Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2C-11-2010.pdf
PDF · 98.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/11/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci žalobcu J. F., Q.. XX.X.XXXX, U. U., Y. Č.. X, zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov proti žalovanej Z.. S. F., N.. F., Q.. XX.XX.XXXX, U. Č.. XX ,XXX XX Q. Y., zast. JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou so sídlom Dlhý rad č. 17, 085 01 Bardejov o určenie, že žalobca je výlučným nájomcom bytu a o vzájomnom návrhu žalovanej o zrušenie práva spoločného nájmu bytu rozvedených manželov takto
rozhodol:
Súd určuje, že výlučným nájomcom bytu č. X T. U. Z. pozostávajúceho z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúceho sa na ulici Y. X T. U. na prízemí, súpisné číslo XXXX o celkovej ploche 51,89 m2 je žalobca.
Vzájomnú žalobu žalovanej zamieta.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, ktorú podal na tunajšom súde dňa 21.1.2010 domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným nájomcom bytu č. X T. U. Z. pozostávajúceho z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúceho sa na ulici Y. X T. U. na prízemí, súpisné číslo XXXX o celkovej ploche 51,89 m2 a aby žalovaná bola zaviazaná nahradiť mu trovy tohto konania. Žalobu odôvodňoval tým, že žalobca ešte ako slobodný bol nájomcom jednoizbového bytu, nachádzajúceho sa v U. na ulici R. XX, ktorý na základe dohody o výmene bytov vymenil s nájomkyňou J. E., ktorá užívala byt v U. na ulici Y. X a to dňa 19.4.1997 na základe dohody o výmene bytov uzavretej na Mestskom úrade v U. pod č. XX/ XXXXX-byt. Dňa XX.X.XXXX uzavrel manželstvo so žalovanou, takže uzavretím manželstva vznikol manželom spoločný nájom k bytu. Manželstvo bolo následne rozvedené rozsudkom Okresného súdu v U. vo veci sp. zn. 2C/25/2008 zo dňa XX.X.XXXX a rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť XX.X.XXXX. Žalobca tvrdil, že žalovaná sa ani nenasťahovala do predmetného bytu z dôvodu, že bývala v rodičovskom dome svojich rodičov so svojim neplnoletým bratom, pretože rodičia sa zdržiavali dlhodobo v zahraničí a že predmetný byt užíval on sám a platil aj nájomné z finančných prostriedkov, ktoré mu v rámci pôžičky poskytovali jeho rodičia. Ďalej tvrdil, že po rozvode manželstva žalovaná v mesiaci G. XXXX natrvalo opustila spoločnú domácnosť a spolu s maloletými deťmi, ktoré sa im narodili v manželstve T. G. K. sa odsťahovala za svojim životným druhom a priateľom do obce Q. Y. R. Q., Č. Y., kde bývajú v jeho rodinnom dome a deti tam chodia do školy. Odvolával sa na ustanovenie § 708 Občianskeho zákonníka a 706 ods.1, 707 ods. 1 s tým, že tieto platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť. Tvrdil, že žalovaná trvale opustila spoločnú domácnosť po rozvode manželstva, keď sa presťahovala do iného samosprávneho kraja spolu s deťmi a založila si novú spoločnú domácnosť s priateľom, zamestnala sa tam, deti tam začali chodiť do školy, čo považuje
za opustenie spoločnej domácnosti, ktoré nesie znaky trvalosti, nie je časovo obmedzené a treba ho považovať preto za konečné a tak nájomca bytu zostal žalobca. Pretože prenajímateľ nie je ochotný akceptovať prechod nájmu bytu v zmysle ustanovenia § 708 Občianskeho zákonníka, je potrebné zosúladiť faktický stav so stavom právnym, čo bolo dôvodom pre podanie žaloby.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhovala žalobu žalobcu zamietnuť a poukazovala na to, že 8.6.2009 tým istým žalobcom a jeho zástupcom bol podaný návrh na zrušenie spoločného nájmu bytu, konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 1C/103/2009 a po vyjadrení žalovanej žaloba bola vzatá späť ešte pred nariadením pojednávania a konanie zastavené. K žalobe uviedla, že pravdivým tvrdením v žalobe je, že došlo k vzniku práva spoločného nájmu bytu manželmi, ktorý je predmetom tohto konania a následne k rozvodu manželstva účastníkov na návrh žalobcu. Tvrdila, že žalovaná pre trvalé nezhody so žalobcom, ktoré vyústili do vzájomných sporov o vyporiadanie vlastníctva k rodinnému domu, o výživné a úprave styku, ktoré boli riešené veľmi často, aj naposledy počas Vianočných sviatkov políciou, bola nútená dočasne opustiť svoj trvalý pobyt v U. Q. I.. Y. X, čím sledovala žalovaná získanie kľudu k svojmu životu a pokoja a jednak aj zabezpečenie životnej existencie, keďže žalobca prispieval na obe deti len veľmi nízkou sumou. Poprela tvrdenia žalobcu, že by v byte nebývala. Tvrdila, že v byte nebýva ani žalobca, pretože býva u rodičov. Naďalej je prihlásená k trvalému pobytu v tomto byte a v byte nebývala iba vtedy, keď žalobca pracoval v G.. Tvrdila, že v Q. je iba prechodne a že nie je vylúčené, že do miesta trvalého bydliska sa vráti. Taktiež poukazovala na to, že sú so žalobcom podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, vo vzťahu ku ktorému sa vedie konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 2C/193/2008. Poprela, aby trvale opustila spoločné bývanie v U., spoločný byt v U. a že právo spoločného nájmu bytu naďalej trvá. Vzájomnou žalobou sa domáhala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkov č. X T. U. Z. pozostávajúceho z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúceho sa na ulici Y. X T. U. na prízemí a zároveň aby rozhodol, že predmetný byt bude naďalej ako nájomkyňa užívať žalovaná a že má uložiť povinnosť žalobcovi vypratať byt do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku bez pridelenia náhradného bytu, ubytovania alebo prístrešia.
Na pojednávaní žalobca na podanej žalobe v celom rozsahu trval.
Žalovaná naďalej navrhovala žalobu zamietnuť a navrhovala vyhovieť jej vzájomnej žalobe.
Žalobca naliehavý právny záujem na podaní žaloby odôvodňoval tým, že chce vyporiadať právny vzťah k bytu, pretože žalovaná trvale opustila spoločnú domácnosť, došlo k zániku práva spoločného nájmu bytu. Už v žalobe naliehavý právny záujem na podaní žaloby odôvodňoval tým, že je potrebné zosúladiť skutočný stav so stavom právnym pretože prenajímateľ bytu odmieta akceptovať to, že došlo k zániku práva spoločného nájmu bytu trvalým opustením spoločnej domácnosti žalovanou a k prechodu nájmu bytu na žalobcu.
Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/25/2008, s obsahom súhlasu vlastníka - prenajímateľa bytu J. U. s výmenou bytov a s obsahom priestupkových spisov a ďalších listinných dôkazov.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci boli manželia, manželstvo uzavreli dňa XX.X.XXXX a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/25/2008 zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.X.XXXX. Deti narodené v manželstve účastníkov, T. F., Q.. XX.X.XXXX G. K. F., Q.. XX.X.XXXX boli na čas po rozvode zverené na základe rodičmi uzavretej a súdom schválenej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu.
Podľa § 703 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak manželia trvale spolu nežijú.
Podľa § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne ako manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.
Medzi účastníkmi nie je sporné a vyplýva to aj z vykonaného dokazovania, že uzavretím manželstva vznikol účastníkom spoločný nájom bytu, ktorý je predmetom tohto konania. Žalobca už pred uzavretím manželstva bol nájomcom jednoizbového bytu v U. Q. I.. R. Č.. XX, takže uzavretím manželstva v zmysle ustanovenia § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikol účastníkom spoločný nájom tohto bytu. Po uzavretí manželstva dňa XX.X.XXXX Mesto U. súhlasilo s dohodou o vzájomnej výmene bytov podľa pripojenej prílohy v súlade s ustanovením § 715 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobca a žalovaná ako dvojčlenná rodina sa mali nasťahovať do bytu na ul. Y. Č.. X, U. Z.-X, číslo U. X na prízemí, ktorý pozostával z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva, teda do bytu, ktorý je predmetom tohto konania a J. E. sa mala presťahovať do bytu, ktorého nájomcom pred uzavretím manželstva bol žalobca. Účastníkom tak vzniklo právo spoločného nájmu bytu manželmi k bytu, ktorý je predmetom tohto konania. Nebolo preukázané, aby účastníci v čase, keď sa táto dohoda uzatvárala, nežili v spoločnej domácnosti. Práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplýva, že túto spoločnú domácnosť viedli až do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti začiatkom roku XXXX. Dôkazom toho sú aj skutočnosti, že v manželstve sa im narodili dve maloleté deti a k výmene bytu došlo krátko po uzavretí manželstva účastníkov, keď manželstvo uzatvárali XX.X.XXXX a k výmene bytov došlo X.X.XXXX. Tvrdenia žalobcu, že v byte žalovaná nikdy nebývala, nemajú vplyv na posúdenie vzniku práva spoločného nájmu bytu manželmi, pretože k vzniku spoločného nájmu bytu manželmi by nedošlo iba v prípade, ak by v čase výmeny bytov účastníci trvale spolu nežili. To nikto z účastníkov nenamietal.
