Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/30/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu F. s.r.o., Y. XXX, XXX XX Y., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou P. spol. s r.o., U. XX, U. proti žalovanému Q., s.r.o., G. trieda XX, U., IČO: XXXXXXXX, zastúpenému G.. X. J., advokátkou, Y. 2, U. v konaní o zaplatenie 8 289,80 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 23.10.2012 takto

rozhodol:

Rozsudok z r u š u j e a v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II, ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 23.10.2012 zamietol žalobu, žalovanému prisúdil náhradu trov konania vo výške 2 207,12 eur, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalovaného a žalobcu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II sumu 336,15 eur.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobou zo dňa 11.7.2006 žalobca navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 8 289,80 eur s prísl. titulom náhrady škody vyúčtovanej žalobcom žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou dňa 15.1.2006, ako aj náhrady trov konania. Na základe uvedenej žaloby súd vydal dňa 31.1.2007 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobca nepreukázal súdu dostatočným spôsobom vznik škody resp. výšku škody a žalobca vyúčtoval žalovanému len škodu faktúrou č. XXXXXXXXX sumou 8 289,80 eur a navrhol žalobu zamietnuť.

Súd prvého stupňa uviedol, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou dňa 15.1.2006, zápisom o obhliadke škody na majetku zo dňa 29.4.2005, znaleckým posudkom súdneho inžinierstva Žilina č. XXX/XXXX zo dňa 15.11.2010, odborným vyjadrením znalca M.. B. G. zo dňa 5.2.2010, výsluchom svedkov - J. U., Z. X., I. J. a na základe takto vykonaného dokazovania zistil, že dňa 27.4.2005 žalovaný vykonával vo svojom areáli práce - striekanie konštrukcie prístrešku a následkom vetra došlo údajne k rozptýleniu striekanej syntetickej farby a dňa 29.4.2005 bol spísaný zápis o obhliadke škody na majetku žalobcu, v ktorom sa uvádza, že pri striekaní oceľovej konštrukcie prístrešku žalovaného došlo vplyvom vetra k rozptýleniu drobných čiastočiek syntetickej farby, ktorá sa usadila na zaparkovaných vozidlách žalobcu, a to údajne v počte 98 motorových vozidiel, ktorý potvrdil aj konateľ žalovaného M.. J. J.. Na základe týchto skutočností následne žalobca faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou dňa 15.1.2006 vyúčtoval žalovanému škodu v celkovej výške 8 289,80 eur, ktorú žalovaný neuhradil, a to ani doteraz.

