Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Co-370-2013.pdf
PDF · 71.12 KB
Case nature
Subarea
4Co/370/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: R. U. Q., J..P.., G. X, Q., zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom v Bratislave, Námestie Martina Benku 9-C1, proti odporcovi: F. L., naposledy bytom Q., A. X, zastúpený opatrovníčkou A. L., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava II, o zaplatenie 50,50 €, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7. júla 2013, č.k. 21C 14/2013-23, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 21,97 €.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 50,50 € a náhradu trov konania 16,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Z listinných dôkazov ma za preukázané, že nárok navrhovateľa vyplýva z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok spísaného revízorom pod variabilným symbolom XXXXXXX a kontrolného lístka s platným kódom. Vychádzal z ustanovení § 760 Obč. zák. § 11 ods. 1 písm. d/, § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. a mal za preukázané vykonaným dokazovaním, že odporca ako cestujúci bol povinný zaplatiť cestovné a na vyzvanie sa preukázať platným cestovným lístkom, ktorým sa nepreukázal a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť cestovné 0,50 € a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 ods. 2 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech, zníženú náhradu trov konania s odôvodnením, že ide o drobný spor. Konštatoval, že hoci si navrhovateľ uplatnil okrem náhrady trov konania predstavujúcej zaplatený súdny poplatok, aj trovy právneho zastúpenia, vo výške 87,88 €, čo predstavuje spolu trovy konania vo výške 104,38 €, viac ako dvojnásobok dlžnej sumy a takéto trovy konania považoval za neprimerané voči pohľadávke 50,50 €, a preto považoval za dôvodné náhradu trov konania znížiť. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú zmenené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístka a variabilný symbol a prípravu takýchto žalôb považoval za rutinnú činnosť, nevyžadujúcu žiadne odborné znalosti a splnomocnenie navrhovateľa považoval za nanajvýš za neúčelný a teda za neúčelne vynaložené aj tým vzniknuté trovy.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ v časti týkajúcej sa trov konania a žiadal ho v tejto napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia 87,88 € za tri úkony po 16,60 € + DPH + 3-krát režijný paušál. Uviedol, že je nepochybné, že predmetnú vec možno považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p., avšak podľa neho neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne. Mal za to, že nemožno nepriznať, resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor len s poukazom na sut. § 150 ods. 2 O.s.p., ktorým postup nepovažoval za náležite odôvodnený a absentujú argumenty, ktoré by mali pre rozhodnutie rozhodujúci význam, čo považoval za odňatie účastníkom možnosti konať pred súdom. Domnieval sa, že k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený Občiansky súdny poriadok o § 150 ods. 2 O.s.p. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako je samotná istina, čo v tejto veci nie je. Podľa neho mal súd prvého stupňa rozhodnúť o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznať mu náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. Poukázal na to, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa všetky uplatňované trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené a uplatňované s právnymi predpismi SR. Mal za to, že žiadne ustanovenie hmotných či procesných noriem platných na území SR neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom, čo platí aj v prípade občianskeho súdneho konania. Považoval rozsah zníženia trov konania v danom prípade za odporujúce dobrým mravom a považoval takéto rozhodnutie za nespravodlivé, nedôvodné a neprimerané, aby odporca neznášal trovy procesne plne úspešného navrhovateľa, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia v zmysel § 142 ods. 2 O.s.p.
Odporca ani jeho opatrovníčka sa k odvolaniu nevyjadrili, odvolanie nepodali.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 212 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 200 ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 €, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
V danom prípade sa navrhovateľ domáhal zaplatenia istiny 50,50 € titulom neuhradeného cestovného vo výške 0,50 € a úhrady vo výške 50,- € a ide jednoznačne o drobný spor. Navrhovateľom požadované trovy konania v celkovej sume 104,38 € prevyšujú pohľadávku o viac ako dvojnásobok.
Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. upravuje tzv. moderačné právo súdu, ktoré v ňom oprávňuje trovy konania u úspešného účastníka konania znížiť alebo mu ich vôbec nepriznať. Námietka navrhovateľa odvolávajúceho sa na dôvodovú správu k novele Občianskeho súdneho poriadku v časti týkajúcej sa § 150 ods. 2 O.s.p. spočívajúca v tom,. že § 150 ods. 2 O.s.p. dovoľuje súdu nepriznať alebo znížiť trovy len v prípade, ak tieto prevyšujú pohľadávku niekoľkonásobného prevýšenia trovami konania, z dikcie § 150 ods. 2 O.s.p. plynie podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore a takto situácia nastáva zjavne vtedy, pokiaľ trovy konania v úhrne dosahujú vyššiu sumu než samotne uplatňovaná pohľadávka, ako je tomu v prejednávanej veci. Súd prvého stupňa mohol tak znížiť náhradu trov konania priznaných navrhovateľovi, nakoľko boli preto splnené zákonné podmienky konanie sa týka tzv. drobného sporu a trovy konania, keďže prevyšujú samotnú pohľadávku, sú voči nej neprimerané.
Odvolací súd sa však nestotožnil s výškou zníženia trov konania súdom prvého stupňa a znížil v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na 1/4-inu, t.j. na sumu 21, 97 € (87,88 : 4 = 21,97 €), ktorú sumu považoval odvolací súd ako náhradu trov konania za postačujúcu vzhľadom na jednoduchosť veci.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania podľa § 220 O.s.p. zmenil a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania tak ako sú vyčíslené vo výroku tohto uznesenia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu rov odvolacieho konania vzhľadom na čiastočný úspech v konaní.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.