
slobody v priebehu konania dňa 18.01.2013 prepustený, pričom súd mu doručoval predvolanie na stanovený termín pojednávania na adresu miesta bydliska, ktorú uviedol ako miesto bydliska, kde sa bude po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody zdržiavať, t.j. do obce M. č.d. X. Skutočnosť, že táto adresa je miestom bydliska otca maloletých detí, vyplýva aj z e-mailového podania otca zo dňa 14.03.2013, založeného pod č.l. XXX spisu, ako aj z pripojenej doručenky k rozsudku 14.03.2013 č.k. 16P/53/2011-145, z ktorej vyplýva, že na adrese M. č. X si otec maloletých detí rozsudok prevzal do vlastných rúk. Taktiež matka maloletých detí pri výsluchu na pojednávaní dňa 14.03.2013 uviedla, že má vedomosť o tom, že otec detí na adrese M. č. X býva a súdne zásielky úmyselne nepreberá, aby sa vyhol ich doručeniu. Z uvedeného je nepochybne zrejmé, že predvolanie na pojednávanie dňa 14.03.2011 bolo otcovi maloletých detí doručované na správnu adresu do miesta jeho terajšieho bydliska a keďže si zásielku neprevzal v úložnej dobe, súd prvého stupňa správne považoval zásielku za riadne doručenú v zmysle zákonnej fikcie uvedenej v § 46 ods. 2 O.s.p..
Z tohto dôvodu odvolací súd zaujal záver, že prvostupňový súd nepochybil, keď vo veci rozhodol bez prítomnosti otca maloletých detí, keď tento nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Treba pritom poukázať aj na skutočnosť, že otec maloletých detí bol k návrhu podaného matkou v konaní vypočutý v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v I. P. J., a to dňa 16.02.2012. Vzhľadom na uvedené, odvolacia námietka otca maloletých, že mu v konaní nebolo možné obhajovať sa, nebola opodstatnená.
Napriek tomu, že otec maloletých v odvolaní okrem skutočnosti, že mu nebolo umožnené obhajovať sa v konaní, iné dôvody, pre ktoré rozsudok prvostupňového súdu považuje za nesprávny, neuvádza, odvolací súd preskúmal rozsudok prvostupňového súdu (keďže sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu) aj po vecnej stránke a zistil, že okresný súd v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti v zmysle ust. § 132 O.s.p. a vec aj správne právne posúdil. Preto odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .