Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-17P/424/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti H.: F., nar. XX.X.XXXX a F. Q., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, deti rodičov, matky: D. F., trvale bytom W., O. XX, v súčasnosti bytom W., Q. X a otca: G.. F. H., trvale bytom W., O. XX, zastúpený: Niku & partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Prokopa Veľkého 51, na návrh otca o zmenu zverenia, úpravu styku, určenie trvalého pobytu, určenie poberateľa daňového bonusu a rodičovského príspevku a uloženie výchovného opatrenia a na návrh matky o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh otca v časti o zmenu zverenia, úpravu styku a uloženie výchovného opatrenia z a m i e t a a vo zvyšku konanie o jeho návrhu z a s t a v u j e.

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom H., F., nar. XX.X.XXXX, z doterajšej sumy 100,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne a F. Q., nar. XX.X.XXXX z doterajšej sumy 70,- € mesačne na sumu 120,- € mesačne, u obidvoch od 1.3.2012, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred ich matke.

Zročné výživné za obdobie od 1.3.2012 do 31.7.2013 v celkových sumách 850,- € u F. a 850,- € u F. Q. súd p o v o ľ u j e otcovi splácať u každého maloletého po 50,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od augusta 2013.

Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9.6.2010, č.k. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.9.2011, č.k. .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 12.12.2011, tunajšiemu súdu podaným dňa 15.12.2011, sa otec domáhal zmeny zverenia maloletých detí H., F., nar.. a F. Q., nar. XX.X.XXXX, z osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že táto by sa realizovala opakovane v týždňových intervaloch počnúc piatkom od 16,30 hod. do piatku nasledujúceho týždňa do 16,30 hod. s výnimkou vianočných, veľkonočných sviatkov, jarných, jesenných a letných prázdnin a začne prvý piatok po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Maloleté deti budú v starostlivosti otca každý párny týždeň od piatku 16,30 hod. do piatka nasledujúceho týždňa do 16,30 hod., každý párny rok počas vianočných sviatkov v čase od 24.12. od 8,00 hod. do 25.12. do 18,30 hod., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov v čase od 25.12. od 18,30 hod. do 1. januára nasl. roka do 18,30 hod., každý párny rok

počas veľkonočných sviatkov počnúc Zeleným štvrtkom od 16,30 hod. do Veľkonočného pondelka do 18,30 hod., každý nepárny rok počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR pre hl. m. Bratislavu počnúc od pondelka o 8,00 hod. do piatka do 18,30 hod., každý párny rok jesenné prázdniny počnúc posledným dňom vyučovania pred začiatkom prázdnin od 16,30 hod. do 18,30 hod. posledného dňa prázdnin, každý rok letné prázdniny od 1. júla od 8,00 hod. do 15. júla do 18,30 hod., od 31. júla od 18,30 hod. do 15. augusta do 18,30 hod. Maloleté deti budú v starostlivosti matky každý nepárny týždeň od piatku 16,30 hod. do piatku nasl. týždňa do 16,30 hod., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov v čase od 24.12. od 8,00 hod. do 25.12. do 18,30 hod., každý párny rok počas vianočných sviatkov v čase od 26.12. od 8,00 hod. do 1. januára nasl. roka do 18,30 hod., každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov počnúc Zeleným štvrtkom od 16,30 hod. do veľkonočného pondelka do 18,30 hod., každý párny rok jarné prázdniny vyhlásené Ministerstvo školstva SR pre hl. mesto SR Bratislavu počnúc pondelkom od 8,00 hod. do piatku do 18,30 hod., každý nepárny rok jesenné prázdniny vyhlásené Ministerstvo školstva SR pre hl. mesto SR Bratislavu počnúc posledným dňom vyučovania pred začiatkom prázdnin od 16,30 hod. do 18,30 hod. posledného dňa prázdnin, každý rok letné prázdniny od 15. júla od 18,30 hod. do 31. júla do 18,30 hod. a od 15. augsta od 18,30 hod. do 31. augusta do 18,30 hod.. Vo veci práv a povinností rodičov súd určuje, že ten rodič, ktorý má stanovený styk s deťmi, nadobúda také práva a povinnosti, ako keby mal deti v osobnej starostlivosti. Súd neurčuje ani jednému z rodičov povinnosť platiť výživné na mal. deti v súlade s ust. § 62 ods. 2 Zák. rodine. Zastupovať a spravovať majetok mal. detí budú obaja rodičia. V bežných veciach môže konať každý z rodičov samostatne podľa toho, u ktorého z rodičov sa maloleté deti nachádzajú. Trvalým pobytom mal. detí bude Bratislava, Slovenská republika. Daňový bonus na deti bude oprávnený si uplatňovať otec mal. detí. Rodičovský príspevok na mal. deti bude poberať matka mal. detí. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy súdu k maloletým deťom došlo k zmene, ktorú možno charakterizovať jednoznačne a stručne tak, že rodičia sa starali rovnakou mierou o mal. deti a právoplatný a vykonateľný rozsudok ani jeden z nich nedodržiaval. Nie je tomu tak z dôvodu, že by rodičia nerešpektovali rozhodnutie súdu, ale preto, že jednotlivé životné situácie ukázali, že je vhodnejšie, ak sa otec stará osobne o deti, nie cudzie osoby, v prípade nedostatku času matky a pre záujem detí a ich otca. Na strane otca nedošlo k zásadným zmenám, ktoré by bránili súdnou cestou uplatniť si jeho zákonné právo a domáhať sa striedavej starostlivosti. Je naďalej slobodný, bez ďalších vyživovacích povinností, má známosť, ktorá trvá už dlhšiu dobu a považuje ju za perspektívnu, jeho priateľka má dobrý vzťah k obom deťom a aj deti ju rešpektujú a majú s ňou vytvorený dobrý vzťah. Čo sa týka matky detí, je rozvedená a má vyživovaciu povinnosť k XX-ročnej dcére,

