Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/70/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Edity Sabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: XXXXXXXX, so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti odporkyni: R. K., Q. Š. XXX/X, XXX XX Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: XXXXXXXX, so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o zaplatenie 255,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 28.10.2010, č. k. - 142, pomerom hlasov 3: 0, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 28.10.2010, č. k. - 142 v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 110,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 110,52 eur od 15.5.2008 až do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 255,97 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania z dôvodu, že pri dopravnej nehode spôsobenej motorovým vozidlom odporkyne došlo k poškodeniu zvodidiel, v príčinnej súvislosti s opravou ktorých došlo k poškodeniu majetku navrhovateľa v rozsahu 437,74 eur. Poisťovňa, v ktorej mala odporkyňa uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, z celkovej škody z tejto poistnej udalosti navrhovateľovi nepriznala žalovanú sumu 255,97 eur. Navrhovateľ si svoj nárok voči odporkyni uplatnil v zmysle o pozemných komunikáciách a súčasne s istinou si uplatnil podľa (ďalej len ) v spojení s nar. vlády č. aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo žalovanej sumy od 15.5.2008 do zaplatenia.

Na základe výzvy odporkyne urobenej prostredníctvom konajúceho súdu v súlade s ust. (ďalej len ) do konania vstúpila spoločnosť Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: XXX XXX XX, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava ako vedľajší účastník na strane odporcu.

Vo svojom vyjadrení k návrhu vedľajší účastník uviedol, že v rámci rozhodovacej činnosti súdov neexistuje jednoznačný právny názor na otázku amortizácie, uplatňovanú zo strany poisťovní pri riešení škôd v rámci povinného zmluvného poistenia. Poukázal na odlišný právny názor a výklad ust. . Uviedol, že výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia iba vtedy, ak bola poškodená celkom nová vec; pri všetkých ostatných veciach sa iba vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia a pri veciach starších alebo opotrebovaných treba vždy prihliadať na vek, opotrebovanie veci a pod. Ďalej poukázal na nejednoznačnosť žalobou uplatneného nároku. Vo vzťahu k predpokladanej amortizácii uviedol, že pri jej určení vedľajší účastník postupoval v súlade s ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky č. Vychádzajúc z prílohy č. 4 vyhlášky a z dokladov, ktoré navrhovateľ pri likvidácii poistnej udalosti predložil, bola miera amortizácie stanovená na 52,8 %, čo zodpovedá sume 3.330,- Sk (110,54 eur) z hodnoty zvodidiel. Táto bola odpočítaná od nároku, ktorý si ako náhradu škody vo výške 13.188,- Sk (437,76 eur) navrhovateľ uplatnil, pretože vedľajší účastník mal za to, že pri výpočte poistného plnenia bol s poukazom na ust. a oprávnený mieru amortizácie poškodených zvodidiel zohľadniť. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že odporkyňa ako škodca, zodpovedala za poškodenie veci, a nie za to, aký je výsledok opravy. Výška škody podľa jeho názoru nemôže závisieť od toho, ako poškodený s poškodenou vecou ďalej naloží, teda či poškodenú vec nechá opraviť, alebo takúto vec ponechá poškodenú, keďže ide o okolnosti, ktoré s konaním škodcu alebo so škodovou udalosťou nesúvisia. Vedľajší účastník ako neodôvodnený nárok tiež neuznal tzv. prestoje vo výške 4.382,- Sk (145,46 eur), ktoré nemožno považovať za ušlý zisk navrhovateľa ( ), nakoľko motorové vozidlá, ktoré navrhovateľ použil na odstránenie následkov dopravnej nehody neboli v tom čase využívané pri inej podnikateľskej činnosti navrhovateľa a ani v danom čase nemali vykonávať inú činnosť na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a tretím subjektom, na základe ktorej by mohlo dôjsť k rozmnoženiu majetkových hodnôt navrhovateľa. Ak by nevznikla predmetná dopravná nehoda, boli by k oprave použité motorové vozidlá zaparkované v priestoroch navrhovateľa a na žiadnu inú činnosť by neboli využívané. S poukazom na tieto skutočnosti žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Na odôvodnenie uplatňovania náhrady za prestoje ako ušlého zisku v súlade s ust. navrhovateľ vo svojom neskoršom vyjadrení uviedol, že tieto predstavujú výkon mechanizmov navrhovateľa, ktorý bezprostredne súvisel s realizáciou odstraňovania následkov škody. Prípadné neuznanie nároku na uznanie prestojov považoval za rozporné so zásadou hospodárneho odstránenia následkov škody, nakoľko v prípade ich neuznania by navrhovateľ musel vykonať viac jázd s tým istým výsledkom.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 20.8.2007 odporkyňa ako vodička motorového vozidla EČV BA838OD zavinila na zjazde z Prístavného mosta na Bajkalskú ulicu v Bratislave dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zvodidiel na komunikácii D1 - Prístavný most. Odporkyňa ako škodca mala uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s vedľajším účastníkom na žalovanej strane. Navrhovateľ ako správca komunikácie dňa 24.9.2007 vykonal prostredníctvom svojich pracovníkov opravu poškodených zvodidiel, k čomu použil motorové vozidlá EČV BA 697 NJ, BA 568/KE a Caterpilar. Následne si vyčíslil u poisťovateľa náhradu škody vo výške 13.187,50 Sk (437,74 eur), ktorá suma spočívala z materiálu v hodnote 6.307,50 Sk (209,37 eur), dopravy - 142,80 Sk (4,74 eur) a mzdy - 6.737,20 Sk (223,63 eur). V rámci súhrnu položiek doprava a mzdy (spolu 6.880,- Sk, t.j. 228,37 eur) boli zarátané prestoje použitých motorových vozidiel, vyčíslené spolu na sumu 4.382,- Sk, t.j 145,46 eur (za jednotlivé vozidlá EČV BA 697NJ v sume 599,60 Sk, KF v sume 290,- Sk a za Caterpilar v sume 3.492,40 Sk).

