Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Er/1323/2012

Uznesenie

Okresný súd Nitra vo veci exekučného konania v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Nitra, Slančíkovej 3, 950 43 Nitra, IČO: 30 807 484, a v neprospech povinného: SIERANT Nitra s.r.o., IČO: 36 526 479, J. Haška 1, 949 01 Nitra, o námietkach povinného proti exekúcii, takto

rozhodol:

Súd námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 11.10.2012 oprávnený požiadal súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka, so sídlom exekútorského úradu Nové Zámky, Bezručova 16, o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučné konanie sa začalo dňa 16.10.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené Okresným súdom Nitra (ďalej "súd") dňa 31.10.2012 pod číslom 5403 121362*.

Súdny exekútor v predmetnom exekučnom konaní vydal dňa 14.11.2012 Upovedomenie o začatí exekúcie (ďalej len Upovedomenie), ktoré bolo povinnému doručené dňa 23.11.2012. Povinný následne vzniesol námietky proti exekúcii, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 03.12.2012. Na základe uvedeného, súd konštatuje, že námietky boli podané v zákonnej lehote.

Povinný namieta, že pohľadávka oprávneného vo výške 8.253,61 Eur na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie č. 700-1112679912-GC04/12 zo dňa 17.09.2012 o predpísaní poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za obdobie mesiaca február 2012 sa v súlade s o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len "") v nadväznosti na a o sociálnom poistení považuje za pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou a pre túto pohľadávku nie je možné viesť exekučné konanie na majetok dlžníka. Uvádza, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. zo dňa 17.05.2012, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod OV 99/2012 dňa 24.05.2012, bolo začaté reštrukturalizačné konanie dlžníka - povinného. Uznesením Okresného súdu Nitra č.k. zo dňa 19.06.2012, zverejnené v Obchodnom vestníku pod OV 122/2012 dňa 26.06.2012 bola povolená reštrukturalizácia povinného. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenia ,, , od. 1 písm. b), , , a ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Deň začatia reštrukturalizačného konania je významný pre posúdenie okamihu vzniku pohľadávky, a to, či ide o pohľadávku, ktorú si veriteľ uplatňuje prihláškou, teda pohľadávku vzniknutú do dňa, ktorý predchádza dňu začatia reštrukturalizačného konania. V druhom prípade ak ide o pohľadávku vzniknutú dňom začatia reštrukturalizačného konania (25.5.2012) považuje sa za prednostnú pohľadávku, ktorú sú povinní priebežne uhrádzať. Ďalej uvádza, že počas reštrukturalizácie je povinný uhrádzať len priebežne vznikajúce záväzky od začatia reštrukturalizačného konania, t.j, od 25.05.2012 vrátane. Pohľadávka oprávneného uplatňovaná na základe exekučného titulu v časti za mesiac február 2012 sa považuje za pohľadávku, ktorá sa uplatňuje v reštrukturalizácii prihláškou, nakoľko určenie prednostnej pohľadávky resp. pohľadávky, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, sa neviaže ku dňu

splatnosti, ale k obdobiu vzniku. Skutočnosť, že zákon o sociálnom poistení definuje len moment splatnosti, nie vzniku pohľadávky sociálnej poisťovne, nie je v rozpore s ustanovením , ktorý ustanovuje predeľ medzi pohľadávkami uplatňovanými v reštrukturalizácii, relevantný je moment vzniku pohľadávky. Oprávnený vymáha v exekučnom konaní pohľadávku vzniknutú v mesiaci február 2012, ktorú si neprihlásil do reštrukturalizácie prihláškou, hoci si napr. prihlásil poistné za mesiac január, marec a apríl 2012. Poistné za mesiac február 2012 pravdepodobne opomenul prihlásiť. Dátum 24.5.2012 sa považuje za predel medzi pohľadávkami, ktoré musí uhrádzať priebežne a pohľadávkami, ktoré sa budú uspokojovať až podľa schváleného reštrukturalizačného plánu dlžníka. Neobstojí tvrdenie oprávneného v tom, že pohľadávka oprávneného vzniká dňom splatnosti predpísaného rozhodnutia resp. dňom predloženia mesačného výkazu zamestnávateľa o poistnom a príspevkov, pretože ak zamestnávateľ tento výkaz oprávnenému nepredloží, podľa argumentácie oprávneného, pohľadávka nevznikne nikdy. Oprávnený sám uviedol, že splatnosť pohľadávky za mesiac február 2012 vo výške 8.253,61 Eur, nastala dňom 02.04.2012, t.j. stále pred začatím reštrukturalizačného konania. V prípade, že oprávnený nevedel presne uviesť výšku pohľadávky v prihláške, mohol ju ustáliť s odbornou starostlivosťou pri zohľadnení výšky platenia poistného za predchádzajúce mesiace alebo porovnateľného zamestnávateľa danom mieste a čase, tak ako mu to umožňuje zákon o sociálnom poistení. Ak by si aj uplatnil viac, správca by pohľadávku v časti prevyšujúcej jej skutočnú výšku poprel. Podľa neho je lex specialis vo vzťahu k zákonu o sociálnom poistení, a ak tento osobitne neupravuje vznik pohľadávok Sociálnej poisťovne pre účely reštrukturalizačného konania, nie je možné legálnym spôsobom, opierajúc sa o právnu úpravu predpísania a splatnosti pohľadávok upravených zákonom o sociálnom poistení, dôvodiť, že pohľadávka na poistnom a príspevkoch vzniká až splatnosťou pohľadávky. Splatnosť pohľadávky je len obdobie, ktoré zákon alebo veriteľ poskytuje dlžníkovi na poskytnutie plnenia, no samotná pohľadávka vzniká už dodaním tovaru, služieb či poskytnutím iného plnenia.