naďalej býva v rodičovskom dome starej matky, podmienky spolužitia nie sú celkom uspokojivé, deti bývajú aj bez dozoru matky. Jediné, čo sa zmenilo je, že drogovo závislý brat matky mal. detí, ktorý s rodinou býval, zomrel vo veku XX rokov. Partnerské spolužitie rodičov bolo fakticky ukončené koncom roku 2008, ale v podstate od tej doby, najmä od januára 2009 až do júla 2009 boli deti nepretržite v opatere otca, následne bolo obdobie, že deti boli u matky, ktorá nedávala otcovi dostatok časového priestoru na výchovu a na upevnenie rodinných väzieb s jeho širšou rodinou. Po vyhlásení a doručení rozsudku boli deti v podstate raz u otca, raz u matky, tento stav pretrvával do septembra 2011 a vykazoval jednoznačne prvky striedavej starostlivosti, ktorá vyhovovala matke, otcovi aj deťom. Zmena nastala vtedy, keď matka bola kolíznym opatrovníkom informovaná, že maloleté deti musí dávať otcovi len podľa rozsahu určeného v rozsudku, odvtedy je otec znovu vystavený vôli-nevôli matky, s deťmi by chcel stráviť viac času a cíti potrebu intenzívnejšie sa o ne postarať. Cieľom otca je vytvoriť pevné zázemie pre svoje deti, participovať rovnako na výchove ako matka a brať na seba zodpovednosť o budúcnosť svojich detí. U otca majú deti porovnateľné, ak nie lepšie podmienky, sú obklopené veľkou rodinou, veľmi dobre si rozumejú i s deťmi brata otca, spolu trávia voľné chvíle a rodinné oslavy. Navrhované rozhodnutie má oporu v zákone, rodičia majú všetky predpoklady a vytvorené podmienky na striedavú starostlivosť, bývajú v tej istej mestskej časti, ku svojim deťom majú obaja dobrý vzťah, vzťah detí k rodičom je taktiež dobrý a deti sú vo veku, keď sú flexibilné a chorobne nelipnú len na jednom z rodičov. Podporné kritérium vidí aj v tom, že v blízkosti bydliska oboch rodičov sa nachádza aj školské zariadenie, ktoré deti navštevujú.

Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX otec zobral čiastočne svoj návrhu späť, a to v časti týkajúcej sa deklarovania trvalého pobytu detí a poberateľa daňového bonusu a rodičovského príspevku, v ktorej žiadal konanie zastaviť. Vo zvyšku na svojom písomnom návrhu zotrval.

Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX otec navrhol nariadenie výchovného opatrenia, v rámci ktorého by súd uložil rodičom povinnosť zúčastňovať sa terapeutických stretnutí, aby pochopili, že deti majú právo na oboch rodičov, že rodič musí rešpektovať právo druhého rodiča, že to tak ukladá zákon a je to dôležité z hľadiska záujmu maloletých detí.

Matka sa k návrhu otca týkajúceho sa striedavej starostlivosti vyjadrila tak, že podmienkou takejto starostlivosti je komunikácia medzi rodičmi detí na dobrej úrovni, v danom prípade však tomu tak nie je. Zo strany otca je neustála snaha kontrolovať ju, a to aj v nočných hodinách, napr. keď otec nevidí jej auto, hneď jej telefonuje, kde je. Neupiera otcovu lásku k deťom, ale ako muž a otec je nespoľahlivý a nezodpovedný. V januári 2012 boli obaja predvolaní na OSV, kde ona prisľúbila, že deti dá otcovi na realizáciu styku aj nad rámec doterajšieho súdneho rozhodnutia, otec o to ale záujem neprejavil. Zavádzal ju tým, že neustále menil dobu stretnutia s deťmi, čo jej komplikovalo situáciu a deťom musela zabezpečiť starostlivosť iných osôb. Bez jej vedomia zobral F. na zápis do školy, pritom nevedel, či sa ona nerozhodla pre inú školu. Otec súdom určené výživné neuhrádza riadne a včas, máva na ňom podlžnosť. Poprela, že by mali striedavú starostlivosť detí, jednalo sa iba o zmenu dní, kedy bol otec s deťmi, nešlo teda o striedavú starostlivosť ale o realizovanie styku otca s deťmi. Viackrát ju otec nechal v štychu keď sľúbil, že si deti zoberie, nespravil ale tak a ona musela z práce rýchlo zháňať niekoho z príbuzných, aby sa o deti postaral. Otec ju stresuje tým, že mení dobu, kedy má byť s deťmi, preto jej na OSV bolo povedané, že je potrebné dodržiavať súdne rozhodnutie a od 9/2011 začala rozsudok o styku dodržiavať a služby v zamestnaní si zariadila tak, aby ich mala v dobe, kedy sú deti s otcom. Najväčší problém videla v komunikácii s otcom, na OSV im bolo poskytnuté poradenstvo, keď ho tam

vyzvali, aby povedal aspoň jednu jej pozitívnu vlastnosť, odpovedal, že nemôže uviesť žiadnu. Deťom otec neustále hovorí, že bývajú na najhoršej ulici v dedine, že majú diabolské číslo, že sú v podnájme, že ona nevie variť. Otec sa o deti nevie postarať, nohu F. po zlomenine ošetril tak, že mu ju natrel kostihojom, zabalil do igelitu a tento upevnil izolačnou páskou, potom jej syn povedal, že sa s tým zle cíti a nevie, ako dlho to tam mal, keď fotografie tohto ukázala lekárovi, tento povedal na otca, že nie je normálny, či vie, že je koža dýchací orgán. Za nezodpovedné považuje, že otec deti berie do zahraničia bez pasu, tento odmietol, keď mu ho chcela dať s tým, že netreba. Otec deti strihá proti ich vôli až na kožu. Striedavá starostlivosť by narušila aj súrodenecký vzťah medzi chlapcami a jej staršou dcérou, ktorý je veľmi dobrý.

V písomnom podaní podanom na tunajší súd dňa XX.X.XXXX matka navrhla zvýšenie výživného na maloleté deti zo strany ich otca na sumu 150,- € mesačne na F. a na sumu 120,- € mesačne na F. Q. z dôvodu, že od vynesenia rozsudku uplynuli už dva roky, počas ktorých došlo k zvýšeniu finančných nákladov na potreby maloletých detí, F. sa aktívnejšie začal venovať futbalu, F. začal navštevovať základnú školu. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX tento návrh doplnila tým, že o zvýšenie výživného požiadala od marca 2012.

Kolízny opatrovník poukázal na obsah ním vykonaného pohovoru s deťmi, z ktorého vyplýva, že obe majú záujem o striedavú starostlivosť, chcú byť v rovnakej miere s matkou aj s otcom. Žiadne nedostatky v starostlivosti rodičov nezistili a maloleté deti odporučil zveriť do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov uskutočňovanej v týždňových intervaloch od nedele do nedele, bez určenia styku a výživného.

Uznesením zo dňa 22.2.20012, č.k. , boli konania o návrhoch rodičov spojené na spoločné konanie vedené ďalej pod sp. zn. .

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletých detí nie sú a ani nikdy neboli manželmi, partnerský vzťah a spolužitie ukončili v januári 2009.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9.6.2010, č.k. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.9.2011, č.k. , bola vykonaná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom H. tak, že boli zverené do osobnej starostlivosti

matky, otcovi uložená povinnosť platiť na výživu maloletých od 22.4.2010, na F. sumu 100,-€ mesačne a na F. Q. sumu 70,-€ mesačne a súčasne bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi v každom párnom kalendárnom týždni v stredu od 15.00 do 19.00 a od piatku 16.00 hod. nepretržite do nedele 19.00 hod., v každom nepárnom kalendárnom týždni od stredy 15.00 hod. do štvrtka 19.00 hod., v každom kalendárnom roku od 1. júla 9.00 hod. nepretržite do 14. júla 19.00 hod. a od 1. augusta 9.00 hod. nepretržite do 14. augusta 19.00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku od 25.12. 9.00 hod. do 26.12. 19.00 hod. V tej dobe mala matka jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére pochádzajúcej z jej rozvedeného manželstva, otec bol bez iných vyživovacích povinností. Matka pracovala vo Q. ako N.i a jej priemerný mesačný zárobok za rok 2009 bol v hrubom X.XXX,XX € a za dobu od januára do mája 2010 činil v priemere X.XXX,XX € netto mesačne. Otec ako živnostník v daňovom priznaní za rok 2009 uviedol príjmy XXX.XXX,XX €, výdavky XXX.XXX,XX €, základ dane X.XXX,XX € a daň XXX,XX €. Maloletý F. bol vo veku ôsmych rokov, navštevoval druhý ročník základnej školy, maloletý F. Q. mal päť rokov a chodil do materskej školy.