Súd prvého stupňa citoval ustanovenia ,, , , , , , a uviedol, že žalovaný v odpore ako aj na pojednávaní namietal uplatnený nárok žalobcu z dôvodov, že žalobca nepreukázal súdu dostatočným spôsobom vznik škody, resp. výšku škody, že žalobca nepredložil súdu doklady o výške škody, ktorá mu vznikla, ako aj náklady, ktoré musel vynaložiť na odstránenie následkov vzniknutej škody a na základe toho navrhol žalobu voči nemu zamietnuť. Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinská univerzita v V. č. XXX/XXXX zo dňa 15.11.2010 súd prvého stupňa zistil, že v prípade, ak by aj došlo k pokrytiu obmedzenej časti vozidiel rozstrekom predmetnej syntetickej náterovej farby tak by tento zaschnutý a mierne priľnutý prach bolo možné odstrániť ľahkým prepastovaním jemnou brúsnou pastou kombinovanou s leštenkou, v žiadnom prípade nebolo potrebné nové lakovanie, ani odmasťovanie agresívnym acetónovým riedidlom W že striekaním syntetickej farby H. S XXXX výrobcu W. H. na oceľovú konštrukciu budovy žalovaného vo výške cca 5 m, ktorú aplikoval pracovník žalovaného, nemohlo dôjsť za daných poveternostných podmienok pri použití tejto málo výkonnej technológie pneumatického striekania v pomerne veľmi veľkej vzdialenosti cca 85 - 90 m od plechovej ohrady vo výške 2,5 m ku škode na osobných motorových vozidlách spoločnosti F. s.r.o. nachádzajúcich sa na susednom pozemku. Uvedené súd prvého stupňa zistil aj z odborného vyjadrenia znalca M.. B. G. - znalca v odbore strojárenstva, technológia povrchových úprav a zvárania zo dňa 5.2.2010. V ďalšom súd prvého stupňa uviedol výpovede svedkov J. U., Z. X., podľa ktorých vozidlá žalobcu sa nachádzali od sídla areálu žalovaného vo vzdialenosti cca 90 m, že sa tam nachádzal aj plot z vlnitého plechu a že v areáli žalovaného sa nachádzali zaparkované vozidlá klientov, ako aj ich vozidlá, že žalovaný začal vykonávať maliarske práce cca o 8 hodine ráno a následne sa zdvihol nárazový vietor a žalovaný prestal vykonávať tieto práce a ďalšie práce sa vykonávali ručným náterom, že sa nejednalo o syntetickú farbu ale o farbu, ktorá sa riedila, že v čase striekania v sídle žalovaného parkovali aj iné vozidlá, ako aj vozidlá zamestnancov, ktoré neboli po vykonávaní postrekových prác postriekané predmetnou farbou a že asi 2 dni po vykonávaní náterov žalobca vyzval žalovaného, aby sa ustanovil do areálu žalobcu a ukázal zaparkované vozidlá, na ktorých sa nachádzal jemný poprašok na laku áut, že tam mohlo byť zaparkovaných 50 aj viac vozidiel, že pri obhliadke motorových vozidiel žalobca ukázal žalovanému len námatkovo jedno, dva poškodené vozidlá. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že konateľ žalovaného Ing. J. J. vypovedal, že je pravdou, že v r. 2005 žalovaný vykonával údržbárske práce - striekanie konštrukcie s tým, že v samotnej firme mali aj poisťovaciu agentku Ing. E., ktorá mala na starosti zodpovednosť za škodu, že žalobcom boli vyzvaní, aby sa zúčastnili obhliadky poškodených motorových vozidiel a žalobca im ukázal jedno motorové vozidlo, na ktorom sa nachádzali drobné bodky, že došlo k spísaniu zápisnice, ktorú podpísal aj on, ako aj žalobca a následne im bola doručená faktúra na zaplatenie škody s tým, že tieto záležitosti boli následne odstúpené poisťovni, ktorá odstúpila od plnenia. K samotnému vykonávaniu prác vypovedal, že sídlo žalobcu sa nachádzalo od budovy žalovaného vo vzdialenosti 80 m s tým, že budova žalovaného je od žalobcu cca 60 m, dvor môže mať dĺžku cca 20 m a medzi areálom žalovaného a žalobcu sa nachádza aj oplotenie, že po vykonaní samotného nástreku ani na vozidlách zaparkovaných v sídle žalovaného nedošlo k poškodeniu týchto zaparkovaných vozidiel vzhľadom k tomu, že sa jednalo o striekacie pištole, ktoré mali nízkoobjemovú kapacitu. Súd prvého stupňa vypočul svedka I. J., ktorý bol v r. 2005 zamestnaný v spoločnosti H. s.r.o. V., ktorá vykonávala pre poisťovne Komunálna poisťovňa a U. obhliadku motorových vozidiel, že zo strany žalobcu boli zavolaní do sídla spoločnosti F. s.r.o. na obhliadku poškodených postriekaných motorových vozidiel a po príchode do spoločnosti F. s.r.o. U. bolo zistené, že sú tam zaparkované vozidlá v počte cca 100 ks, ktoré boli postriekané farbou, že po obhliadke motorových vozidiel sa dostavili do firmy žalovaného, ktorá vykonávala natieračské a farbiarske práce a bol spísaný záznam o obhliadke škody, že pri samotnej obhliadke sa zúčastnili dve osoby a obhliadka sa vykonávala v rozsahu 3 hodín a bolo obhliadnutých cca 100 ks motorových vozidiel, že svedok si neobzrel každé vozidlo samostatne a predmet poškodenia bol len uvedený v popise obhliadky s tým, že malo by to byť v záznamoch o vykonaní obhliadky, že vozidlá, ktoré stáli bližšie ku plotu boli viac postriekané ako vozidlá, ktoré stáli ďalej a že nebol zisťovaný samotný rozsah poškodenia počtu motorových vozidiel a že svedok si presne ani nepamätal mená osôb zúčastnených pri obhliadke a prehliadke údajne poškodených motorových vozidiel.

