Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-214-2013.pdf
PDF · 87.31 KB
Case nature
Subarea
15CoE/214/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci oprávneného: Orange Slovensko a.s., so sídlom Prievozská č. 6/A, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti povinnému: L&Sz Univerzal s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 5267/9, Nové Zámky, IČO: 34 129 464, o vymoženie sumy vo výške 788,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdnej exekútorky voči uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/3044/2002-20 zo dňa 09.12.2011, v časti trov konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/3044/2002-20 zo dňa 09.12.2011 v časti trov konania m e n í tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Beáte Boncsekovej, so sídlom ul. Biskupa Királya č. 12, Komárno, náhradu trov exekúcie vo výške 93,13 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť, aby zaplatil súdnej exekútorke JUDr. Beáte Boncsekovej, so sídlom ul. Biskupa Királya č. 12, Komárno, náhradu trov exekúcie v sume 77,16 eura.
Svoje rozhodnutie odôvodnil v časti zastavenia exekúcie s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok). Uviedol, že dňa 16.09.2008 obdržal návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom súdny exekútor si v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uplatnil trovy exekúcie v sume 226,12 eura.
O trovách exekučného konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 196, § 197 ods. 1, § 203 ods. 1, ods. 2. § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), h), j) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len Vyhlášky) vo výške 23,24 eura za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie majetku povinného, t. j. 7 úkonov x 3,32 eura. Súd ďalej priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 Vyhlášky za vyhotovenie časovej špecifikácie a štúdium spisu, za vyhotovenie návrhu na zastavenie exekúcie, za vyhotovenie oznámenia o stave exekučného konania, vyhotovenie predvolania, vyhotovenie finančného vyúčtovania ku dňu smrti exekútora, t. j. 5 úkonov po 30 minút, spolu 150 minút - 19,92 eura. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky - náhradu hotových výdavkov vo výške 35,47 eura. Na základe uvedeného súd prvého stupňa určil trovy exekúcie v zmysle Vyhlášky v celkovej sume 77, 61 eura.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdna exekútorka odvolanie, v ktorom s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2 MCdo 16/2005 namietala, že postup súdu, ktorý sčítal časy trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti vyjadrené v minútach nebol správny. Uviedla, že základná hodinová sadzba odmeny za každú, hoci aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi aj vtedy, ak úkon exekučnej činnosti netrval celú hodinu. Z toho dôvodu preto tvrdila, že súdnemu exekútorovi je potrebné priznať odmenu za každý úkon minimálne za jednu začatú hodinu, aj keby mal za to, že tento úkon trval 5 minút. Poznamenala, že hodinová odmena súdneho exekútora 200,-- Sk je menej, ako zárobok pomocnej sily na stavbe. Namietala ďalej, že súd jej nepriznal náhradu dane z pridanej hodnoty, ktorú si žiadala priznať v aktuálnej výške 20 %. Na základe uvedeného preto žiadala, aby súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že prizná súdnej exekútorke všetky ňou uplatnené trovy exekúcie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania, t. j. v časti výroku o náhrade trov exekúcie (§ 212 ods. 1 OSP) a zistil, že odvolanie súdneho exekútora je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 04.12.2002, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na začatie exekučného konania na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku č. 15Cb/1/2002-42 zo dňa 08.04.2002. Súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 10.01.2003 poverenie č. 5404 018553 na vykonanie exekúcie. Nástupca pôvodného súdneho exekútora doručil dňa 16.09.2008 súdu prvého stupňa návrh oprávneného na zastavenie exekúcie spolu s návrhom súdneho exekútora na rozhodnutie o trovách exekúcie. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 199 citovaného zákona, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 27a vyhlášky, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200,-- Sk (6,64 eura) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,-- Sk (3,32 eura).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 20,-- Sk (0,66 eura) za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Pri vykonávaní exekúcie postupuje v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Týmto spôsobom súdny exekútor zabezpečuje vykonateľnosť práva. Výkon verejnej moci prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci a úkony súdneho exekútora sa považujú za úkony vykonané na základe poverenia súdu. Vyššie citované ustanovenia garantujú súdnemu exekútorovi za túto činnosť právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času.
Povinnosť nahradiť trovy exekúcie znáša v prvom rade povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby trovy exekúcie nahradil (§ 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Predmetné ustanovenie teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je však určitá forma procesného zavinenia oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo nedostatok majetku povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov exekúcie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že nie je vo výroku o trovách exekúcie vecne správne.
Súd prvého stupňa síce správne o náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku tak, že na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, pričom výšku trov súdneho exekútora vypočítal podľa ustanovení vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008 vzhľadom na začatie exekučného konania dňa 19.03.2004 a teda správne priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa preto správne nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za tieto úkony aj podľa časového hľadiska trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, nakoľko by sa jednalo o duplicitné priznanie náhrady trov exekúcie. Úkony exekučnej činnosti uvedené v ustanovení § 15 ods. 1 vyhlášky sa v prvom rade odmeňujú paušálnou sumou a iba úkony tam neuvedené sa odmeňujú podľa času účelne vynaloženého na ich vykonanie. Úmyslom zákonodarcu nebolo úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky odmeňovať aj podľa časového hľadiska, nakoľko v tomto prípade by sa jednalo o duplicitné priznanie odmeny za tieto úkony exekučnej činnosti.
Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené však konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol vecne správne v časti týkajúcej sa uplatnenej dane z pridanej hodnoty. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je aj poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Za zdaniteľnú osobu zákon považuje každú osobu, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, pričom ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Osobitným predpisom je aj Exekučný poriadok, preto aj súdny exekútor ako zdaniteľná osoba je povinná zo sumy priznanej náhrady podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiť daň.
Odvolací súd vychádzajúc z toho, že súdnemu exekútorovi vznikne daňová povinnosť až po právoplatnosti rozhodnutia súdu o trovách exekúcie, konštatuje, že súdny exekútor má právo na náhradu trov exekúcie vrátane dane z pridanej hodnoty aj v konaniach začatých pred 01.09.2005. Postup súdu prvého stupňa spočívajúci v nepriznaní dane z pridanej hodnoty z odmeny súdnemu exekútorovi iba s poukazom na zákon č. 341/2005 účinný až od 01.09.2005, ktorý zakotvil pravidlo, podľa ktorého sa odmena exekútora zvyšuje o daň z pridanej hodnoty, je nesprávny.
Odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty od 01.10.2008, nakoľko predložil osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, nakoľko až dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (č. l. 28).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 31/04-30 zo dňa 17.12.2004), t. j. že súdny exekútor má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, vrátane dane z pridanej hodnoty, odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie podľa § 220 OSP zmenil a súdnemu exekútorovi zvýšil odmenu o daň z pridanej hodnoty. Vzhľadom na uvedené súdnemu exekútorovi priznal odmenu vo výške 77,61 eura zvýšenú o 20 % DPH vo výške 15,52 eura, spolu náhradu trov exekúcie vo výške 93,13 eura.
Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.