Matka je rozvedená od roku 2000, z jej manželstva pochádza maloletá dcéra U., nar. XX.X.XXXX, študentka E. akadémie G. O. v W.. Iné vyživovacie povinnosti matka nemá. V obchodnom ani živnostenskom registri evidovaná nie je. V daňovom priznaní za rok 2010 uviedla úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov XX.XXX,XX €, základ dane XX.XXX,XX € a nulovú daň. Pracuje vo Q. ako N. kde jej čistý mesačný zárobok predstavuje v priemere X.XXX,XX € v roku XXXX, X.XXX,XX € v roku 2012 a X.XXX,XX € za prvý polrok 2013. Dňa 16.12.2011 uzavrela nájomnú zmluvu s P. časťou W. - H. ako prenajímateľom, na základe ktorej jej bol prenechaný do užívania byt č. X v bytovom dome na Q. 8A v W. - H., pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne, WC, kúpeľne a príslušenstva. Nájom je dohodnutý na obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2014 a dohodnuté nájomné činí XXX,XX € mesačne. K tomu matka uviedla, že nájom je možné predlžovať a v budúcnosti byt aj odkúpiť. Tento 2-izbový byt stavebnými úpravami prerobila na 4-izbový. Nachádza sa vedľa školy, ktorú deti navštevujú. S deťmi býva sama. Predtým žila v rodinnom dome svojej matky, kde s deťmi obývala jeho horné podlažie.

Otec je slobodný, bez ďalších vyživovacích povinností. Je vedený v živnostenskom registri pod obchodným menom G.. F. H. - W., s miestom podnikania O. XXX/XX, W. - H.. Od 27.9.1999 má zapísané predmety podnikania: kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľnej živnosti, kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovateľská činnosť, čistiace a upratovacie práce, prenájom motorových vozidiel, prenájom motocyklov, skútrov, bicyklov, vodných skútrov a športových potrieb, obstarávanie služieb spojených so správou bytového a nebytového fondu, reklamná a propagačná činnosť v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovanie nákupu, predaja a prenájmu nehnuteľností, tovarový leasing, fotografické služby, automatizované spracovanie dát, špeditérstvo bez dopravy a od 18.11.2008 kúpa motorových vozidiel na účely ich predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Vo svojich daňových priznaniach otec uviedol, za rok 2010: príjmy zo živnosti XXX.XXX,XX €, výdavky zo živnosti XXX.XXX,XX € a daňovú stratu XXX,XX €, za rok 2011: príjmy zo živnosti XX.XXX,XX €, výdavky zo živnosti XX.XXX,XX €, základ dane X.XXX,XX € a nulovú daň na úhradu a za rok 2012: príjmy zo živnosti XX.XXX,XX €, výdavky zo živnosti XX.XXX,XX € a daňovú stratu XX.XX €. Za prvý polrok roku 2013 vo výkaze o príjmoch a výdavkoch uviedol príjmy celkom XX.XXX,- €, výdavky celkom XX.XXX,-€ a rozdiel príjmov a výdavkov X.XXX,-€. Vo výkaze o majetku a záväzkoch uviedol: majetok celkom za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie XXX.XXX,-€ a za bežné účtovné obdobie XXX.XXX,-€, záväzky celkom za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie XX.XXX,-€ a za bežné účtovné obdobie XXXXX,-€ a rozdiel majetku a záväzkov za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie XXX.XXX,-€ a za bežné účtovné obdobie XXX.XXX,-€. Od 27.5.2009 je otec jedným zo štyroch spoločníkov firmy H. s.r.o. so sídlom v T. X., v Obchodnom registri zapísanej rovnakého dňa s predmetom činnosti prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov spojený s poskytovaním základných služieb spojených s prenájmom. Základné imanie spoločnosti je XX.XXX,- € a výška splateného vkladu otca X.XXX,-€. Daňové priznanie firmy za rok 2011 neobsahuje žiadne údaje a podľa vyjadrenia otca od založenia až doposiaľ spláca úver, takže žiadne dividendy spoločníci vyplácané nemajú, on sám z firmy žiaden príjem nemá. Ako živnostník sa zaoberá veľkoobchodom s motocyklovými doplnkami. V sledovanom období nebol poberateľom štátnych dávok zo sociálnej poisťovne. V súčasnosti spolu s ním v jeho X-izbovom byte býva partnerka D. X., bezdetná, samostatne zárobkovo činná.

Maloletý F. je vo veku jedenásť rokov, v školskom roku 202/2013 ukončil piaty ročník základnej školy, maloletý F. Q. má osem rokov, ukončil druhý ročník základnej školy. Podľa hodnotení základnej školy, ktorú deti navštevujú, súdu doručených 8.6.2012, mal F. výborný prospech a správanie v súlade so školským poriadkom, rodičia pravidelne navštevovali triedne aktívy a zaujímali sa o neho, domácu prípravu si plnil načas, ako aj úhradu príležitostných poplatkov, F. Q. chodil do školy načas riadne pripravený, v čistom oblečení, so všetkými školskými pomôckami podľa rozvrhu, matka sa o nebo riadne stará, vodí ho do školy a sprevádza ho aj na mimoškolské aktivity, počas dlhodobej neprítomnosti - chýbal pre zlomenú nohu takmer dva mesiace, sa matka priebežne osobne aj telefonicky informovala o prebratom učive, nosila k nahliadnutiu vypracované školské úlohy, spolupracovala s vyučujúcimi. Podľa rozhovorov o rodine je maloletý F. Q. citovo veľmi naviazaný na matku, staršieho brata aj sestru a podľa názoru triednej učiteľky má kladný vzťah aj k otcovi. Na triedne aktívy chodia obaja rodičia, poplatky hradí matka, s triednou učiteľkou v školskom roku 2011/2012 komunikovala len matka. Maloletý F. je členom futbalového klubu, poplatky s tým spojené hradí matka.