Vedľajší účastník po ukončení šetrenia poistnej udalosti poukázal na účet navrhovateľa poistné plnenie vo výške 5.476,- Sk (181,77 eur), keď navrhovateľovi uznal za opravu zvodidiel položku za materiál - časovú cenu v sume 2.978,- Sk (98,85 eur), jazdný výkon v plnom uplatnenom rozsahu 142,80 Sk (4,74 eur) a z pracovného výkonu sumu 2.355,20 Sk (78,18 eur). Mieru amortizácie stanovil na 52,8 %, čo zodpovedalo sume 3.330,- Sk (110,54 eur), ktorú odpočítal od uplatneného nároku navrhovateľa a tiež neuznal ani nárok za tzv. prestoje vo výške 4.382,- Sk (145,46 eur).

Na úhradu zostávajúcej neuhradenej časti požadovaného plnenia vo výške 7.711,50 Sk (255,97 eur) bola odporkyňa vyzvaná listom zo dňa 28.04.2008, ktorý jej bol doručený dňa 07.05.2008. Navrhovateľ požadoval doplatenie tejto sumy na jeho účet v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Nakoľko odporkyňa požadovanú sumu nad rozsah uhradený poisťovňou navrhovateľovi v stanovenej lehote nezaplatila, uplatnil si jej zaplatenie priamo voči odporkyni ako škodcovi v tomto súdnom konaní.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. a , a , z ust. , a (cestný zákon), ust. vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. a bodu 3.7.1. písm. d) Technického predpisu Slovenskej správy ciest 07/2000 (ďalej len SSC 07/2000).

Na základe zisteného skutkového stavu a s poukazom na cit. ustanovenia súd dospel k záveru, že v danom prípade vznikol navrhovateľovi ako správcovi komunikácie, ktorý bol v zmysle príslušných predpisov povinný odstraňovať závady v zjazdnosti komunikácií, nárok na náhradu nákladov spojených s odstránením poškodenia komunikácie a jej uvedením do pôvodného stavu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo vzťahu k rozsahu dôvodne uplatneného nároku nemohol, vzhľadom na špeciálnu zákonnú úpravu v cestnom zákone, postupovať podľa všeobecných ustanovení , teda vychádzať či už z ceny poškodenej veci v čase jej poškodenia ( ), za prípadného zohľadňovania amortizácie, resp. uvažovať o rozsahu náhrady škody v súlade s ust. , t.j. vrátane ušlého zisku, ale navrhovateľovi priznal výlučne listinnými dôkazmi preukázané reálne vzniknuté náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie, resp. poškodených zvodidiel do pôvodného stavu. Čo sa týka výšky vzniknutých nákladov, podľa názoru súdu navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu peňažného (ekonomického) vyjadrenia živej a zhmotnenej práce, ktorá bola spotrebovaná na určitý výkon (v tomto prípade na vykonanie opravných prác, t.j. náhradu mzdy) a peňažné vyjadrenie spotreby výrobných faktorov, ktoré boli použité na uskutočnenie tohto výkonu, t.j. ceny použitého materiálu a pohonných hmôt.

S poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľa považoval za čiastočne dôvodný, keď mal za to, že po odrátaní neoprávnene uplatňovaných „prestojov“, vyčíslených na sumu 4.382,- Sk, t.j 145,46 eur, z celkovo vzniknutých a preukázaných nákladov vo výške 8.805,50 Sk (292,29 eur), spočívajúcich z hodnoty použitého materiálu v sume 6.307,50 eur (209,37eur), pohonných hmôt v hodnote 142,80 Sk (4,74 eur) a náhrady mzdy použitých zamestnancov vo výške 2.355,20 Sk (78,18 eur), po uhradení časti týchto nákladov v sume 5.476,- Sk, si navrhovateľ v tomto konaní voči odporkyni dôvodne uplatňuje doplatenie sumy 3.329,50 Sk, po prepočte platným konverzným kurzom 110,52 eur, na zaplatenie ktorej sumy súd odporkyňu týmto rozsudkom zaviazal. Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Na zdôvodnenie uviedol, že odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu nebolo dobre možné inak, než za použitia nových dielov zvodidiel, ktoré samé musia zodpovedať aktuálnym normám, nakoľko v zmysle vyhlášky Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. , zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni tomu, aby pri ich nutnej výmene boli použité staré alebo opotrebované zvodidlá, ktoré napokon správca komunikácie ani nemusí mať k dispozícii. Je teda absolútne odôvodnený predpoklad, že na opravu zvodidiel ani nemôžu byť použité iné ako nové diely, zodpovedajúce STN, pričom pri takýchto opravách neprichádza do úvahy použitie napr. kvalitnejších, či nadštandardných dielov, alebo dielov, ktorých použitie by nebolo nevyhnutné. Opravou zvodidiel teda ani nemôže dôjsť k majetkovému, či inému prínosu pre poškodeného, keďže výmena ich častí nemôže mať za následok zvýšenie ich úžitkových vlastností. Vzhľadom na zákonnú povinnosť správcu komunikácií bezodkladne odstraňovať v záujme ich zjazdnosti a bezpečnosti zistené poškodenia, neobstojí ani právna argumentácia vedľajšieho účastníka na strane odporcu, že výška škody nemôže závisieť od toho, ako poškodený s poškodenou vecou ďalej naloží, teda či poškodenú vec nechá opraviť, alebo takúto vec ponechá poškodenú. Odstránenie závad na komunikácii teda za každých okolností musí byť vykonané, a to účelne, v súlade s technickými normami a musí smerovať len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Existenciou špeciálnej zákonnej úpravy je súčasne v obdobných prípadoch vylúčená možnosť zohľadňovať akési diskutabilné zhodnotenie poškodených častí diaľnic, ciest, alebo miestnych komunikácii ich opravou, ktoré by protiprávnym konaním škodcu bolo vnútené poškodenému, keď za predpokladu zohľadnenia amortizácie by bola

povinnosť úhrady časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu neodôvodnene prenášaná na samotného poškodeného a neprípustne by ho tým voči škodcovi znevýhodňovala, pričom poškodený pri plnení svojich povinností, vyplývajúcich mu z postavenia správcu verejných pozemných komunikácií, jednoznačne sleduje verejný záujem.

Súd podľa v spojení s nar. vl. SR č. navrhovateľovi v súlade s jeho návrhom priznal aj úrok z omeškania z priznanej istiny, a to v uplatnenej výške 8,5 %, od 15.5.2008, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí 7 dňovej lehoty stanovenej navrhovateľom odporkyni na dobrovoľné uhradenie jeho pohľadávky v liste zo dňa 28.4.2008, doručenom odporkyni dňa 7.5.2008.

O trovách konania súd rozhodol podľa a s prihliadnutím na porovnateľný čiastočný neúspech oboch procesných strán rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali včas odvolanie navrhovateľ a aj vedľajší účastník na strane odporkyne.

Odvolanie navrhovateľa smeruje proti zamietajúcemu výroku rozsudku, ktorým mu súd nepriznal uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku v podobe náhrady prestojov a proti výroku o trovách konania. Poukázal na to, že súd sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal odôvodnením nedôvodnosti nároku na úhradu prestojov, teda sa s touto otázkou nevysporiadal.