Podľa ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Domácnosť vzniká splnením dvoch kumulatívnych podmienok, fyzické osoby najmenej dve, inak počet nie je obmedzený, musia spolu trvale žiť a spoločne uhrádzať náklady na svoje potreby. Tieto znaky možno stručnejšie vymedziť ako trvalé spotrebné spoločenstvo. Trvale spolužitie spravidla predpokladá spoločné bývanie, nie je to však bezvýnimočná podmienka. Nie je rozhodujúce ani to, či člen domácnosti je v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt, ide totiž o administratívnu vec, ktorá nič nemení na úmysle žiť natrvalo v určitej spoločnej domácnosti. Nie je možné preto pri posudzovaní, či fyzické osoby žili v spoločnej domácnosti prihliadať len na to či spolu bývali, ale môže nastať situácia, že spoločná domácnosť ako spotrebné spoločenstvo je vytvorená, aj keď manželia z nejakých dôvodov, nebývajú spolu. Základným znakom zákonného pojmu domácnosť je, že musí ísť o spotrebné spoločenstvo. Pojem „spoločná domácnosť“ v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka súdy vykladajú tak, že spoločnú domácnosť vedú tí, ktorí spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Spolužitie sa považuje právom za trvalé, ak sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod R 34/1982 v Zbierke súdnych rozhodnutí).
Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu k bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
Podľa § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.
Podľa § 708 Občianskeho zákonníka ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a 707 ods. 1 platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.
Ako už bolo konštatované, medzi účastníkmi nebolo sporné, že v čase rozvodu manželstva boli spoločnými nájomcami predmetného bytu. Sporným medzi účastníkmi konania bolo, či došlo alebo nedošlo k zániku práva spoločného nájmu bytu manželmi trvalým opustením spoločnej domácnosti žalovanou. Žalobca tvrdí, že došlo k zániku spoločného nájmu bytu manželmi z dôvodu trvalého opustenia spoločnej domácnosti žalovanou, ktorá natrvalo opustila spoločnú domácnosť, keď sa aj s deťmi presťahovala k priateľovi N. F. D. Q. Y. R. Q., s ktorým si založila novú domácnosť a bývala s ním aj s deťmi v jeho rodinnom dome, zamestnala sa a viedli spoločnú domácnosť v rodinnom dome jej priateľa. Tvrdil, že k trvalému opusteniu spoločnej domácnosti došlo s úmyslom už spoločnú domácnosť neobnoviť, ale založiť si novú spoločnú domácnosť a žiť s priateľom N. F. v novej spoločnej domácnosti.
Žalovaná tvrdila, že zo spoločnej domácnosti odišla pre nezhody po návrate žalobcu z G. pred Vianocami v roku XXXX, kedy začalo dochádzať medzi manželmi k nezhodám. Tvrdila, že došlo aj k tomu, že žalobca ju fyzicky napadol. Zistila, že žalobca začína byť k nej hrubý, vulgárny a vyriešila túto situáciu
tým, že zobrala deti a odišla z rodinného domu, kde v tom čase spolu so žalobcom bývali do rodinného domu rodičov v U.. Až do rozvodu manželstva žila v U. a tam aj pracovala. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uvádzala, že v Y. XXXX odišla spolu s maloletými deťmi do obce Q. Y. R. Q., kde žije spolu s maloletými deťmi a so svojim priateľom a žila s ním v spoločnej domácnosti aj v čase pojednávania, teda dňa XX.X.XXXX. Tvrdila, že od H. XXXX, keď sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť spolu s maloletými deťmi, opustila rodinný dom, v ktorom bývali so žalobcom, ktorý nadobudli za trvania manželstva do spoluvlastníctva. Potom už neobnovila manželské spolužitie. Odchodom zo spoločnej domácnosti sa rozhodla vyriešiť situáciu, ktorá vznikla v manželstve účastníkov a odišla z domu po tom, čo jej manžel zobral kľúče od rodinného domu a od bytu.
