Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoP-32-2013.pdf
PDF · 105.85 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/32/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Dušana Ďuriana, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny R. R., dieťa matky B.. Y. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. R., ul. X. G. XX a otca B.. G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. R., ul. X. G. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 34P/296/2012-37 zo dňa 21.02.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 180,00 Eur na sumu 230,- Eur počnúc dňom 01.09.2012 (I. výrok). Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 21.02.2013 vo výške 300 Eur povolil súd otcovi maloletého splácať po 20 Eur v mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia (II. výrok). Zmenil tým rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/111/2011-44 vo výroku o výživnom (III. výrok).
V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti u maloletého dieťaťa na sumu 280 Eur mesačne počnúc dňom 01.09.2012, súd zisťoval zmenu pomerov oproti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/111/2011-44 zo dňa 13.09.2011, keď zistil, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý je starší, začal študovať na strednej škole, v súvislosti s tým sa zvýšili jeho výdavky na štúdium, stravu, ošatenie a bežné potreby. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov, u ktorých sa zvýšil príjem. Okresný súd s prihliadnutím na konštatovanú zmenu pomerov na strane maloletého, ako aj na strane obidvoch rodičov, návrhu matky čiastočne vyhovel a upravil rozsah vyživovacej povinnosti zo strany otca na sumu 230 Eur mesačne, ktoré stanovené výživné v súčasnej dobe zodpovedá veku a potrebám maloletého, ale aj možnostiam a schopnostiam otca, ktorý inú vyživovaciu povinnosť nemá a okrem platenia výživného sa ničím iným nepodieľa na zabezpečení potrieb maloletého a starostlivosť o neho v celom rozsahu zabezpečuje len matka, keďže otec sa s maloletým nestýka a ani spolu nekomunikujú. Počiatok zvýšenia výživného súd určil od 01.09.2012, t.j. od doby ako maloletý začal študovať na strednej škole, kedy mala matka zvýšené výdavky a otcovi takto vzniklo zročné výživné vo výške 300 Eur, ktoré mu súd povolil splácať v splátkach po 20 Eur mesačne.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote otec odvolanie, v ktorom poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 07. 02. 2013, kde uvádzal, že v pôvodnom konaní na základe návrhu na začatie konania o rozvod manželstva v otázke stanovenia výživného súd zahrnul do výšky výživného aj skutočnosť, že maloletý od septembra 2012 nastupuje po ukončení základnej školy na I., stanovil výšku výživného na sumu 180 €, preto odporca považuje konanie súdu za porušenie zásady res judicata (§ 159 ods. 3 OSP), keď súd sa v rámci skúmania procesných podmienok mal touto skutočnosťou zaoberať. Má za to, že o výške výživného bolo už právoplatne raz rozhodnuté, čo je v zmysle § 221 ods. 1 písm. d) OSP dôvodom zrušenia rozhodnutia odvolacím súdom. Zdôraznil, že starší syn, ktorý študoval v čase rozvodu manželstva na M. W. v D. dostával mesačne od odporcu, navrhovateľka neprispievala na štúdium, 300-330 €, čo mu stačilo aj na iné aktivity a maloletý už teraz má výživné prevyšujúce po započítaní čiastky, ktorou by mala prispievať navrhovateľka, aj náklady staršieho syna na vysokoškolské štúdium v D.. Ďalej namietal nesprávne posúdenie veci z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu, poukazuje na stranu 3 rozsudku ohľadom poplatkov, keď poplatok na jazykovú školu sa zvýšil zo sumy 200 na 245 €, čo nie je pravda, poplatok sa nezvýšil. V roku 2011 zaplatená suma 200 € za školné na jazykovú školu bolo dôsledkom včasného a jednorazového zaplatenia školného v mesiaci jún, kedy bola poskytnutá zľava za včasnú platbu. V tomto prípade k zvýšeniu školného nedošlo, len bola v predošlom uplatnená zľava odporcom. Pokiaľ navrhovateľka nevyužila možnosti, odporca sa nechce podieľať na takom nešetrnom hospodárení. Tiež namietal súdom uvádzané školné na T. odbore umeleckej školy vo výške 80 €, keď odporca nevie ako súd k tejto sume dospel, pretože v konaní o rozvod manželstva, aj v konaní o zvýšenie výživného, uvádza ročné školné vo výške 92 €. Poukazuje na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktoré je asi pre súd smerodajné, ktoré je plné nepresných údajov, jednostranne uvádzaných navrhovateľkou, ktorými sa odporca vzhľadom na dohodu výšky výživného uvádzanú v bode 1/ tohto odvolania nezaoberal a nenapádal rozsudok vo veci rozvodu. Čo sa týka vyjadrenia o výške cestovného MHD. nikde vo vyjadreniach navrhovateľky ani odporcu nie je v konaní o rozvod manželstva uvádzaná suma cestovného, súd ju má však za preukázanú, že došlo k jeho zvýšeniu, a to takým spôsobom, že to zakladá dôvod na zvýšenie výživného. Cestovné synovi na MHD vždy platil odporca, a preto vie, koľko to bolo, a vie že vzhľadom na to, že počet potrebných ciest maloletého sa výrazne nezmenil ako to uvádza vo svojom vyjadrení zo 07. 02. 2013, čo nie je dôvod, aby cestovné MHD bolo výrazne menené. Namietal, že nedostal k dispozícii správu kolízneho opatrovníka pred pojednávaním a súd len na pojednávaní zistil, keď žiadal kolízneho opatrovníka o vyjadrenie, že správu má založenú v spise. Listinný dôkaz súd vykonal na pojednávaní, a vzhľadom na výrazné rozdiely v položkách a sumách uvádzaných v správe kolízneho opatrovníka oproti údajom navrhovateľky uvedených v návrhu matky na zvýšenie výživného, bolo celé dokazovanie zmätočné a odporca netušil o akých položkách sa dokazovanie koná. Podľa neho v správe bolo uvedené, že školné na terajšej strednej škole maloletého je vo výške 35 €, pričom sa suma uvádzala navrhovateľkou ako dôvod na zvýšenie výživného. V skutočnosti podľa odôvodnenia rozvodového rozsudku v časti uvádzaných údajov správy kolízneho opatrovníka sa uvádza, že do školy platí 50 € ročne, čo evidentne je viac, preto k zvýšeniu školného nedošlo, ale naopak. Okrem toho takúto položku navrhovateľka vo svojom pôvodnom návrhu „Prehľad mesačných výdavkov“ neuvádza. K otázke stravného je skutková situácia taká, že podľa vedomostí odporcu, zvýšenie stravného prechodom na strednú školu vo výške 50 % nie je možné. Podľa všeobecných informácií je očakávateľné zvýšenie maximálne 20 % voči stravnému na II. stupni základnej školy. Vzhľadom na definovanie stravnej jednotky podľa vyspelosti maloletých, to môže tvoriť maximálne 4 €, čo nie je dôvodom na konštatovanie podstatného zvýšenia nákladov. V súvislosti s položkou nákupu učebných pomôcok ako argumentu pre zvýšenie výživného, ak navrhovateľka uvádzala sumu 240 € a pred súdom argumentovala nákupom slovníka na nový jazyk - A., ktorý maloletý navštevuje, stojí tento slovník 10 € a používa sa počas celej doby štúdia. Odporca požadoval vykonať dôkaz o týchto nákladoch a súd argumentoval, že tieto skutočnosti sú mu známe z jeho činnosti, o čom odporca nepochybuje, ale hodnota výdavkov je závislá od konkrétnej školy, konkrétnych školských predmetov a táto skutočnosť nie je všeobecne známa. Otec namietal aj na neproporcionálne posudzovanie majetkových pomerov a schopnosti prispievať na výživu maloletého. Pokiaľ súd uvádza v odôvodnení, že otcovi zanikla vyživovacia povinnosť voči staršiemu synovi, je pravda, že navrhovateľka zo svojho príjmu, ktorý išiel na jej osobný účet, neposielala staršiemu synovi žiadne výživné, keď zanikla táto povinnosť odporcovi, zbavila sa jej aj navrhovateľka, čo je z hľadiska príjmov neutrálna skutočnosť medzi navrhovateľkou a odporcom. Podľa neho ostali nezodpovedané príjmy navrhovateľky vo veci nárastu finančnej hodnoty na jej bežnom účte, vo veci dividend a prenájmu. Vo veci prenájmu súd vyzdvihol túto skutočnosť vo vzťahu k odporcovi, ale navrhovateľka pred súdom potvrdila prenájom bytu v rovnakej čiastke ako odporca, ktorý jej príjem nie je uvedený. O veci prenájmu garáží sa nevyjadrila, i keď odporca má preukázané, že minimálne jednu garáž využíva tretia osoba,
podobne aj vo veci rozsahu vlastníctva nehnuteľností, čím sa výrazne ovplyvnil pohľad na majetkové pomery strán konania. Navrhuje návrh matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa zamietnúť.