Súd prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na takto vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, ako aj na závery znaleckých posudkov Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v V. a odborného posudku znalca M.. B. G. dospel k záveru, že zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k poškodeniu predmetných zaparkovaných vozidiel žalobcu a na základe týchto záverov znaleckých posudkov súdu neostávalo nič iné ako žalobu voči žalovanému zamietnuť. Uviedol, že žalobca predložil

iba faktúru, ktorá je z hľadiska účtovníctva len účtovný doklad, ktorý nenahrádza listinné dôkazy o spôsobenej výške škody, ako aj právneho základu na náhradu škody a žalobca v konaní v rámci dokazovania nepredložil súdu doplňujúce listinné dôkazy, ktorými by preukázal uplatnený právny základ nároku na náhradu škody, a preto mal za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia a citoval ustanovenie O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa a keďže žalobca v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal a žalovanému v súvislosti s jeho bránením práva vznikli trovy konania v celkovej výške 2 207,12 eur, ktoré podrobne špecifikoval a na zaplatenie ktorých zaviazal žalobcu, na účet právnej zástupkyne žalovaného. Žalobcu zaviazal aj na zaplatenie sumy 336,15 eur na účet Okresného súdu Košice II v súlade s ust. , titulom náhrady znalečného.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, cestou svojho právneho zástupcu a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že žalovaný porušil povinnosť uvedenú v ustanovení , ktoré je kogentným ustanovením, keď sa pred vykonávaním nástrekových prác nepresvedčil o aktuálnych veterných podmienkach. Trval na tom, že pri týchto prácach, vykonávaných počas silného vetra, došlo k poškodeniu 98 áut, z toho 83 nových áut a 15 kusov patriacich zákazníkom žalobcu, čo je preukázané Zápisom o obhliadke škody na majetku zo dňa 29.4.2005, výpoveďami svedkov, najmä Dalibora J., pracovníka H. s.r.o. V.. Za podstatnú považuje skutočnosť, že konateľ žalovaného bez pripomienok podpísal vyššie uvedený zápis zo dňa 29.4.2005, čím vyjadril súhlas so skutkovým stavom ako aj svojou zodpovednosťou za vzniknutú škodu, keď si náhradu škody uplatnil voči Poisťovni U. a k zmene jeho postoja došlo až po stanovisku uvedenej poisťovne, že predmetná škodová udalosť nie je krytá poistením. Žalobca má za to, že na preukázanie skutkového stavu, teda že došlo ku škode a k určeniu subjektu, ktorý za ňu zodpovedá, predložil súdu prvého stupňa dostatočný počet dôkazov. Faktúra vystavená na sumu 249 738,50 Sk /8 289,80 eur/ obsahovala nielen vyčíslenie škody, ale jednotlivé položky sú v nej presne špecifikované a zahŕňa vyčíslenú cenu práce, ako aj cenu a množstvo spotrebovaného materiálu. Na stanovenie výšky škody súd prvého stupňa o odborné vyjadrenie požiadal Žilinskú univerzitu, Ústav súdneho inžinierstva /ÚSI/, avšak položené otázky boli v rozpore s otázkami navrhnutými žalobcom, pričom ich nenavrhoval ani žalovaný. ÚSI v odbornom stanovisku poukázal na to, že miestne šetrenie vykonal iba za prítomnosti žalovaného a vychádzal z údajov, ktoré mu žalovaný predložil. To znamená, že na tomto šetrení nebol prítomný žalobca ani jeho právny zástupca a o jeho konaní neboli upovedomení. V doplnenom vyjadrení už USI uviedol, že ak bolo poškodených 98 vozidiel, potom postup zvolený žalobcom na odstránenie následkov škody bol adekvátny a aj cena prác a materiálu zodpovedá takémuto poškodeniu. Žalobca uviedol, že na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam - že nemal preukázanú výšku škody, že faktúra je len účtovným dokladom, ktorý nenahrádza listinné dôkazy, a to o výške škody ako aj jej právneho základu. Ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu považuje aj za nepreskúmateľné, nakoľko súd len opísal výpovede svedkov, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jednotlivými dôkazmi a tieto nevyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti. Poukázal na znenie a a uviedol, že má za to, že medzi účastníkmi konania vznikol zodpovednostný vzťah a súd prvého stupňa nesprávne posúdil, že žalobca nie je oprávnený žiadať od žalovaného náhradu škody, ktorá mu porušením jeho právnej povinnosti vznikla, pričom žalobca túto škodu presne vyčíslil a znalec - ÚSI ju označil za korektnú.