Navrhovateľ aj tento uplatnený nárok považuje za dôvodný, nakoľko prestoj predstavuje výkon mechanizmov navrhovateľa, ktorý bezprostredne súvisel s realizáciou odstraňovania následkov škody. Nepriznanie tohto nároku je v rozpore so zásadou hospodárneho odstránenia následkov škody, nakoľko v prípade neuznania prestojov by navrhovateľ musel vykonať viacero jázd s tým istým výsledkom. Zdôraznil, že predmetom jeho podnikania je okrem iného aj zabezpečovanie prípravy, realizácie opráv a výstavby diaľnic. Podľa technického predpisu 7/2000 je povinný vykonávať aj súvislú údržbu, ktorá sa vykonáva denne, je preto zrejmé, že by vozidlá boli využité pri podnikateľskej činnosti navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu má nárok na úhradu ním vyčíslených prestojov. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 255,97 eur spolu s úrokom z omeškania.

Vedľajší účastník na strane odporkyne odvolaním napadol rozsudok v časti výroku, ktorým súd odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 110,52 eur od 15.5.2008 až do zaplatenia ako aj vo výroku o trovách konania.

Uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, ktorým odôvodnil priznanie nároku vo výške 110,52 eur s príslušenstvom. Zdôraznil, že cestný zákon z pohľadu svojho obsahu upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií. Vyslovil názor, že z pohľadu úpravy otázky výšky škody je potrebné aj pri poškodení súčasti pozemných komunikácií (v predmetnej právnej veci zvodidlá), vychádzať z ust. , keďže aj samotný navrhovateľ sa pri uplatnení nároku v návrhu odvoláva na ust. , ako aj na s ním súvisiace ust. . Ak sa teda nárok navrhovateľa, pokiaľ ide o jeho výšku a rozsah posudzuje podľa ustanovení , je potrebné aj vo vzťahu s ním súvisiacej povinnosti odporcu, ktorej splnenia sa navrhovateľ súdnou cestou domáha, vychádzať z ustanovení . Podľa jeho názoru mal preto súd prvého stupňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa vziať do úvahy aj amortizáciu poškodených zvodidiel, ktoré sú podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. považované za „ťažké oceľové konštrukcie“, a ktorých životnosť je stanovená na 25 rokov. Ak by vedľajší účastník mieru opotrebenia v danej veci nezohľadňoval, nebolo by možné hovoriť o cene veci v čase poškodenia, ktorej určenie považuje za dôležité z pohľadu navrátenia poškodenej veci do pôvodného stavu (hodnota poškodenej veci), a teda ani o reparačnej funkcii (náhrada toho, o čo

poškodený prišiel). Výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia iba v tom prípade, ak pri vzniku škody bola poškodená celkom nová vec, čo sa v predmetnej veci nestalo, keďže konaním odporkyne došlo k poškodeniu už niekoľko rokov používanej veci, teda veci opotrebenej, pri ktorej je potrebné prihliadať na jej vek. Postup, pri ktorom bola z jeho strany pri výpočte poistného plnenia zohľadnená miera opotrebenia poškodenej veci považuje za správny. Zároveň poukázal na ust. § 9 ods. 6 cestného zákona, ako aj na bod 3.7.1 písm. d) Technického predpisu 07/2000 - Smernica na údržbu diaľnic, ktorá stanovuje povinnosť uviesť vzniknuté poškodenie na pozemnej komunikácii do pôvodného stavu, t.j. do stavu z času, kedy došlo k dopravnej nehode, a teda k vzniku poškodenia. Podľa jeho názoru nie je možné v danom prípade pri určení výšky škody, resp. jej náhrady vychádzať z hodnoty veci po oprave vykonanej navrhovateľom bez zohľadnenia miery amortizácie. Keďže odporkyňa ako škodca zodpovedá za vzniknutú škodu a nie za výsledok opravy. Skutočnou škodou sú náklady vynaložené na opravu poškodených zvodidiel, od ktorých je potrebné podľa jeho názoru odpočítať zhodnotenie, t.j. amortizáciu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd žalobný návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 13.1.2011. Zdôraznil, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa otázku prípustnosti amortizácie vecne a právne správne posúdil. Na podporu svojich tvrdení prednesených v priebehu konania predložil aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -173, v ktorom súd rozhodol o neprípustnosti použitia amortizácie v obdobnej veci. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka zamietol ako nedôvodné.