K odvolaniu otca zaslala matka vyjadrenie, poukázala, že odporca tendenčne vyňal z kontextu vetu poznamenanú súdom v rámci dojednávania o výške výživného pri konaní o rozvode. Súdu v tom čase bolo známe, že maloletý je žiakom X. ročníka základnej školy a o rok nastúpi na strednú školu, nebolo však známe, kde a aké požiadavky škola bude mať, či bude naďalej navštevovať formy mimoškolského vzdelávania, ani že práve v tomto období narastie o takmer 15 cm, čo znamená nielen vyššie náklady na oblečenie a obuv, ale aj stravovanie. Zdôraznila, že odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva v závere vyjadril súhlas s podieľaním sa na úhradách mimoškolských a športových aktivít maloletého a so sumo 180 € navrhovateľka súhlasila berúc do úvahy túto odporcom deklarovanú skutočnosť. Odporca však s oboma synmi prestal komunikovať, o maloletého sa absolútne nezaujíma, neplní si rodičovské povinnosti, ani žiadnou inou formou a v inej miere neprispieva na jeho výchovu a vzdelávanie. Naopak predkladá špekulatívne a zavádzajúce vyjadrenia za účelom vyhnúť sa zvýšeniu výživného. Suma za jazykovú školu je overiteľná aj na internetovej stránke školy. Ročný poplatok je stanovený na 270 € s možnosťou uplatnenia zľavy vo výške 30 € v prípade úhrade do začiatku nového školského roka, ktorú možnosť matka aj využila. Čo sa týka poplatku v T. škole, ide o informatívny náklad, nie je uvedená žiadna zmienka o jeho zvýšení, len tým súd oboznámila, že naďalej maloletý tieto školy navštevuje a aký náklad to predstavuje. Pokiaľ v rozsudku o rozvode je konštatované, že A. chodí do školy autobusom, čo ho stojí 10 €, v tom čase chodil maloletý na základnú školu neďaleko bydliska a často chodil pešo. Odporca zjavne nemá žiadne informácie o dnešnom časovom režime syna, o jeho mimoškolských aktivitách a ich frekvencii, o jeho zdravotných problémoch a nutnosti cestovať k lekárom. Preto pripomína, že náklady na cestovanie sú aj náklady spojené s cestovaním napr. na prázdniny, výlety, za športom a poznaním. Tiež maloletý A. sa zúčastňuje súťaží a olympiád, ktoré sú prevažne mimo miesta bydliska a hradí tieto náklady rodič, preto zvýšené náklady na cestovné sú opodstatnené. Pokiaľ otec spochybňuje náklady súvisiace s návštevou školy dieťaťa uvádza, že pri konaní o rozvode bolo uvedené 50 € do školy ako suma zahrňujúca náklady spojené s návštevou školy. Na základnú školu, ktorú syn navštevoval, sa školné neplatilo. I. C. I. F. má zavedené poplatky, odstupňované podľa ročníkov - školné pre B.. ročník predstavuje 35 €, o čom odporca dostal informáciu na riaditeľstve školy. Tento poplatok nie je neuvedený v osobitnom prehľade mesačných nákladov, je zahrnutý v riadku školské potreby a učebnice. Okrem ďalších nákladov do školy je aj rodičmi dohodnutá splátka 50 € ročne na sporenie na stužkovú. Čo sa týka ceny jedného obeda na škole, ktorú syn navštevuje, je možné si overiť na internetovej strane školy sumu 1,33 €. V súvislosti s ďalšími argumentmi proti zvýšeniu výživného navrhovateľka ich hodnotí ako vlastné špekulatívne vyjadrenia. V súvislosti s garážami, ani jednu nie je možné prenajať, samostatná garáž je ako stavba v havarijnom stave a pripravujú sa sanačné úpravy, čo práve naopak znamená vysoké náklady a v garáži rodinného domu nie je miesto z dôvodu uskladnenia množstva hnuteľných vecí odporcu, ktorú si napriek jej výzve a prejavenej vôli dodnes neprevzal. Pokiaľ sa snaží navodiť dojem výrazného rozdielu majetkových pomerov, je to všetko dedičstvo po rodičoch, vlastníctvo viacerých nehnuteľností predstavuje aj vyššie náklady na ich údržbu, aj údržba záhrady pri dome je o nákladoch. Príjem umožňuje len prenájom bytu, ktorú možnosť má aj odporca. Oproti tomu je tu výrazná disproporcia v súvislosti s príjmom odporcu, ktorý je oproti jej takmer dvojnásobný. Poukázala, že úver, ktorý si vzali počas trvania manželstva, spláca len ona, odporca v čase rozvodu mal na svojom osobnom účte finančné prostriedky vo výške viac ako 30 000 €, tiež vlastní ďalší majetok získaný dedičstvom, ktorý nikde neuvádza a výrazne to ovplyvňuje pohľad na majetkové pomery strán konania. V prehľade nákladov v prílohe na zvýšenie výživného navrhovateľka uviedla len nutné náklady, a to na základe skutočne vynaložených nákladov za obdobie po rozvode. Nie sú tam zahrnuté možné očakávané, ani nepredvídateľné možné ďalšie náklady pre chlapca vo veku XX rokov. Výživné je podľa platnej legislatívy príspevkom na výživu dieťaťa a obaja rodičia by mali prispievať podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Na stanovenie výšky výživného síce neexistuje matematický vzorec, ale okrem uvedených kritérií súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Otec v danom prípade neprejavuje o dieťa žiadny záujem, o syna sa nestará, nevenuje mu pozornosť ani čas. Navrhovateľka sama synovi poskytuje možnosti podieľať sa na životnej úrovni rodičov, avšak súčasný príspevok od otca vo výške 180 € mesačne nie je adekvátny zvýšeným potrebám syna, ako ani schopnostiam a možnostiam otca.
K odvolaniu otca zaslal vyjadrenie aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny R. R., ktorý medzi iným uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, nakoľko od poslednej
úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého tým, že sa zvýšili náklady na dieťa v súvislosti s jeho nástupom na strednú školu a na strane otca došlo k zmene pomerov tým, že mu ubudla vyživovacia povinnosť na plnoletého syna, ktorý ukončil štúdium.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) prejednal odvolanie otca v rozsahu danom § 212 ods. 1 písm. a/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p..
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 34P/296/2012 a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného vo veci starostlivosti o maloletého XX-ročného A. zvereného do jej osobnej starostlivosti, pretože rodičia maloletého sú rozvedení, nežijú v spoločnej domácnosti, pričom rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14C/111/2011-44 zo dňa 13.09.2011 bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 180,- Eur. Maloletý A. začal študovať od 01.09.2012 na strednej škole, od ktorého dňa matka žiadala zvýšené výživné 280,- Eur. Matka je zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný príjem 620,- Eur. Otec je zamestnaný s priemerným mesačným príjmom 1.309,- Eur, zanikla mu vyživovacia povinnosť k staršiemu synovi. Okresný súd zisťoval zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. l zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o rodine“) vrátane schopností, možností a majetkových pomerov rodičov.
Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že otcom napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, pretože na zvýšenie výživného sú splnené podmienky vymedzené v ustanovení § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, to znamená, že matka ako navrhovateľka v konaní preukázala, že došlo k takej zmene pomerov, ktoré v zmysle citovaného ustanovenia odôvodňovali zmenu prechádzajúceho rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému A. (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14C/111/2011-44 zo dňa 13.09.2011, v ktorom čase určovania vyživovacej povinnosti maloletý A. bol XX-ročný, navštevoval základnú školu, príjem matky bol 589,47 Eur mesačne, príjem otca 1.221,75 Eur). V konaní bolo preukázané, že za obdobie od poslednej úpravy výživného (13.09.2011) došlo k takej zmene pomerov, najmä na strane oprávnenej osoby - maloletého a jeho oprávnených potrieb, najmä v súvislosti s jeho fyzickým vekom (maloletý A. má XX rokov, navštevuje strednú školu) a vývojom životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine tzv. valorizačná klauzula), ktorá objektívna skutočnosť sama osebe by mohla odôvodniť zmenu výšky výživného v zmysle citovaného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v rozsahu vyživovacej povinnosti v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Podľa názoru odvolacieho súdu otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, majúce vplyv na určenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému. Všetky skutočnosti, ktoré v odvolaní zdôraznil (výdavky na maloletého, majetkové pomery), boli súdu známe už v štádiu prvostupňového konania a podstatné je, že okresný súd tieto skutočnosti ako relevantné pri určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. aj zohľadnil.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom vrátane skutočností dôležitých pre určenie výšky výživného, dostatočne teda zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., s ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