Dňa 7.3.2012 vykonal kolízny opatrovník šetrenie pomerov v domácnosti otca a zistil, že otec býva v X-izbovom moderne zariadenom byte, v ktorom deti majú kompletne zariadenú izbu s poschodovou posteľou, dvomi šatníkmi, písacím stolom, vešiakom a poličkami na hračky. Byt je udržiavaný vo vzornom poriadku a na vysokej hygienickej úrovni. Deti tu majú vytvorené veľmi dobré životné podmienky. V ten istý deň kolízny opatrovník prešetril pomery aj v domácnosti matky v jej X-izbvom nájomnom byte, v ktorom majú chlapci svoju izbu s poschodovou posteľou, pracovným stolom, stoličkou, komodou, televízorom a veľkou skriňou na celej stene. V druhej izbe, obývačke, spáva matka na veľkej rozťahovacej sedačke a systémom roll-door je v nej vytvorená ďalšia izba pre matkinu dcéru U.. Deti majú u matky vytvorené veľmi dobré životné podmienky.

Kolízny opatrovník súdu predložil úradné záznamy spísané na ich pracovisku, z ktorých bolo zistené nasledovné:

Otec sa na pracovisko kolízneho opatrovníka dostavil dňa 3.10.2011 kde uviedol, že nevedel, že rozsudok je Krajským súdom potvrdený a hlavne udával to, že naďalej má záujem deti zveriť do striedavej starostlivosti, najradšej by si ich nechal zveriť, ale to asi nemá šancu. Prosil, aby pracovníčky vykonali s deťmi pohovor a videli, že deti majú rovnaký vzťah k nemu, ako k matke.

Dňa 18.11.2011 matka maloletých detí udala, že otec si deti neberie do svojej starostlivosti v zmysle rozhodnutia súdu o styku, stáva sa, že mešká aj hodinu, nezatelefonuje alebo vôbec nepríde.

Dňa XX.XX.XXXX matka oznámila, že deti boli podľa rozsudku u otca cez víkend od 16.12. do 18.12., pričom 17.12. o 15,30 hod. deti stretla bez otca na ulici pri pohostinstve X. v H. a na jej otázku, kde majú otca, deti uviedli, že nevedia. Po 15-tich minútach, keď otec neprichádzal, matka sa otca telefonicky spýtala, kde sa nachádza a či vie, kde sa nachádzajú deti, otec sa jej spýtal, kde sú chalani a telefón zložil. Matka deti následne poslala k otcovi domov. Od detí sa potom dozvedela, že otec ich zobral na vychádzku do lesa, kde sa pravdepodobne stratili.

Dňa 9.1.2012 na ÚPSVaR Bratislava sa uskutočnil pohovor s rodičmi z dôvodu opakovaných telefonických oznámení vo veci porušovania rozhodnutia súdu ohľadne styku, kedy sa rodičia navzájom obviňovali z porušovania súdneho rozhodnutia. Rodičom bolo poskytnuté poradenstvo a odporúčané aj poradenstvo psychologické. Matka vtedy uviedla, že je ochotná otcovi dať deti aj v čase mimo súdneho rozhodnutia ak si to deti budú priať, otec to však nesmie zneužiť na súde ako dôvod, že sa o deti nestará na podanie ohľadne striedavej starostlivosti. Obaja rodičia prijali psychologickú službu ÚPSVaR

- referátu poradensko - psychologických služieb.

Dňa 18.1.2012 sa na ÚPSVaR dostavila stará matka maloletých detí zo strany matky U. M. spoločne s otcom maloletých detí. Stará matka vypovedala, že matka jej kontakt s deťmi obmedzuje z jej neznámeho dôvodu, aktuálnu situáciu nepoznala, nakoľko sa aj s deťmi odsťahovala. Deti matku vôbec nerešpektovali, brali ju ako kamarátku, nemala pred nimi rešpekt. Starej matke sa nepáčilo, že ju matka detí nerešpektovala ako matku. Otec vtedy udával, že nevie kde sú deti, keď matka býva v práci, najmä teraz, keď už nebývajú u babky. Otec stále žiadal striedavú starostlivosť a požadoval, aby na matku apelovali v tom zmysle, aby mu matka deti dávala ako v striedavej starostlivosti. Vtedy mu bolo vysvetlené, že rozhodnutie súdu je iné a pre zúčastnené strany záväzné. Otec dodal, že matka nezvláda výchovu detí najmä teraz, keď je sama v byte.

Dňa 3.2.2012 sa na odbor OSV dostavil otec maloletých detí aby uviedol, že sú prázdniny a matka deti zobrala so sebou do nemocnice namiesto toho, aby mu ich dala. Vtedy mala mať deti matka. Apeloval na orgán sociálnoprávnej ochrany detí aby sa vyjadril, že obaja majú vytvorené podmienky pre starostlivosť o deti. Hlásil, že maloletá U. (dcéra matky) fajčí F. ukázal na H.k - tak mu to ukázal syn. Uviedol, že chlapec dobre vie, čo hovorí a tiež to, aby sa starali o výchovu maloletej. Tiež uviedol, že najlepšie riešenie pre deti by bola striedavá výchova, pretože matka ich výchovu vôbec nezvláda, o čom svedčí aj fakt, že ich berie so sebou do práce, kde budú samé sedieť pred televízorom.

Dňa 12.11.2012 sa na pracovisko kolízneho opatrovníka dostavila matka a uviedla, že po pojednávaní, na ktorom boli maloleté deti súdom vypočuté, nastali u otca detí zmeny v správaní, deti vravia, že otec sa k nim správa hrubo a agresívne, kričí na nich, rozhadzuje hračky a niekedy aj nadáva. Vraj sa deťom vyhrážal detektorom lži, lebo si myslí, že na súde klamali. Deti, keď sú s ním, vrátia sa citlivejšie - toto má potvrdené od F. triednej učiteľky, ktorá jej povedala, že po dni v týždni, keď je s otcom, na druhý deň je v škole precitlivený. F. rieši problémy zvýšenou agresivitou k okoliu. Otec si po poslednom pojednávaní pýtal deti aj nad rámec styku, deti vraj nemali záujem ísť s ním kvôli jeho správaniu v poslednom čase. Matka tiež uviedla, že otec sa s platením výživného omeškáva, vecne sa na výchove maloletých mimo výživného nepodieľa, dokonca vreckové na víkend s otcom dáva deťom ona.

Súd vypočul na pojednávaní dňa 14.5.2012 maloletú dcéru matky U. F., nar. XX.X.XXXX a svedkyne: T. X., D. X., U.. D. H. a U. M..