K odvolaniu navrhovateľa sa vedľajší účastní vyjadril podaním zo dňa 12.1.2010. Zdôraznil, že sám navrhovateľ označuje tzv. prestoje ako ušlý zisk a z toho dôvodu sa domáha ich nahradenia. Pod pojmom ušlý zisk sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodovej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí, t.j., keby nedošlo k vzniku škody. Z tejto definície ušlého zisku je zrejmé, že tzv. prestoje nie je možné považovať za akýsi ušlý zisk. Navrhovateľ nenavrhol a ani nepreložil počas konania pred prvostupňovým súdom žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že motorové vozidlá, resp. stroje, ktoré použil na odstraňovanie následkov dopravnej nehody mali byť v danom čase používané na výkon inej podnikateľskej činnosti navrhovateľa. Ak by nedošlo k dopravnej nehode, použité motorové vozidlá by zostali zaparkované v priestoroch navrhovateľa a na žiadnu inú činnosť, na základe ktorej by bolo možno predpokladať rozmnoženie majetkových hodnôt navrhovateľa by neboli použité. Okrem toho navrhovateľ nepreukázal ani tú skutočnosť, že na odstránenie následkov vzniknutej dopravnej nehody bolo potrebné použiť obidve motorové vozidlá. Navrhovateľ teda nepreukázal ani účelnosť použitia dvoch motorových vozidiel a s tým spojenú otázku dôvodnosti vzniku prestojov. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti považuje za správne a žiada ho potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal a prejednal vec v zmysle bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , postupom podľa O.s.p a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci ( ), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie pokiaľ ide o potvrdenie výroku, ktorým bol navrhovateľovi priznaný nárok na zaplatenie 110,52 eur (náhrada nákladov spojených s odstránením poškodenia komunikácie) aj patričným spôsobom odôvodnil ( ), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd ( ).

Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších právnych úprav, pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.

V podaných odvolaniach obaja účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach z prvostupňového konania, s ktorými sa už prevažnej miere vyporiadal prvostupňový súd v napadnutom rozsudku.

K výroku, ktorým súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi aj rozdiel v nákladoch na odstraňovanie závad v zjazdnosti komunikácie po dopravnej nehode zavinenej odporkyňou, v ktorej časti vedľajší účastník navrhovateľovi neplnil s poukazom na zohľadnenie amortizácie poškodených zvodidiel, odvolací súd zdôrazňuje, že (súd prvého stupňa nesprávne uviedol rok 1991) je špeciálny zákonom k všeobecnej právnej úprave o náhrade škody upravenej v ust. § a 443 . Špeciálna právna úprava má prednosť pred všeobecnou, a vo veci treba vychádzať z vyššie citovaného ust. cestného zákona, podľa ktorého je škodca povinný uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody za všetky náklady spojené s odstránením poškodenia na zvodidlách cestnej komunikácie. Uvedenie do pôvodného stavu je možné len v súlade s technickými predpismi, teda za použitia nových dielov, ktoré zodpovedajú príslušným technickým normám. V súvislosti s takýmto postupom má navrhovateľ nárok na plnú kompenzáciu vzniknutej majetkovej ujmy.

Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku navrhovateľa uvedenú v odvolaní, že súd prvého stupňa neodôvodnil rozsudok v zamietajúcej časti. Napriek tomuto nedostatku odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je aj v tejto časti správne. Navrhovateľ v priebehu celého konania nepreukázal, na základe čoho sa domáha tzv. ušlého zisku v súvislosti s prestojmi. Interné výkazy navrhovateľa o dobe státia cestných mechanizmov a vozidiel v mieste opravy nie sú dôkazom, že na jeho strane vznikol ušlý zisk, na náhradu ktorého by mal nárok podľa . O ušlom zisku navrhovateľa v súvislosti s prestojmi by bolo možné uvažovať iba vtedy, ak by navrhovateľ preukázal, že v tom čase (v čase prestojov) by mechanizmy a motorové vozidlá použité na odstraňovanie následkov dopravnej nehody boli využívané v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou na inom pracovnom mieste.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa ako vecne správny.

Účastníci mali aj v odvolacom konaní len pomerný úspech vo veci a preto im súd podľa nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné