Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-233-2013.pdf
PDF · 70.23 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/233/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, so sídlom F. námestie 9, XXX XX M., IČO XX XXX XXX proti povinnému L. T., naposledy bytom V. XXX, zomrelým dňa X.XX.XXXX, pre vymoženie sumy XXX,XX eur s prísl. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, Exekútorský úrad Košice so sídlom L. XX, M. pod sp.zn. Ex XXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice -okolie č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa 26.4.2012 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice - okolie, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa XX.X.XXXX exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi v sume XX,XX eur.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený podal dňa XX.X.XXXX u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol dňa XX.X.XXXX poverený vykonaním exekúcie proti povinnému o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia oprávneného č.k. XX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa X.XX.XXXX zomrel a Okresný súd Košice - okolie uznesením sp.zn. XXD/XXX/ XXXX zo dňa 18.12.2009 zastavil dedičské konanie po ňom pre nemajetnosť. Súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že danú vec posudzoval v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR prezentovanom v uznesení č. k. 7 M Cdo X/XXXX zo dňa 13. mája 2011, z ktorého citoval a v súvislosti s trovami exekúcie citoval ustanovenia § 196 a § 203 ods.2 Exekučného poriadku a uviedol, že súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu XX,XX eur a po jej preskúmaní podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30.4.2008, za oprávnené priznal trovy exekúcie vo výške XX,XX eur, ktoré podrobne špecifikoval a uviedol, že vzhľadom k tomu, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený uviedol, že o zastavení exekúcie súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, keď o zastavení exekúcie rozhodol podľa § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku pre nedostatok majetku, ale mal zohľadniť skutočnosť, že povinný zomrel, a teda nie je voči komu viesť exekúciu a následne by o trovách exekúcie mal
rozhodnúť podľa § 203 ods.1 O.s.p. a keďže oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, nemožno ho zaviazať na úhradu trov exekúcie. K smrti povinného došlo dňa X.XX.XXXX a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa XX.X.XXXX, a teda včas. Uznal, že súdny exekútor má nárok na náhradu účelne vynaložených trov exekúcie, ale nakoľko dôvodom zastavenia exekúcie bola smrť povinného, a zákonná analógia pre použitie ustanovenia § 203 ods.2 Exekučného poriadku nie je prípustná, súd prvého stupňa nemal súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie a poukázal na rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorých zaujal uvedený právny názor a navrhol uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zmeniť a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať.
I keď v podanom odvolaní uviedol, že napáda aj výrok o zastavení exekúcie, vychádzajúc z obsahu odvolania tento nenapadol, iba uviedol, že o zastavení exekúcie mal súd rozhodnúť podľa iného ustanovenia, ale napadol iba výrok o trovách exekúcie, ktorý navrhol zmeniť a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznať.
Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a odvolaciemu súdu bolo podľa § 374 ods.4 O.s.p. predložené so stanoviskom konajúcej sudkyne, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť v celom rozsahu.
Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie, a to podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté dňa XX.X.XXXX, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.X.XXXX. V priebehu exekučného konania povinný zomrel, a to dňa X.XX.XXXX, ako nemajetný a súd prvého stupňa na podnet súdnej exekútorky napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku, a to z dôvodu nemajetnosti a o úhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku.
V prípade zastavenia exekúcie je úhrada trov exekúcie upravená v § 203 ods.1, 2 Exekučného poriadku, tak že „Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.“
V danej veci povinný zomrel.
Podľa § 460 a § 470 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Povinný však zomrel ako nemajetný, a preto jeho dedičia nezodpovedajú za jeho dlhy, a teda ani za jeho záväzok voči oprávnenému, vyplývajúci z exekučného titulu. Samotná smrť povinného, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v prípade, že povinný má dedičov, ktorí zdedili majetok, ktorý postačuje aspoň na úhradu trov exekúcie, pretože v takom prípade súd pokračuje v exekučnom konaní s dedičmi povinného. V danom prípade však povinný zomrel ako nemajetný, takže jeho dedičia nezodpovedajú za jeho dlhy, a teda ani za dlh, ktorý mal voči oprávnenému. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Uvedený právny názor vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 7M Cdo/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ako naň vo svojom rozhodnutí poukázal aj súd prvého stupňa.
Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie, oprávnený túto nenapadol, a preto nebola odvolacím súdom posudzovaná.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie potvrdil ako vecne správne.
V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, a preto podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom také trovy nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.