Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/69/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka, na verejnom zasadnutí konanom 23.07.2013 prejednal odvolanie obžalovaného K. L. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo 16.05.2013, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa odvolania obžalovaného K. L., nar. XX.XX.XXXX a okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný K. L. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal odvolanie do viny a trestu obžalovaný, ktoré následne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a v zákonnej lehote podal odvolanie aj okresný prokurátor. Obžalovaný v písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že k žalovanému zločinu sa v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní nepriznal. Síce sa občas s poškodenou pohádal, ale z jeho strany k fyzickým útokom voči poškodenej nedošlo. Vzájomne požívali alkoholické nápoje, čo mohlo byť príčinou ich vzájomných konfliktov, ale rozhodne popiera, že by poškodenú fyzicky napádal a toto mohla pociťovať ako týranie. Výpoveď poškodenej sa nezakladá na pravde a zistené zranenia si poškodená spôsobila sama, a len využila situáciu, aby to použila proti nemu. Znaleckým dokazovaním nebol u poškodenej zistený syndróm týranej osoby a znalci len konštatovali, že k násiliu v ich vzťahu „pravdepodobne“ dochádzalo. Je presvedčený, že zo strany poškodenej ako aj jej rodinných príslušníkov išlo o úmyselné vypočítavé konanie v snahe ukončiť ich vzájomný vzťah. Otec poškodenej Z. G. st. ťažko znášal skutočnosť, že on (obžalovaný) a poškodená sú vlastne súrodenci, čo sa však dozvedel až po niekoľkých rokoch spoločného vzťahu. Keďže sa prvostupňový súd dôsledne neriadil ustanovením navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch v podstate uviedol, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné na objektívne zistenie skutkového stavu. Nemá však oporu v skutkových zisteniach názor súdu, že protiprávneho konania sa obžalovaný voči poškodenej dopúšťal od presne nezisteného dňa mesiaca jún 2005. Poškodená V. G. počas celého trestného stíhania dokazovala, že obžalovaný začal byť násilný, keď sa presťahovali do O.. Táto skutočnosť bola potvrdená aj výpoveďou svedkyne V. K., preto bolo preukázané, že obžalovaný sa žalovaného protiprávneho konania dopúšťal už od roku 2005.

Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a uznal obžalovaného za vinného v zmysle obžaloby, t.j. zo zločinu podľa , Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením vykonal dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného podaná, vrátane preverenia jeho obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení , nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové zistenia, ktoré sú správne. Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obžalovaného, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o existencii zavinenia obžalovaného na spáchaní žalovaného trestného činu. Ani krajský súd nezistil žiadne dôvody pre ktoré by mal výpovediam svedkov neveriť a postupoval správne, keď upravil skutkovú vetu a následne konanie obžalovaného podradil pod miernejšie ustanovenie . V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného. Ani odvolací súd nemá najmenšie pochybnosti o tom, že obžalovaný od roku 2010 až do 17.11.2012 spôsobom uvedeným v skutkovej vete spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke V. G.. Tieto závery nesporne vyplývajú z opakovaných výpovedí poškodenej. Jej výpovede, ktorými bol obžalovaný usvedčovaný, boli potvrdené aj výpoveďami ďalších svedkov, znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi. Z psychologického posudku týkajúceho sa poškodenej vyplynulo, že menovaná nemá sklony k vedomému klamstvu. I keď z forézneho hľadiska u nej neboli zistené všetky znaky - syndrómu týranej osoby, násilie voči nej pravdepodobne použité bolo a tiež zistili u nej frustrujúce udalosti. Tieto i všetky ostatné závery okresného súdu potom viedli aj krajský súd k záveru, že obhajoba obžalovaného bola v celom rozsahu vykonaným rozsiahlym dokazovaním vyvrátená. Zistené konanie obžalovaného okresný súd potom správne podradil pod ustanovenie Tr. zák., pretože preukázateľne v kritickom období obžalovaný spôsoboval poškodenej psychické a fyzické utrpenie, pričom čin obžalovaný nespáchal závažnejším spôsobom. Výpoveďami S.. Z. X. a D. G. a sčasti aj výpoveďami samotnej poškodenej bolo možné ustáliť začiatok páchania skutku zo strany obžalovaného na august roku 2010. Okresný súd nepochybil ani vo výroku o treste. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov - v rámci trestnej sadzby od 3 do 8 rokov, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä spôsob spáchania činu, dĺžku protiprávneho konania, jeho následok a bohatú kriminálnu minulosť obžalovaného, aj krajský súd považuje za zákonný a spravodlivý. Teraz prejednávanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, a preto bolo potrebné obžalovanému trest ukladať v rámci trestnej sadzby upravenej v zmysle Tr. zák., t.j. od 4 rokov 8 mesiacov až do 8 rokov. Odvolací súd preto nezistil žiadny zákonný dôvod pre zmenu výmery uloženého trestu v prospech obžalovaného. Keďže aj zaradenie obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, zodpovedá stavu veci a zákonu, krajský súd potom odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.