Maloletá U. F. vypovedala, že obaja chlapci majú v byte, v ktorom v súčasnosti bývajú, zariadenú spoločnú izbu so všetkým, čo potrebujú vrátane hračiek. Mama pre nich spraví všetko, čo im vidí na očiach. Snaží sa byť najlepšou mamou a aj jej to vychádza. Ona sama akceptuje, že jej bratia sú od nej mladší, a že mamu viacej potrebujú, než

ona. Starší F. je viac utiahnutejší, o otcovi moc nerozpráva, mladší F. je zhovorčivejší. F. keď je u otca býva väčšinou s jeho priateľkou alebo starou matkou zo strany otca a F., keď je u otca, máva zápasy alebo tréningy. Mladší brat sa dokonca sťažoval, načo chodia k otcovi, keď sú najčastejšie s jeho priateľkou. Stalo, že keď mal mať otec chlapcov v stredu, poslal matke SMS-ku, že si ich neberie, ona bola pritom v práci a musela narýchlo zháňať napr. svoju sesternicu, aby sa o nich postarala. Mama má služby vtedy, keď sú chlapci u otca alebo doobeda, aby sa mohla o nich postarať. Jej bratia sú s matkou šťastní, keď majú ísť k otcovi hovoria, že sa im tam nechce ísť, keď im mama povie, že poobede idú k otcovi, F. povie už zase alebo zostane smutný a F. ide k otcovi s odporom, dokonca dostáva hisáky, že k nemu ísť nechce. Stalo sa, že matka kúpila F. tašku Adidas, z ktorej bol nadšený, keď sa s ňou vrátil od otca, už si ju viac nechcel zobrať.

Svedkyňa T. X., sesternica matky vypovedala, že s otcom maloletých detí sa pozná asi 20 rokov, spočiatku boli kamaráti, všetko bolo v pohode, kým sa nenarodil starší F., U. bola odpísaná, začali sa hádky, cirkusy. Otec je komplikovaná osobnosť, protirečí si, stále s ním boli konflikty, keď čakali druhé dieťa vyjadril sa tak, že ak by to bola dcéra, nech ju matka nechá v pôrodnici. Matka pre deti spraví všetko, každému z nich vyvára zvlášť to, čo má rado. Svedkyňa deti vozí do školy a zo školy a F. na tréningy keď je matka v práci a má rannú, čo je dva až štyrikrát v mesiaci. Otec jej odkazuje po F. že je najväčšia špina a posiela jej urážlivé SMS-ky. Keď majú ísť deti k otcovi, F. plače, F. je uzavretejší,

ten nehovorí nič, keď im otec zatelefonuje, prevracajú očami, nechcú k nemu chodiť, chodia k nemu s plačom. Keď mal F. zlomenú nohu, otec ho nechal samého ísť po schodoch a odviedol iba F..

Svedkyňa D. X., partnerka otca vypovedala, že otec je fantastickým a milujúcim otcom, o deti sa stará príkladne, všetko by pre ne spravil, chodí s nimi na krúžky, na dovolenky, vedie ich ku športu, je zodpovedný, venuje sa im v maximálnej miere. Pomoc svedkyne pri starostlivosti o deti spočíva v tom, že sa s mladším učí, vedie ich k tomu, čo je správne a čo nie, čo je potrebné im vysvetľuje, varí im, perie, poskytuje im všestrannú starostlivosť. Otec má obe deti rovnako rád, rovnako sa im venuje. Len čo sa týka staršieho, vysvetľujú si spolu nejaké záležitosti ohľadne športu, nakoľko mladší nešportuje. Ona a deti majú spolu veľmi dobrý vzťah, trávia spolu veľa času, s mladším býva častejšie, lebo starší chodí na šport, s deťmi si veľmi dobre rozumie, majú sa navzájom radi. S deťmi chodia spoločne na výlety, korčule, lyžovačky, do prírody, majú veľa spoločných aktivít. Deti k otcovi nikdy neprídu v zlej nálade, nikdy to nebolo tak, že by k otcovi nechceli prísť. Pokiaľ by deti boli zverené do striedavej starostlivosti, ona je pripravená spoločne s otcom sa o ne postarať. Podľa svedkyne je vzťah medzi rodičmi detí veľmi zložitý, otec sa snaží s matkou komunikovať, ale neúspešne. Svedkyňa má vedomosť o tom, že otec posiela matke detí SMS-ky aj okolo polnoci, robí to preto, že sa o deti bojí. Svoj vzťah s otcom svedkyňa považuje za perspektívny a to, že otec posielal počas ich vzťahu matke SMS-ky, napr. XX.X.XXXX s textom „ si tu cmuk, cmuk, ľúbim ťa“ si vysvetľuje tým, že si z matky robí srandu. Finančnú situáciu otca svedkyňa považuje za dostatočnú na to, aby sa vedel o deti riadne postarať. Tvrdila tiež, že otec výživné na deti platí.

Svedkyňa U.. D. H., manželka brata otca maloletých detí vypovedala, že teraz sa s otcom detí stretávajú na návštevách. Myslí si, že otec má deti veľmi rád, vie sa o ne po každej stránke postarať, robí im aktívny program, chodí s nimi na dovolenky, má aktívny prístup k ich výchove. Deti majú otca radi. Podľa svedkyne partnerka otca a deti majú spolu dobrý vzťah, partnerka otca je trpezlivá, obetavá, venuje sa najmä mladšiemu

chlapcovi. Deti sa s otcom chcú stretávať, teraz, keď prebieha konanie sa tešia na to, že budú s otcom týždeň, nemyslí si, že by mali z otca strach. Ohľadne spolužitia rodičov maloletých detí svedkyňa uviedla, že z počiatku bol dobrý, neskôr bol ale komplikovaný, asi sedemkrát sa rozišli.

Svedkyňa U. M., matka matky maloletých detí vypovedala, že matka s deťmi žila v jej dome tri a polroka. Odsťahovala sa z dôvodu, že dostala byt. Ohľadne vzťahu matky k deťom svedkyňa uviedla, že má dobrý vzťah, ale treba to v kľude zvládať, pretože sa jedná o tri deti, ktoré niekedy matku neposlúchajú. Deti majú väčší rešpekt pred otcom ako pred matkou, ktorá nevie byť taká prísna a viac im toleruje. O deti sú schopní postarať sa obidvaja rodičia. Dcéra (matka maloletých detí) k nej nechodí, hnevajú sa. Na otázku, či má svedkyňa konkrétnu skúsenosť, že by viedla matka deti proti otcovi alebo opačne, odpovedala, že matka deti proti otcovi neviedla, ona sa ho bála a deti mali skôr strach, kým u nej bývali. Zistila to, keď im napr. povedala, že otec je vonku alebo telefonuje, reagovali tak, že zase. Matka mala z otca strach z dôvodu, že bolo u nich aj fyzické násilie, čo musela riešiť polícia, neraz tomu dochádzalo. Deti boli pritom a matka nemohla ani zavolať políciu, lebo otec jej vykrútil ruku a zobral jej mobil, políciu volali susedia. Svedkyňa popísala tiež situáciu spred dvoch rokov (na pojednávaní dňa XX.X.XXXX) kedy mali byť deti doma samé, okolo 21,00 hodine prišiel za ňou do práce otec detí s tým, že či sa niečo nestalo, lebo matka detí mu neberie telefón a nemá ani auto pred domom. Ohľadne osoby otca sa svedkyňa vyjadrila tak, že je to nervózny človek a ona sama bola z neho nervózna. Na otázku ohľadne citového vzťahu medzi deťmi a otcom svedkyňa odpovedala, že je dobrý aj preto, že sa ho deti boja, boja sa ho preto, že ho musia poslúchať, keď na ne zareve, musia byť v pozore. V dobe, keď bývali u nej, z otca strach mali a matka deťom veľa dovolila.