Žalovaný sa k odvolaniu, ktoré prevzala jeho právna zástupkyňa dňa 14.1.2013, písomne nevyjadril.

Odvolací súd podľa prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa, vrátane posúdenia konania, ktoré jeho vyhláseniu predchádzalo, a to podľa bez nariadenia pojednávania.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, spôsobenej porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti, keď pri striekaní konštrukcie prístrešku na svojom objekte si nezistil poveternostné podmienky, neupozornil žalobcu na uvedenú činnosť a pri striekaní došlo z dôvodu silného vetra k rozptýleniu striekanej farby na 98 motorových vozidiel, ktoré mal žalobca vo svojom areáli.

Pokiaľ ide o právne posúdenie podmienok na náhradu škody, odvolací súd uvádza, že vo vzťahoch medzi právnickými osobami, akými sú obaja účastníci tohto konania, sa použije v prípade, ak škoda vznikla porušením povinnosti: a/ zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol podľa , b/ zo záväzkového vzťahu, o ktorom sa strany podľa dohodli, že sa bude riadiť , aj keď sa nejedná o vzťahy podľa , c/ porušením povinností stanovených v . V prípade porušenia povinností, ktoré stanovuje iný právny predpis sa zodpovednosť posudzuje podľa .

Pokiaľ ide o prevenčnú povinnosť, túto upravuje v ustanovení tak, že „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí“ a v ustanovení tak, že „(1) Strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo, ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť. (2) Ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.“

Keďže medzi účastníkmi konania nebol uzavretý žiaden záväzkový právny vzťah, odvolací súd má za to, že potom je potrebné posúdiť nárok žalobcu na náhradu škody podľa , a posúdiť, či žalovaný porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť stanovenú v ustanovení , a teda či splnil pri nástreku svoju povinnosť tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Súd prvého stupňa preto v napadnutom rozsudku správne pri posúdení nároku žalobcu citoval príslušné ustanovenia .

Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že v rámci plnenia povinnosti podľa žalovaný mal povinnosť pred začatím prác zistiť, či poveternostné podmienky umožňujú striekanie farby zariadením, ktoré chcel na túto činnosť použiť a upozorniť žalobcu, že v určitý konkrétny čas bude vykonávať striekanie konštrukcie svojho prístrešku, aby tento mohol urobiť opatrenia na zabránenie možného vzniku škody a samotný nástrek bol povinný vykonať tak, aby ku škode nedošlo. V prípade, že túto prevenčnú povinnosť nesplnil, porušil svoju zákonnú povinnosť uvedenú v .

Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný túto povinnosť nesplnil, a preto žalobca nebol povinný pred vykonaním nástreku plniť všeobecnú zakročovaciu povinnosť uvedenú v , podľa ktorého „Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam“. Pokiaľ ide o úkony žalovaného po nástreku, zo spisu nevyplýva, že by žalobca mohol voči dôsledkom vzniknutého poškodenia zakročiť.

Z vykonaného dokazovania nie je sporné, že žalovaný dňa 27.4.2005 striekal konštrukciu prístrešku vo svojom areáli a že po začatí prác fúkal vietor, z ktorého dôvodu s nástrekom prestal a pokračoval ručným náterom.

V Zápise o obhliadke škody na majetku spísanom dňa 29.4.2005 /č.l. 14/ pracovníkom H. s.r.o., ktorá vykonávala pre poisťovňu U. obhliadku motorových vozidiel, a ktorý podpísali zástupcovia žalobcu a žalovaného, sa uvádza, že žalovaný robil postrek syntetickou farbou - H. N S XXXXN, že na laku vozidiel sú jemné malé body a že takýchto vozidiel bolo 83 nových a 15 zákazníckych, po oprave.

K uvedenému zápisu odvolací súd uvádza, že tento je dôkazom o následkoch postreku vykonaným žalovaným za podmienky, že ďalšími dôkazmi nebudú vyvrátené v ňom tvrdené skutočnosti, avšak v žiadnom prípade nemôže byť jednoznačným dôkazom o nákladoch na odstránenie poškodenia

motorových vozidiel. Preto pokiaľ ide o výšku škody, túto odvolací súd z doposiaľ vykonaného dokazovania nemá jednoznačne za preukázanú.

Jednoznačné tvrdenie uvedené v Zápise zo dňa 29.4.2005, že poškodených bolo 98 motorových vozidiel a najmä rozsah ich poškodenia spochybňuje Odborné vyjadrenie Žilinskej univerzity, Ústavu súdneho inžinierstva /ÚSI/ zo dňa 15.11.2010 /č.l. 74-83/, podľa ktorého priestorová orientácia nenasvedčuje tomu, aby mohlo dôjsť k tak rozsiahlemu pokrytiu plochy 98 motorových vozidiel rozstriekanou syntetickou náterovou hmotou H. S 2013 technológiou pneumatického striekania ručnou pištoľou s nádobkou o obsahu 600 ml, a to ani pri silnom vetre. Rozsah poškodenia spochybňuje aj výpoveď svedka I. J., pracovníka H. s.r.o. V., ktorý Zápis z 29.4.2005 spisoval, na pojednávaní dňa 23.10.2012 / č.l. 144-145/ keď vypovedal, že vozidlá, ktoré stáli bližšie k plotu, boli viac postriekané a vozidlá, ktoré stáli ďalej, boli menej postriekané a vypovedal, že samotný rozsah poškodenia nebol zisťovaný.

K tvrdeniu žalobcu, že súd prvého stupňa nepoložil ÚSI otázky, ktoré on navrhoval, odvolací súd uvádza, že súd je oprávnený položiť na zodpovedanie také otázky, ktoré prispejú k posúdeniu či a v akej výške škoda vznikla a odvolací súd má za to, že otázky, ktoré súd prvého stupňa ÚSI položil, boli oprávnené.

Pokiaľ ide o doplňujúce stanovisko ÚSI zo dňa 27.2.2012 /č.l. 123/, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní, k tomuto odvolací súd uvádza, že toto jednoznačne nepotvrdzuje nároky žalobcu. Uvádza sa v ňom, že pri posúdení veci ÚSI vychádzal z predloženého spisového materiálu ako aj z miestnej obhliadky a mal za to, že podľa jeho názoru by nemalo dôjsť k takému rozsiahlemu poškodeniu vozidiel. K miestnemu šetreniu uviedol, že toto sa vykonalo dvakrát, a to prvé informatívne vykonal riaditeľ ÚSI za účasti právneho zástupcu F. s.r.o. a druhé vykonal konzultant ÚSI Ing. G., pravdepodobne bez prítomnosti zástupcu F. s.r.o. K otázke žalobcu ÚSI v uvedenom prípise uviedol, že „Ak bolo poškodených 98 vozidiel, potom postup zvolený žalobcom na odstránenie škody bol adekvátny a aj cena prác a materiálu zodpovedá takémuto poškodeniu“. K tomuto tvrdeniu neuviedol žiadne vysvetlenie a odôvodnenie.