Na výzvu súdu sa k námietkam povinného vyjadril oprávnený, ktorý uvádza, že sa s argumentáciou povinného subjektu nestotožňuje. Je nesporné, že sa reštrukturalizačné konanie dlžníka začalo dňa 25.5.2012 a reštrukturalizácia povolená dňa 27.6.2012. Nepopiera, že deň začatia reštrukturalizačného konania je významný pre posúdenie okamihu vzniku pohľadávky. Tvrdenia povinného, že k vzniku pohľadávky a jej následnému prihlasovaniu do reštrukturalizácie dochádza spôsobom uvedeným v námietkach nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Oprávnený tvrdí v zmysle zákona o sociálnom poistení, ustanovenia a nasl. , o účtovníctve, o starobnom dôchodkom sporení a opatrenia MF SR prihlásila do reštrukturalizácie pohľadávku voči povinnému v sume 45.336,91 EUR ako pohľadávku, ktorá vznikla do začatia reštrukturalizačného konania z titulu neuhradeného penále a poistného na sociálne poistenie za obdobie 05/2011-04/2012. Ide o pohľadávky predpísané platnými a vykonateľnými rozhodnutiami oprávneného a k dátumu 25.05.2012 ich je možné považovať za pohľadávku. Uvádza, že pohľadávku do reštrukturalizačného konania možno prihlásiť aj na základe iných právne relevantných dokladov napr. mesačného výkazu poistného a príspevkov, avšak s dokladmi musia ku dňu začatia reštrukturalizačného konania disponovať a musí byť z nich zrejmá výška, ktorú má platiteľ uhradiť a musí byť zavedená v účtovníctve veriteľa. Čo sa týka postupu podľa zákona o sociálnom poistení, uviedli, že zákon tento postup umožňuje, avšak jeho použitie zvažujú vždy podľa okolností konkrétneho prípadu a v súlade s internými postupmi. Povinný ako zamestnávateľ mesačné výkazy pred týmto obdobím ako aj po ňom predkladal a na postup podľa zákona o sociálnom poistení nebol tom čase dôvod. Oprávnený poukazuje na opatrenie MF SR č. MF/24035/2005-74 "pohľadávka na poistnom príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie sa účtuje podľa výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie alebo iného účtovného dokladu, ak je známa jej suma." Predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov má oprávnený vedomosť o výške, je povinný účtovať ju vo svojom účtovníctve a požadovať plnenie od povinného, čo potvrdzuje aj zákona o sociálnom poistení. Poukázal tiež na ust. ZoRK, podľa ktorého veriteľ, ktorá je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. Ku dňu začatia reštrukturalizačného konania sa uvedená pohľadávka v účtovníctve nemohla nachádzať, nakoľko mesačný výkaz poistného účtovníctve oprávneného za mesiac 02/2012 predložený k tomuto dňu nebol a nebola tiež známa výška pohľadávky, ktorá mala byť prihlásená. Vznik pohľadávky na poistnom sa podľa oprávneného viaže na moment splnenia zákonnej povinnosti, a to predloženie mesačného výkazu poistného a príspevkov. Podľa oprávnený pre účely určenia pohľadávky ako prednostnej vychádza z momentu vzniku pohľadávky, za ktorý považuje deň predloženia mesačného výkazu poistného a príspevkov za 02/2012, a to 23.08.2012, čím je vznik pohľadávky datovaný do obdobia po začatí reštrukturalizačného

konania. Tvrdenia povinného o inom čase pohľadávky a o tom, že sa pohľadávka za 02/2012 mala prihlásiť do reštrukturalizácie ako pohľadávka do jej začatia, sčasti v rámci mesiaca považujú za nezákonné, zavádzajúce a absentuje. Následne bola v súlade s § 144 zákona o sociálnom poistení predpísaná pohľadávka rozhodnutím oprávneného - exekučný titul. Nakoľko oprávnený má za to, že ide o pohľadávku vzniknutú po začatí reštrukturalizačného konania, a teda pohľadávku prednostnú, k jej dobrovoľnej úhrade nedošlo, preto podal návrh na exekúciu. Tvrdí, že za pohľadávku veriteľa možno považovať taký peňažný dlh, vo vzťahu ku ktorého je dlžník povinný pred začatím reštrukturalizačného konania už plniť. Povinný sa nemôže stať dlžníkom Sociálnej poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť vykázať a zaplatiť poistné, a teda skôr, než na základe predloženého mesačného výkazu poisteného a príspevkov sa nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť jednotlivé druhy poistného za daný mesiac. Prihlasovanie pohľadávok na poistnom, pokutách a penále pomerne za časť mesiaca, v ktorom bola začatá reštrukturalizácia alebo vyhlásený konkurz, nemá od 1.8.2006, kedy došlo k zrušeniu § 152 a nasl. Zákona o sociálnom poistení, ktorý to ukladal, oporu v žiadnom predpise. Pohľadávka na poistnom sa týka časového rámcu jedného kalendárneho mesiaca tak ako mzda, od ktorej sa odvíja vymeriavací základ na určenie odvodovej povinnosti na poistnom. Toto tvrdenie má oporu v Zákona o sociálnom poistení. Podľa , rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavaceho základu zamestnanca je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva oprávnenie žiadať výkaz na vykázanie poistného mimo dátumu určeného na výplatu mesačnej mzdy zamestnanca.

Dňa 26.4.2013 bolo súdu doručené vyjadrenie reštrukturalizačného správcu JUDr. Ladislava Baráta k predmetnému exekučnému konaniu. Uviedol, že reštrukturalizačné konanie bolo s právnymi účinkami začaté dňa 25.5.2012 uznesením Okresného súdu Nitra. Všetky práva, ktoré vznikli do 24.5.2012 si veritelia mohli uplatniť zákonným spôsobom len formou podania písomnej prihlášky reštrukturalizačnému správcovi a zároveň toto rozhodnutie de iure zakazovalo povinnému takéto pohľadávky uhrádzať, nakoľko sa vyporiadavajú až podľa reštrukturalizačného plánu, ktorý je už schválený. Z pozície reštrukturalizačného správcu povinného je mu známe, že Sociálna poisťovňa ako oprávnený sa domáha plnenia v exekučnom konaní na základe rozhodnutia č. 700-1112679912- GC04/12 zo dňa 17.09.2012 o predpísaní poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za obdobie mesiaca február 2012. Ide o pohľadávku, ktorá by sa mala z hľadiska reštrukturalizačného práva s prihliadnutím na uznesenie Okresného súdu Nitra o začatí reštrukturalizačného konania, uplatňovať podaním prihlášky podmienenej pohľadávky aj s prihliadnutím na skutkový a právny stav. Z právneho hľadiska je veriteľ povinný prihlásiť do reštrukturalizácie tzv. podmienenú pohľadávku, ktorá závisí od splnenia podmienky a uviesť prihláške podmienku, na ktorú je vznik pohľadávky viazaný. Podmienená pohľadávka je taká pohľadávka veriteľa, ktorá je viazaná na splnenie podmienky, v tomto prípade na vydanie rozhodnutia o predpísaní poistného. Podmienené pohľadávky sú vylúčené pri ich uspokojovaní formou exekúcie a núteného výkonu práv. Nakoľko došlo k začatiu reštrukturalizačného konania a rozhodnutie oprávneného v tom čase ešte nebolo vydané, hoci povinnosť na zaplatenie už vznikla, je na mieste, aby povinný rešpektoval rozhodnutie súdu o začatí reštrukturalizačného konania a pohľadávku neuhradil za mesiac február neuhradil, inak by sa vystavil z pohľadu reštrukturalizačného a konkurzného práva možnému trestnoprávnemu postihu (zvýhodňovanie, uprednostňovanie veriteľa).