Podľa ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa § 43 ods. 1 Zák. o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia najskôr zisťoval názor maloletých detí na prejednávanú vec prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Na jeho pracovisku dňa 9.3.2012 bol vykonaný pohovor s nimi. Maloletý F. povedal, že k otcovi chodí rád, rovnako sa mu páči u mamy aj u otca, takže by chcel byť rovnako s otcom aj s mamou. Maloletý F. uviedol, že s otcom si dobre rozumie, otec sa venuje aj jenu aj bratovi, chodievajú spolu na hokej, tato ho vodieva na futbalové tréningy, vie dobre variť a vo všetkom sa vie o neho aj brata postarať. Občas s nimi na výlet chodieva aj otcova priateľka D., je celkom dobrá. Vyhovovalo by mu, keby bol týždeň s otcom a týždeň s mamou, lebo obidvaja sa rovnako dobre o nich starajú.

V súvislosti s výpoveďou maloletých detí pred kolíznym opatrovníkom matka uviedla, že synovi F. na chodbe pracoviska kolízneho opatrovníka vysvetľovala, čo je striedavá starostlivosť, a keď to pochopil, rozplakal sa.

Súd v dôsledku vyjadrenej pochybnosti matky ohľadne vypočutia maloletých kolíznym opatrovníkom považoval za potrebné deti vypočuť na pojednávaní, k čomu pristúpil dňa 22.10.2012.

Maloletý F. uviedol, že pod striedavou starostlivosťou si predstavuje byť narovnako u mamy aj u otca. Na otázku, či by chcel byť v striedavej starostlivosti odpovedal, že nevie a na otázku, či mu niektorý z rodičov hovoril, čo má povedať na súde odpovedal, že tato mu včera povedal, že má povedať, že chce byť v striedavej starostlivosti a kladne odpovedal na otázku, či to otec povedal aj bratovi. Na otázku, či by chcel byť jeden týždeň u mamy a druhý u otca odpovedal, že nie, lebo je to veľa, na otázku, či mu vyhovuje, že teraz býva u mamy a stretáva sa s otcom, odpovedal áno. Na otázku, či si vie predstaviť, že by bol týždeň u otca a týždeň u mamy povedal, že nie. Na otázku, či má z niektorého rodiča strach povedal, že z mamy nie a z otca občas, čo zdôvodnil tým, že otec niekedy na neho zakričí. Na otázku, či ich niekedy otec necháva samých s D. (partnerka otca) alebo babkou, odpovedal áno, a to tak pol dňa, lebo chodí niečo vybavovať. Na otázku kolízneho opatrovníka, či si pamätá, čo povedal na ich pracovisku, odpovedal že áno, že chce striedavú starostlivosť a na otázku, čo sa zmenilo, že teraz ju nechce, či mu k tomu niečo mama povedala, odpovedal, že mama mu k tomu nepovedala nič a žiadnu zmenu neudal.

Maloletý F. na otázku, či by nechcel byť rovnako u mamy a u otca odpovedal, že nie, takto je to dobre. Na otázku kolízneho opatrovníka či si pamätá, keď bol u neho na pracovisku a čo tam povedal, maloletý odpovedal, že si nepamätá, bolo to dávno a na jeho ďalšiu otázku, čo sa zmenilo povedal, že otec nič neplatí a keby boli v striedavej starostlivosti otec by neplatil nič a nemohli by chodiť na obedy do družiny, vyhodili by ich zo školy, povedala mu to mama. Na otázku, či sa deň predtým rozprávali s otcom a o čom povedal, že áno, ale o čom nevie a na otázku, keby otec všetko platil a zo školy by ich nevyhodili, či by potom striedavú starostlivosť chcel, odpovedal áno a dodal, že striedavá starostlivosť môže byť vtedy, keď sú rodičia kamoši, tak mu to vysvetlila mama, on sa jej na to pýtal. Na otázku, či chce bývať rovnako dlho u mamy a rovnako dlho u otca, odpovedal, že nie, chce, aby to bolo tak, ako je to teraz.

Otec založil do spisu odborné vyjadrenie Metodicko - výskumného kabinetu výchovného a psychologického poradenstva a prevencie pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 11.1.2013 z ktorého vyplýva, že otec tento subjekt požiadal o konzultáciu v súvislosti s odporučením výchovného prístupu k svojim maloletým synom v situácii sporu s ich matkou, ktorá sa týka možnej striedavej starostlivosti o nich. Otec im predložil zápisnicu z ostatného pojednávania (podľa všetkého z pojednávania, na ktorom boli vypočutí maloletí) a bol uskutočnený rozhovor s otcom a oboma maloletými v herni na tento účel v ústave zriadenej. Po krátkej adaptačnej konverzácii hodlali s maloletými prediskutovať obsah ich výpovedí na ostatnom pojednávaní. F. potvrdil, že zápis obsahuje to,

čo vypovedal, ale odmietol o inkriminovaných skutočnostiach akúkoľvek ďalšiu komunikáciu. F. všetko, čo obsahoval zápis o jeho vyjadrení, označil za nepravdu a pustil sa do plaču. V závere predmetného odborného vyjadrenia sa uvádza, že na základe rozhovoru s otcom a oboma maloletými a na základe pozorovania správania sa maloletých k otcovi v prostredí herne uzavreli, že otec je popri matke rovnako dôležitou referenčnou

osobou v ich vnútornom prežívaní poskytujúc im patričné výchovné a psychologické podnety potrebné pre ich zdravý sociálny a psychický vývin. Reakcia oboch maloletých, ale najmä F. na diskusiu o ich vyjadreniach na ostatnom pojednávaní je však veľmi závažným signálom nasvedčujúcim, že obaja musia spracovávať vážny vnútorný konflikt v súvislosti s rozporom medzi tým, čo deklarovali o svojom stanovisku k striedavej výchove v minulosti (napr. na ÚPSVaR) a ako sa vyjadrovali na súde, nehovoriac o tom, že príčina popretia tohto vyjadrenia zo strany F. zostala neznáma. V prípade, že tieto naznačené vnútorné konflikty v prežívaní F. a najmä F. sa nebudú bezodkladne riešiť poradenskou, príp. psychoterapeutickou cestou, hrozí dekompenzácia ich psychickej stability s vysokým rizikom následných výchovných porúch. Pod textom je podpísaný F.. Q. P., F.. a uvedená poznámka, že toto odborné vyjadrenie sa vydáva na žiadosť otca maloletých, a že s matkou nehovorili.

