Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-2567-2008.pdf
PDF · 71.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/2567/2008
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného E. - G. H. E. A., D. X, XXX XX R. /. F. E. - Krajské A. D. H. L. proti povinnej C. R., U.. XX.X.XXXX, G. X, XXX XX L. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdnej exekútorky JUDr. Lenky Borovskej, Kováčska 32, 040 01 Košice pod spis. zn. Ex 1147/2008 o vymoženie pohľadávky vo výške 16,60 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 18.7.2008 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Slavomíra Borovského vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 16,60 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Krajského A. D., O. D. D., D. G. C. H. L. Č.. K. XXXXXXX Q. N. XX.X.XXXX.
Dňa 29.7.2008 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/067202 zo dňa 14.8.2008.
Dňa 4.6.2013 doručil Exekútorský úrad súdnej exekútorky JUDr. Lenky Borovskej, náhradníčky súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, právneho nástupcu pôvodne povereného súdneho exekútora JUDr. Slavomíra Borovského súdu podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinná zomrela a dedičské konanie po nebohej povinnej bolo zastavené pre nemajetnosť.
Pri posudzovaní dôvodov zastavenia exekúcie súd vychádzal z toho, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič pritom zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva aj za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). To znamená, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Predpokladom tohto postupu je však existencia reálneho majetku poručiteľa, ktorý jeho smrťou spolu s dlhmi prechádza na dedičov.
V danom prípade však poručiteľka žiadny majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku pre jej nemajetnosť. Z toho dôvodu je súd toho názoru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súdu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že exekúciu pre nemajetnosť povinnej zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdna exekútorka súdu dňa 4.6.2013 oznámila, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje. Preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov exekúcie nepriznal.
Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, prečo v záhlaví tohto uznesenia označil ako oprávneného SR
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky namiesto SR - Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 totiž došlo dňom 31.12.2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vrátane Krajského A. D. Q. H. L.. Tým všetky práva a povinnosti zanikajúcich rozpočtových organizácií, teda aj krajského riaditeľstva prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.