Žalobca tvrdil, že z G. sa vrátil v decembri 2007 a vrátil sa do domu, v ktorom bývala manželka spolu s deťmi. Išlo o dom, ktorý bol podielovým spoluvlastníctvom účastníkov. Zistil, že manželka má mimomanželský vzťah a nezhody, ktoré medzi účastníkmi nastali, súviseli s týmto jeho zistením. Trval na tom, že začiatkom roka 2008 opustila žalovaná rodinný dom s tým, že zobrala deti a odišla a oznámila, že odchádza zo svojím priateľom do obce Q. Y. T. K. Q.. V H. XXXX, keď sa prevalilo to, že manželka má mimomanželský vzťah, odišla k svojim rodičom bývať spolu s deťmi a až potom odišla do obce Q. Y. po rozvode manželstva. Po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti už neriešili otázku spoločného života a rozviedli sa následne potom v J. XXXX.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase, keď sa vrátil odporca z G., žalovaná aj s deťmi bývala v rodinnom dome, ktorého spoluvlastníkmi boli so žalobcom a po nezhodách v manželstve odišla zo spoločnej domácnosti aj s deťmi, najprv k svojim rodičom a po rozvode manželstva sa odsťahovala aj s deťmi do obce Q. Y. R. Q., kde sa aj zamestnala a začala viesť spoločnú domácnosť s N. F. v jeho rodinnom dome.
Žalovaná tvrdila, že spolužitie s N. F. ukončila v roku XXXX, že dva roky žila sama. Prenajala si v obci O. sociálny byt a tento má v nájme na dobu určitú do roku XXXX. Pri uzatváraní zmluvy o nájme bytu musela predložiť dôkaz, že nie je ukončené konanie o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi a tvrdila, že nevylučuje, že sa vráti do U., kde má svojich známych, kde deti majú svojich známych. V priebehu ďalšieho konania bolo zistené a žalovaná to nepopierala, že vedie v súčasnej dobe spoločnú domácnosť s iným mužom, ktorý sa prisťahoval k nej do bytu, ktorý má v nájme. Tvrdila, že nie je prihlásený k pobytu v tomto byte, ale potvrdila, že ich spolužitie je spolužitím druha a družky. Taktiež potvrdila, že deti účastníkov a to starší syn pokračuje v štúdiu na strednej škole v Q. a mladší syn má nastúpiť na osemročné gymnázium v Q..
V súvislosti s vyriešením otázky, či v danom prípade došlo alebo nedošlo k trvalému opusteniu spoločnej domácnosti žalovanou a tým k zániku práva spoločného nájmu bytu manželmi je potrebné rozlišovať medzi odchodom zo spoločnej domácnosti a trvalým opustením spoločnej domácnosti.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že po nezhodách, ktoré nastali medzi účastníkmi konania, ktorých dôvodom bolo najmä to, že žalobca sa dozvedel o tom, že má udržiavať žalovaná mimomanželský vzťah, teda vzťah s iným mužom. Aj keď žalovaná popierala, aby za trvania manželstva mala vzťah s iným mužom, v konaní v rozvodovej veci uviedla, že do X.X.XXXX nebola manželovi neverná/ jej výpoveď na pojednávaní dňa XX.X.XXXX/. Manželstvo bolo rozvedené až v mesiaci J. XXXX a je možné súhlasiť s tým, že v H. XXXX odišla žalovaná zo spoločnej domácnosti a nebolo jednoznačne preukázané, aby už v tom čase odchádzala zo spoločnej domácnosti v úmysle trvale spoločnú domácnosť opustiť, teda neobnoviť už spoločnú domácnosť, teda v H. XXXX došlo iba k odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti.