Súd požiadal Referát poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o predvolanie rodičov a poskytnutie im poradenstva v súvislosti s otcom navrhovanou striedavou starostlivosťou a následné podanie správy. Dňa 5.4.2013 oslovené pracovisko kolízneho opatrovníka súdu oznámilo, že na podnet súdu si rodičov pozvali a obaja sa na spoločnú konzultáciu aj dostavili. Zároveň skonštatovali, že rodičia majú rozdielne predstavy a názory na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Za týchto okolností nemajú možnosť poradenskými prostriedkami intervenovať v zmysle nájdenia zhody v oblasti zverenia maloletých do striedavej starostlivosti.

Matka do spisu na pojednávaní dňa XX.X.XXXX založila dodatok - záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 Zák. o priestupkoch zo dňa 17.5.2013, kedy sa dostavila na útvar Policajného zboru OO PZ W. H. s tým, aby podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a aby doplnila výpoveď k oznámeniu zo dňa XX.X.XXXX na otca maloletých detí za účelom doplnenia výpovede a dodania do spisu texty SMS, ktoré jej boli zaslané 14.5.2013 až 16.5.2013 na jej súkromný mobilný telefón z mobilného telefónneho čísla, o ktorom vie, že patrí osobe F. H.. Išlo o viaceré SMS-ky s textom napr. „X.“, „SG.? Si, je mi jedno, že aj sudkyňa to vie, ale môže to pomôcť!“, „A F. si aj preto, že si nedovolia chlapcom hrať!“, „Si U.?“, „Prepáč, si aj F.a!“, „F. dnes plakal, je mi ho ľúto, ale prečo si piča?“ Oznamovateľka v prvom podaní dňa 15.5.2013 uviedla, že tieto problémy pretrvávajú už dlhšie, od roku 2010 a skôr.

Ako doklad pre súdne pojednávanie vystavila G.. X. P., mediátor, dňa XX.X.XXXX matke maloletých detí potvrdenie o snahe sporových strán riešiť úpravu práv a povinností k maloletým deťom prostredníctvom mediácie. Sporovými stranami boli otec maloletých detí a ich matka. V texte sa uvádza, že mediátorka bola oslovená so žiadosťou o mediáciu p. H., prvé stretnutie sa uskutočnilo dňa 4.2.2013, jeho snahou bolo rozšíriť styk s maloletými deťmi - ideálna by bola podľa jeho predstavy striedavá starostlivosť, chcel dosiahnuť aj zlepšenie vzájomnej komunikácie s matkou detí a úpravu výživného. P.F. bola od začiatku ochotná sa mediácie zúčastniť a mala snahu o zlepšenie vzájomnej komunikácie vzhľadom na to, že správanie p. H., ktorý menil už dohodnuté veci ohľadom detí a nedodržiaval rozsudok, spôsobovalo neistotu detí, odrážalo sa na ich správaní a spôsobovalo problémy aj matke detí, napr. keď mala ísť do práce a nevedela, či p. H. si príde po deti, hoci tak boli dohodnutí. Prvé spoločné mediačné stretnutie sa uskutočnilo 27.2.2013 a obe sporové strany vyslovili svoju predstavu riešenia sporu a dohodli sa na princípoch ich vzájomnej komunikácie, ako aj priebežnej úprave styku p. H. s deťmi, a to každý druhý víkend aj s prespaním a v nepárny týždeň zo stredy na štvrtok aj s prespaním.

Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo 15.3.2013, kde obe sporové strany potvrdili zlepšenie ich komunikácie, ako aj pozitívny vplyv tohto vývoja na obe deti, dohodli si aj starostlivosť o deti počas Veľkonočných sviatkov a termín ďalšieho mediačného stretnutia. Na toto stretnutie dňa

16.4.2013 už p. H. neprišiel, poslal mail s vysvetlením dôvodov, ktoré ho k tomu viedli. P. F., ktorá sa stretnutia zúčastnila uviedla, že sa zmenilo jeho správanie voči nej, pribudli nadávky, invektívy a vyhrážky, otec menil dohodnuté termíny bez ospravedlnenia a nedodržiaval ani predbežnú mediačnú dohodu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mediátorka mediáciu ukončila. Posledné stretnutie mediátorky s p. F. sa uskutočnilo 18.6.2013, vzhľadom na to, že p. H. nebol ochotný sa dohodnúť mimosúdne a súdne pojednávanie bolo vytýčené na 24.7.2013, prišla ju požiadať o vyhotovenie potvrdenia o snahe riešiť problém mimosúdne prostredníctvom mediátora. Podľa názoru mediátorky je najväčší problém v úplne rozdielnych názoroch sporových strán na výchovu maloletých a neochota vzájomne sa prispôsobiť, ako aj o problémoch komunikovať, nielen medzi sebou navzájom, ale aj s deťmi. Veľmi zlý vplyv na deti má aj nevhodné vyjadrovanie a urážky zo strany p. H. na matku detí pred nimi. Pokiaľ sa tieto veci nezmenia, je podľa názoru mediátorky striedavá starostlivosť nevhodná.

Podľa § 26 Zák. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Otec tvrdil, že po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa sa o deti starali obaja rodičia rovnakou mierou. To sa zmenilo po tom, ako matka navštívila odbor sociálnych vecí a bolo jej tam povedané, že deti má otcovi dávať len v zmysle súdneho rozhodnutia. To ho primälo k podaniu tohto návrhu, nakoľko nechce byť víkendovým otcom. Výpovede matkinej maloletej dcéry a svedkyne T. X. považoval za účelové a mali podľa neho jediný cieľ, vrhnúť na neho negatívne svetlo. Bol toho názoru, že matka využíva deti ako zbraň proti nemu a jej túžba robiť mu zle je väčšia, ako jej záujem na výchove detí. Mal strach, že matka výchovu detí nezvládne tak, ako nezvládala výchovu svojej dcéry. Pokiaľ by nebolo jeho návrhu vyhovené, mohli by nastať výchovné problémy, najmä keď sa deti dostanú do puberty, má strach z toho, že potom by bolo neskoro. Potvrdil, že medzi ním a matkou detí je komunikačný deficit, ale tento je vinou matky, lebo mu nedvíha telefón a zatajuje sa pred ním. Podľa neho nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže mať aj finančné dôvody, matka má podľa rakúskeho systému obrovské výhody vyplývajúce pre ňu z toho, že má deti zverené do svojej starostlivosti. Uviedol, že od detí vie, že matka sa vo večerných hodinách nezdržiava doma a prichádza až o 9,00 hodine ráno, deti boli s cudzou osobou. Po pojednávaní, kedy boli deti vypočuté, nešli do školy ale s matkou do Avionu, kde mali sľúbené darčeky. Syn F. je ťažký Y. a mačku, ale matka do bytu zaobstarala zajaca, a keď ju žiadal, aby ho z bytu odstránila, vysmiala sa mu. F. ona mu vytýka také maličkosti, akože sa podpíše v žiackej knižke cez jej podpis. Matka mu odmieta dať správu z Y. To, čo deti povedali na súde, nebol ich názor, ale matkin. Išiel s deťmi na prijímanie s tým, že predtým sa nemusia vyspovedať, veď nemajú žiadne hriechy,

