Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-110-2012.pdf
PDF · 83.18 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/110/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci starostlivosti súdu o maloletéh Ľ. Š., W.. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Bardejov, za účasti rodičov maloletého T. Š., W.. XX.X.XXXX, bytom V.. W.Á. XX F., štátny občan SR, právne zastúpeného JUDr. Petrom Cehelníkom, advokátom so sídlom Konštantínova 6, Prešov a matky N. Š., rod. H., nar. X.X.XXXX, bytom N.. L. X, F., o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 25.10.2012 matka maloletého žiadala, aby súd zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P 14/2012 vo výroku o výške výživného na maloletého Ľ. tak, že zvýši mesačné výživné pre maloletého zo sumy 100€ na sumu 250€. Svoj návrh odôvodnila tým, že od 1.9.2012 začal maloletý navštevovať strednú školu a výdavky na neho sa tak zvýšili.
Kolízny opatrovník navrhol rozhodnúť podľa potrieb maloletého a možností otca.
Otec maloletého navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že jednak nemá z čoho plniť zvýšené výživné a zároveň poukázal na to, že od posledného rozhodnutia o určení výživného pre maloletého Ľuboša do podania návrhu na zvýšenie výživného ubehli 2 mesiace. Zároveň poukázal aj na to, že nebola preukázaná podstatná zmena pomerov, nevyhnutná pre zvýšenie výživného.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie návrhom, vyjadrením účastníkov, spisom tunajšieho súdu 4P 14/2012, správou kolízneho opatrovníka, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rodičia maloletého boli rozsudkom 4P 14/2012 - 104 zo dňa 26.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.8.2012, rozvedený, maloletý Ľ. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný platiť mu mesačné výživné vo výške 100€.
V čase právoplatnosti rozvodového rozsudku bola matka SZČO, pracovala v Rakúsku ako opatrovateľka, striedavo na turnusy. Matka nechávala maloletému vreckové, kredit na mobil a nakúpila potrebné potraviny, pričom zároveň nechávala určitú sumu peňazí na potreby maloletého. Poberala detské prídavky v Rakúsku vo výške 391,4€ mesačne. Za rok 2011 činil jej základ dane sumu 6.146,4€.
Za nájom platí 145€ mesačne, inkaso vo výške 38,44€ mesačne, platí si sociálne a zdravotné poistenie vo výške 520€ štvrťročne a rovnako poplatok za vykonávanie živnosti 55€ mesačne. Maloletý bol zdravý, matka s ním mala mesačné výdavky na stravu 100€, na hygienu 10 - 20€, na oblečenie 30€, platí mu poistku vo výške 7€ mesačne, mobil vo výške 20€ mesačne a na vreckové pre maloletého Ľuboša potrebuje 10€ mesačne. Ľ. je dyslektik a dysgrafik a v dôsledku toho mal individuálny študijný plán. Otec žil u svojej mamy a bol SZČO, pracoval v Nemecku. Jeho základ dane v roku 2011 činil 3.484,1€. Platil poistné, sociálne a zdravotné poistenie. Denný príspevok na stravu a bývanie ( diéty) činil 45€. Bol striedavo 21 dní v práci a 10 dní doma. Ubytovanie mu hradil zamestnávateľ. Prispieval na výživu mal. Ľ. 100€ mesačne a plnoletému Y. približne 50€ mesačne. Náklady na stravu mal vo výške 30€ denne (približne 900€ mesačne), vypije denne 4 litre coca coly, po 1,09€ za liter (4,36€ denne) . Fajčil jednu krabičku cigariet za 4 dni, po 2,4€. Mal náklady s pracovným oblečením vo výške 10€ mesačne, náklady na mobil má 50€ mesačne. Platil si dve poistky, za jednu platil 20,12€ mesačne a za druhú 86€ za polrok. Uviedol dlhy voči svojej mame vo výške 600€, ktoré jej zaplatil za to, že požičala jeho synovi Petrovi. Uviedol ďalšie dlhy vo výške 1.000€, nešpecifikoval však komu je dlžný.
V súčasnosti otec maloletého pracuje v spoločnosti ALNUS Slovakia s.r.o. s miestom výkonu v zahraničí, pričom stravné na deň činí rovnakú sumu ako tomu bolo pri rozvodovom konaní. Jeho mzda za celé obdobie činí približne 300€ mesačne. Jeho mesačné náklady činia 75€ za nájom družstevného bytu, v ktorom býva maloletý spolu s matkou, 100€ dáva svojej matke, s ktorou býva v spoločnej domácnosti, 20€ na lieky, 20€ na mobil, 68€ ročná cestovná poistka, 134€ ročná poistka zodpovednosti za škodu, 30€ hygiena, 30€ ošatenie a obuv, minie o 5€ denne na stravu viac, než počas rozvodového konania.
Matka maloletého má v zmysle svojej výpovede rovnaké náklady ako tomu bolo v čase právoplatnosti rozvodového konania na nájomné (136€), inkaso (50€), internet (15€), poistku za byt (20€), poistku pre maloletého (6,54€), náklady na maloletého v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, kultúrno- spoločenské akcie, záujmy, a náklady na mobilný telefón pre maloletého. Má rovnaké výdavky oproti právoplatnosti rozhodnutia o rozvode na komunálny odpad ( 32,28€), svoju poistku (20€), poistku synovi Y. (32,22€) a synovi T. (16,86€). Rovnaké výdavky oproti poslednému rozhodnutiu o určení výživného na maloletého Ľ. sú na stravu v domácnosti, sporenie, jej telefón. Zvýšili sa jej výdavky na sociálne poistenie v Rakúsku zo sumy 755€ na 3 mesiace na sumu 989€ na tri mesiace. Má rovnaké príjmy ako počas rozvodového konania. Výdavky na stravu v škole pre maloletého sú rovnaké ako v čase, keď navštevoval základnú školu, ako aj výdavky na mobilný telefón, jeho matka mu dáva rovnaké vreckové ako počas v roku 2012, v čase rozvodového konania.
Náklady na maloletého sa oproti rozvodovému konaniu zvýšili v súvislosti s tým, že nastúpil na strednú odbornú školu a to jednorázovo na montérky vo výške 30€, ktoré má maloletý od 1.9.2012 a používal ich aj v čase jeho výsluchu dňa 22.5.2013, rovnako na pracovné topánky v sume 15€, učebnice pre prvý ročník vo výške 21€ a špeciálne geometrické pomôcky, ktoré stáli približne 3€. Ostatné školské pomôcky maloletý používal aj na základnej škole.
Oproti poslednému rozhodnutiu o určení výživného na maloletého pribudli náklady na cestovné, ktoré činia približne 10€ mesačne ( pri 20 pracovných dňoch, po 0,5€ denne na cestu zo školy a späť).
Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd k tomuto právnemu záveru:
Podľa § 154 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 62 ods. 1- 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Po vykonanom dokazovaní je súd toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky na zvýšenie výživného, keďže v porovnaní s obdobím, kedy bola určená vyživovacia povinnosť povinného ( v tomto prípade otca maloletého) nedošlo k takej zmene pomerov a to ani na strane oprávneného ( Y. Ľ.) ani povinného, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného. Súd pri rozhodovaní prihliadol na všetky okolnosti, pričom má za to, že sa v porovnaní s poslednou úpravou závažnejšie nezmenili, čo by v opačnom prípade odôvodňovalo iné rozhodnutie. Majetkové a zárobkové pomery otca sa nijako nezmenili, rovnako nedošlo k výraznej zmene k nákladom na maloletého, ani k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, alebo k inej okolnosti, ktorá by mala mať vplyv na zmenu rozhodnutia o výške výživného. Otec maloletého má rovnaké príjmy, ako v minulom roku, pričom vynakladá viac iba na vlastnú stravu. Je tiež nepochybné, že v súvislosti so začatím štúdia maloletého pribudol rodičom jeden pravidelný mesačný náklad a to približne 10€ mesačne ( pričom matka v návrhu uviedla 7€ mesačne) na cestovné do školy a späť, ostatné náklady však vo svojom súhrne za celé obdobie približne takmer 1 roka ( augusta 2012 - júl 2013) predstavovali nárast asi o 100€ v súvislosti s pracovnými pomôckami školskými potrebami, ktoré maloletý používal aj takmer 1 rok po ich zakúpení, čo vedie súd k názoru, že sa nejedná o podstatnú zmenu nákladov na jeho strane a to ani ku dňu podania návrhu, ktorý matka podala približne 2 mesiace, od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré chce zmeniť ani ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci, ktoré nastalo asi 9 mesiacov od právoplatnosti rozvodového konania, ktoré určilo pomer medzi nákladmi oprávneného a možnosťami povinného, prejavujúci sa výškou výživného na 100€ mesačne.
Súd už len záverom uvádza, že toto rozhodnutie nebráni matke, aby pokiaľ skutočne dôjde k dôvodnej zmene okolností ( najmä k zvýšeniu nákladov) na strane maloletého, opätovne podať návrh na zvýšenie výživného. Musí si však uvedomiť možnosti na strane povinného, skutočnosť, že ten stále platí polovicu nájmu bytu, v ktorom matka s maloletým býva a teda, že fakticky prispieva na maloletého 175€ mesačne, ako aj na skutočnosť, že v prípade, ak nebude schopný určené výživné ( a prípadne aj v budúcnosti zvýšené výživné) platiť, môže to mať na neho negatívne následky, ktoré sa v konečnom dôsledku môžu dotknúť aj maloletého.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.