Odvolací súd má za to, že z uvedeného doplňujúceho stanoviska ÚSI, v ktorom sa uvádza „Ak bolo poškodených ..“ nemožno v žiadnom prípade mať za preukázané, že bolo poškodených 98 motorových vozidiel a tiež ani to, že na odstránenie dôsledku postreku bolo potrebné vynaložiť žalobcom uplatnenú sumu. Táto jedna podmienená veta nevyvracia odôvodnené vyjadrenie ÚSI uvedené v stanovisku zo dňa 15.11.2010, ktoré následne potvrdil aj M.. B. G., CSc. v stanovisku zo dňa 5.2.2010 /č.l. 124-131/, v ktorom o.i. spochybnil aj spotrebu materiálu a pracnosť uvedenú vo faktúre žalobcu č. XXXXXXXXX. Ako je uvedené vyššie, rôzny rozsah poškodenia motorových vozidiel uviedol vo svojej výpovedi aj svedok I. J..

Nedostatkom stanoviska ÚSI zo dňa 15.11.2010 je skutočnosť, že nebol predložený dôkaz, že na druhú miestnu obhliadku bol prizvaný aj zástupca žalobcu, čím mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a že ÚSI nebol vyzvaný na vysvetlenie vety v jeho doplňujúcom stanovisku zo dňa 27.2.2012, že „Ak bolo poškodených 98 vozidiel, potom postup zvolený žalobcom na odstránenie škody bol adekvátny a aj cena prác a materiálu zodpovedá takémuto poškodeniu“.

Odvolací súd má z doposiaľ vykonaného dokazovania za preukázané, že na určitom množstve motorových vozidiel nachádzajúcich sa v areáli žalobcu bolo viditeľné postriekanie áut, pričom na motorových vozidlách bližšie k plotu viac a ďalej od plota menej, ale nie je preukázané, že spôsob striekania bol technicky schopný spôsobiť poškodenie takého množstva a takého rozsahu vozidiel, aké uplatnil žalobca v tomto konaní a že na odstránenie vzniknutého poškodenia motorových vozidiel skutočne bolo potrebné vynaložiť žalobcom uplatnené náklady. Zo žalobcom predložených dôkazov nevyplýva rozsah poškodených áut, z ním predloženej faktúry nie je napr. pri „práci“ zrejmé, či jednotkou množstva je 1 hodina, alebo je to iná merná jednotka. Ak by sa jednalo o hodinu, tak na odstránenie následkov škody jeho pracovníci odpracovali 434,5 hod. a neboli predložené dôkazy na reálnosť

takéhoto času a tiež nebol predložený ani dôkaz na dôvodnosť jednotkovej ceny 1,00 euro /umytie vozidla/ a 499,00 eur /odstránenie farby zo skiel a leštenie laku dielu karosérie/.

Odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom žalobcu uvedenom v odvolaní, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku neposúdil vzájomnú súvislosť jednotlivých dôkazov a uvádza, že pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal iba zo stanoviska ÚSI z 15.11.2010, tak ani z tohto jednoznačne nevyplýva, že v dôsledku činnosti žalovaného nemohlo dôjsť k poškodeniu žiadneho motorového vozidla nachádzajúceho sa v areáli žalobcu.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd má za to, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu rozsudku súdu prvého stupňa, a preto podľa , , rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom doplní dokazovanie na odstránenie rozporov vyplývajúcich z jednotlivých dôkazov, posúdi či sú splnené podmienky náhrady škody podľa a v kladnom prípade posúdi výšku škody a až následne, po doplnení dokazovania, posúdením jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti o veci znova rozhodne.

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.