Znaky trvalého opustenia spoločnej domácnosti má konanie, pri ktorom je daný úmysel zrušiť a neobnovovať spoločnú domácnosť. Záver o trvalom opustení spoločnej domácnosti možno vyvodiť nielen z prípadného výslovného vyhlásenia nájomcu, že natrvalo opúšťa spoločnú domácnosť, ale tiež z takého jeho konania, so zreteľom na ktoré možno usudzovať, že sa do spoločnej domácnosti nemieni vrátiť. Môže preto ísť tak o konanie urobené výslovne ale aj konkludentne - spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o vôli nájomcu trvale opustiť spoločnú domácnosť. V prípade, že nájomca opustí takto spoločnú domácnosť, zo zákona (ex lege) zaniká právo spoločného nájmu bytu a zaniknuté právo nájomcu sa nemôže obnoviť. Pri trvalom opustení spoločnej domácnosti je rozhodujúcou skutočnosťou to, že je pri ňom daný a zrealizovaný zámer manžela nebývať spoločne s
druhým manželom a nevykonávať v byte práva nájomcu. K trvalému opusteniu spoločnej domácnosti môže dôjsť predovšetkým tým , že spoločnú domácnosť opúšťajúci manžel už pri svojom odchode z domácnosti jasne nespochybniteľným a zrozumiteľným spôsobom dá najavo, že natrvalo opúšťa spoločnú domácnosť. V takom prípade sa odchod zo spoločnej domácnosti časovo viac menej kryje s trvalým opustením spoločnej domácnosti. Nemožno však vylúčiť aj iný spôsob trvalého opustenia spoločnej domácnosti, kedy manžel, ktorý odišiel zo spoločnej domácnosti so zámerom a vôľou vykonávať v budúcnosti práva nájomcu, až následne z určitého dôvodu a niekedy aj s dlhším časovým odstupom, prípadne aj počas prebiehajúceho súdneho konania o zrušenie práva spoločného nájmu bytu svoje pôvodné postoje a zámery prehodnotí a až dodatočne prijme a zrealizuje zámer opustiť natrvalo spoločnú domácnosť. V takom prípade sa odchod zo spoločnej domácnosti a trvalé opustenie spoločnej domácnosti časovo nekryjú; právne následky konania smerujúceho k trvalému opusteniu spoločnej domácnosti nastávajú v tom momente, keď manžel - nájomca svoju vôľu opustiť trvale spoločnú domácnosť prejavil a realizoval. Ak raz dôjde k trvalému opusteniu spoločnej domácnosti, ex lege zo zákona zaniká právo spoločného nájmu bytu manželmi a toto právo už by sa mohlo obnoviť iba v prípade znovu uzavretia manželstva bývalými manželmi, čiže zmena postoja bývalého manžela, ktorý trvale opúšťa spoločnú domácnosť vzhľadom na zmenu okolností, ktoré nastanú v budúcnosti, nemôže mať už vplyv pokiaľ ide o predchádzajúci úmysel už spoločnú domácnosť neobnoviť. V danom prípade k trvalému opusteniu spoločnej domácnosti žalovanou podľa názoru súdu so všetkými právnymi dôsledkami v zmysle § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 708 Občianskeho zákonníka došlo, keď sa rozhodla žalovaná aj s deťmi presťahovať sa do obce Q. Y. k priateľovi N. F. a založiť si s ním samostatnú domácnosť v obci Q. Y.. Samotná okolnosť, že spolužitie s týmto jej priateľom nevyšlo a že neskôr spolužitie sa ukončilo nemá vplyv na už dôsledok, ktorý vyplynul z trvalého opustenia spoločnej domácnosti, teda na zánik spoločného nájmu bytu manželmi. Nebolo preukázané, aby žalovaná ak tvrdí, že mala záujem sa do bytu vrátiť a že odchádzala iba kvôli tomu, aby zabezpečila sebe a deťom kľud, sa chcela do U. vrátiť, aby v čase, keď opúšťala spoločnú domácnosť a odchádzala za priateľom do Q. Y., aby to rozhodnutie bolo iba dočasné. Naviac zrealizovala aj prevod podielu v rodinnom dome, v ktorom bývali so žalobcom v čase ukončenia spolužitia.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že došlo k zániku spoločného nájmu bytu, ktorý je predmetom tohto konania trvalým opustením spoločnej domácnosti žalovanou a keďže žalobca preukázal aj naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby tým, že prenajímateľ nechcel akceptovať bez rozhodnutia súdu stav trvalého opustenia spoločnej domácnosti žalovanou a preto súd žalobe vyhovel a vzájomnú žalobu žalovanej, ktorá sa domáhala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu bytu manželmi a určil, že výlučnou nájomkyňou bytu je žalovaná, zamietol.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).