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v námietkach musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

V exekučnom konaní sa súd v rámci podaných námietok zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Predmetom skúmania v tomto štádiu konania nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu, a ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu, pričom v čase podania návrhu, na základe ktorého bol exekučný titul následne vydaný ich povinný neuvádzal. Okolnosti, ku ktorým dôjde ešte pred vydaním exekučného titulu, zásadne nemožno uplatniť, pretože povinný ich mal namietať v pôvodnom konaní, v ktorom súd rozhoduje podľa stavu platného ku dňu vydania exekučného titulu. Ich relevancia sa končí vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Inštitút námietok neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Súd skúma, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Vo vykonávacom konaní súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté, a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Exekučný súd skúma iba to či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetom exekúcie je vymoženie pohľadávky z exekučného titulu - rozhodnutie oprávneného č. 700-1112080212-GC04/12 zo dňa 23.07.2012 o predpísaní poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie povinnému za mesiac február a júl 2012. V priebehu mesiaca máj bol na základe uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. zo dňa 17.05.2012, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod OV 99/2012 dňa 24.05.2012, bolo začaté reštrukturalizačné konanie dlžníka - povinného. Uznesením Okresného súdu Nitra č.k. zo dňa 19.06.2012, zverejnené v Obchodnom vestníku pod OV 122/2012 dňa 26.06.2012 bola povolená reštrukturalizácia povinného.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa , pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.

Podľa , za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.

Podľa o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie.

Podľa , začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:

b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,

Podľa , povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, reštrukturalizácia bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo alebo prebiehalo konkurzné konanie; ak počas reštrukturalizácie dôjde na súd návrh na vyhlásenie konkurzu, súd návrh na vyhlásenie konkurzu uznesením odmietne.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení), fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 141 ods. 2 zákona sociálnom poistení, za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

Podľa § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 143 ods. 2 zákona. o sociálnom poistení, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume.

Podľa § 144 ods. 2 zákona. o sociálnom poistení, ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru.

Ako bolo už účastníkmi uvedené vyššie deň začatia reštrukturalizačného konania je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá určuje okamih vzniku pohľadávky. V prípade, ak pohľadávka vznikla do dňa začatia reštrukturalizačného konania, ide o pohľadávku, ktorú je veriteľ povinný uplatniť prihláškou. Povinnému ako zamestnávateľovi vznikla podľa zákona o sociálnom poistení povinnosť platiť poistné v mesiaci február 2012 za daný mesiac, ktorú si neplnil. Ak dlžník poistné nezaplatí, oprávnený vyrubuje rozhodnutím povinnosť zaplatiť poistné, v tomto prípade ide o rozhodnutie č. 700-1112679912-GC04/12 zo dňa 17.09.2012. Od mesiaca február do začatia reštrukturalizačného konania právo oprávneného požadovať na zaplatenie poistného a povinnosť povinného toto uhradiť už zo zákona vznikla, teda podľa názoru súdu pohľadávka oprávnenému vznikla pred a nie až po začatí reštrukturalizačného konania vydaním rozhodnutia.

Súd preskúmal námietky povinného, predložené listinné materiály a relevantné zákonné ustanovenia a dospel k záveru, že námietky povinného sú dôvodné. Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je kalendárny mesiac, za ktorý sa poistné platí, teda február 2012. Zákon o sociálnom určitým spôsobom poistení neupravuje okamih vzniku pohľadávky na poistnom na sociálnom poistenie. Podľa súdu nie je možné viesť, vzhľadom na charakter pohľadávky, voči dlžníkovi exekúciu. Oprávnený ako veriteľ si mal svoju pohľadávku v rozsahu 8.253,61 Eur za obdobie február 2012, t.j. do začatia reštrukturalizácie uplatniť prihláškou v zákonnej lehote po povolení reštrukturalizácie, pričom tak neurobil. S poukazom na ustanovenie v tejto časti sa exekučné konanie prerušilo a následne podľa povolením reštrukturalizácie sa konanie prerušené podľa zastavilo.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa (ďalej len ) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.