K dôvodom otca uvádzaných v odvolaní odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ prvostupňový súd zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že primerané výživné pre maloletého je 230,- Eur mesačne, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia a zamietnutie návrhu matky podľa návrhu otca, pretože takto určené výživné zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci (§ 153 ods. l O.s.p.) a zákonnej úprave (§ 78 ods. 1 a 3, 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákon o rodine), ktorú prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu, tak ako to určil a odôvodnil, zodpovedá zákonnej úprave ohľadom posúdenia oprávnených potrieb maloletého, najmä vzhľadom na jeho vek a tomu zodpovedajúcu potrebu v súvislosti s uspokojovaním základných, aj ostatných životných potrieb nevyhnutných pre jeho celkový úspešný vývin, ako aj posúdenia schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného, ktoré skutočnosti namietal otec. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov, pričom rozhodujúcim zákonným kritériom na určenie výšky výživného sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery osobitne každého z rodičov v závislosti od odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorých rámec sa rozširuje súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená formou osobnej starostlivosti, prípadne starostlivosťou o domácnosť podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, formou poskytovania vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne). Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd na základe zákonných podmienok (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine) komplexne v zmysle zákonných kritérií ustanovených § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá aj týmto zákonným kritériám vrátane § 62 ods. 5 Zákona o rodine a z neho vyplývajúce plynulé zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti s tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. V danom prípade matka sa o maloletého A. osobne stará, konkretizovala v návrhu jeho odôvodnené potreby spojené s jeho výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace s jeho vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami, z čoho prvostupňový súd pri určení výšky výživného aj vychádzal a otec je povinný platiť súdom určené výživné a nie výživné podľa jeho želania poukazujúc na majetkové pomery matky a bez relevancie spochybňujúc výdavky na maloletého, pretože želanie, resp. teoretická predstava otca, keďže s maloletým nežije, nekomunikuje, vo veciach starostlivosti o maloletých nemajú prednosť pred ochranou práv a oprávnených záujmov maloletého so zreteľom na jeho právne postavenie upravené v ústave, v medzinárodných zmluvách (najmä Dohovor o právach dieťaťa) a ostatných zákonoch (najmä Zákon o rodine), keď záujem maloletého na zákonné výživné od svojich rodičov je v tomto konaní primárny a nezastupiteľný. Odvolací súd poukazuje, že matkou konkretizované odôvodnené potreby maloletého predstavujú bežný štandard, preto nie je na mieste odvolacia námietka otca o porovnávaní a spochybňovaní výdavkov na maloletého v čase rozvodu a teraz. Podľa názoru odvolacieho súdu aj so zreteľom na príjem matky (620,- Eur mesačne) je v schopnostiach a možnostiach otca s príjmom 1.309,- Eur mesačne prispievať zvýšeným výživným na maloletého, v ktorej súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 27 bod 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa nesú v rámci svojich schopností a možností rodičia.
Neobstojí ani odvolacia námietka prekážky právoplatne rozsúdenej veci (rei iudicata), pretože rozvodovým rozsudkom sp. zn. 14C/111/2011-44 zo dňa 13.09.2011 bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 180,- Eur, keď súd vychádzal z konkrétnych aktuálnych pomerov maloletého a jeho rodičov, ktoré sa od toho času zmenili už len tým, že maloletý začal aktuálne študovať na strednej škole a v rozvodovom konaní táto budúca skutočnosť nemohla byť pre súd rozhodujúca aj vzhľadom na § 154 ods. l O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Napokon otcom tvrdené skutočnosti ani z rozvodového rozsudku nevyplývajú.
Zhrnúc uvedené a vyhodnotiac odvolacie dôvody otca, odvolací súd môže len konštatovať, že prvostupňový súd svojim rozhodnutím skutkovo ani právne nepochybil a naplnil zmysel a účel právnej
úpravy zmeny vyživovacej povinnosti vyplývajúcej najmä z § 78 Zákona o rodine, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 146 ods. l, písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, napokon ani žiaden z účastníkov návrh na prisúdenie trov konania nepodal.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.