starší syn ale reagoval tak, že on má, a keď sa ho spýtal aký, odpovedal, že klamal na súde. F. mal problémy s prospechom, keď mu látku vysvetlil, známky si opravil, mladší mal problémy s čítaním, keď sa mu teraz v tomto smere venuje, v čítaní sa polepšil. Mladší syn mal priniesť do školy fotografiu z detstva, pýtal si ju od neho, lebo matka žiadne nemá, on mu dal možnosť vybrať si zo 4000 fotografií. Videl deti nasadať k matke do auta, pričom starší sedel vpredu a nebol pripútaný, čo neznamená iba neprijateľný výchovný prístup matky ale aj porušovanie predpisov. Matka sa snaží pod rúškom ochrany detí izolovať otca od nich a potierať jeho rolu v ich živote, ktorá je pre deti dôležitá. Matka zrejme dospela k záveru po prečítaní si článkov ohľadne striedavej starostlivosti, že ak komunikácia medzi rodičmi nefunguje, tak striedavá starostlivosť jednoducho nebude, robí preto to, že s otcom nekomunikuje.

Matka so zverením detí od striedavej starostlivosti nesúhlasila s tým, že v prípade ich zverenia do striedavej starostlivosti by v každom týždni dochádzalo medzi rodičmi ku hádkam. Poprela, že by mali striedavú starostlivosť, išlo iba o zmenu dní, kedy bol otec s deťmi, bola to iba realizácia styku. stalo sa, že otec sľúbil, že deti si zoberie, ale nestalo sa tak a dokonca chcel deti nechať na ihrisku bez dozoru, pričom ona musela narýchlo z práce zháňať niekoho z príbuzných, aby sa o deti postaral. Keďže jej

v súvislosti s tým bolo na OSV povedané, že je potrebné dodržiavať súdne rozhodnutie, od 9/2011 rozsudok začala dodržiavať a služby v zamestnaní si zariadila tak, aby ich mala vtedy, keď majú byť deti s otcom. Pokiaľ jej otec vyčíta, že mu nedvíha telefón uviedla, že je to dôsledok toho, že ju neustále napáda SMS-kami, napr. počas pobytu na horách ju telefonicky obťažoval, a keď telefón nedvíhala, telefonoval iným ľuďom z jej okolia a obťažoval ich tým. Zo strany otca je neustála snaha kontrolovať ju, a to aj v nočných hodinách, keď nevidí pred domom jej auto, hneď jej telefonuje kde je. Poukázala tiež na obsah mailovej komunikácie otca s deťmi, ktorým adresoval napr. „ nemusíš byť taký T.y“ (3.1.2012), „viem, len to vysvetli tvojej retardovanej a zákernej a nezodpovednej matke!!!“(26.6.2013) a ďalšie. Uviedla, že otec sa domáha svojich rodičovských práv, ale svoju vyživovaciu povinnosť si riadne neplní a má na ňom podlžnosť. Do spisu založila dôkazy o tom, že otec prepisuje jej podpis namiesto toho, aby sa podpísal vedľa jej podpisu v žiackej knižke a v záväznej prihláške dieťaťa. Ohľadne svojej dcéry U. preukázala, že na vysvedčení mala iba dve dvojky. Vytkla otcovi, že nejaví žiaden záujem ohľadne F. u jeho logopedičky. Tvrdila, že aj keby boli deti zverené do striedavej starostlivosti, nárok na daňový bonus by jej nezanikol, bolo by len na dohode rodičov, ktorý z nich by ho poberal. Vyslovila domnienku, že otec návrh o zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti podal nie v záujme detí, ale v snahe robiť jej napriek. Komunikácia medzi nimi je na mínuse, otec ju ako matku vôbec neakceptuje, nedodržiava dobu určenú rozsudkom pre styk. Otec ignoruje lekárske nariadenia, F. mal alergickú reakciu, preto alergologička nariadila u neho testy s povinnosťou vysadiť pred nimi užívaný liek, napriek tomu mu ho otec dal s tým, že jeho nejaké testy nezaujímajú, nerešpektoval tiež zmenu liečby, o ktorej ho informovala tvrdiac, že ide len o marketingový ťah, že ona skočí na prvú nariadenú liečbu a prečo nenavštívi viacerých lekárov, neinformoval ju o tom, že F. krvácal z nosa. Začiatkom októbra jej telefonovali z rY. a keď sa s policajtom stretla, tento jej povedal, že keď nebude dodržiavať požiadavky pána H., príde o robotu a prídavky. Priznala, že po pojednávaní deti nešli do školy, lebo sa potrebovali uvoľniť, nakoľko neboli v dobrom rozpoložení a v škole by iba vyrušovali. Večer po pojednávaní išli k otcovi, a práve z dôvodu toho, čo na pojednávaní povedali, otec na nich nakričal a rozhádzal im hračky, preto sa odmietajú vracať k výpovedi na súde, čo je spomínané v odbornom vyjadrení založenom otcom. Kúpu zajaca vopred konzultovala s alergológom. Keď otec nemá správu od alergológa, môže si ju ísť vypýtať, ona ale nemá

dodnes správu od chirurga z ošetrenia F., kedy mal zlomenú nohu a v nemocnici si ju vypýtať nemôže, lebo sa v systéme nenachádza. Uznala svoju chybu, keď staršiemu synovi umožnila sedieť v aute na prednom sedadle, syn má XXX cm a vpredu môžu sedieť osoby od 150 cm. Jej sesternica s manželom videli v H., ako syn F. sedí v aute otcovi na kolenách a šoféruje a mladší F. išiel pred nimi na bicykli, mohlo dôjsť k nešťastiu keby F. z bicykla spadol alebo F. by volant otočil zlým smerom. Fotografiu z detstva synovi dať nemohla, lebo všetky zadržiava otec od doby ukončenia ich spolužitia. K tomu, že deti boli v priebehu noci ponechané na starosť cudzej osobe uviedla, že jedenkrát po 2-3 rokoch si dovolila odísť do miestneho domu kultúry v H. na ples a stráženie detí zabezpečila manželkou jej otca. Pred Vianocami jej deti povedali, že na Štedrý večer musia ísť k otcovi, lebo keď nepôjdu, ostrihá ich, nevie z akého dôvodu to otec robí, ale zrejme má komplex, že on vlasy nemá, nakoniec to aj tak spravil. Deti od otca chodia nenaučené, nech sa potom nečuduje, že dostanú zlú známku. Ona robí všetko preto, aby vyšla otcovi v strety, dostavila sa aj na stretnutie so psychológom na ÚPSVaR, kde otec navrhol mediáciu, tejto sa naozaj obaja zúčastnili, pričom na poslednom sedení už ale otec nebol, pritom mediátorka bola vybratá otcom, ona si správu o mediácii vyžiadala, otec nie. S ohľadom na to, že mediátor bol vybraný otcom, z jej strany nebol žiadnym spôsobom ovplyvnený. V rámci mediácie sa dohodli ohľadne Veľkej noci, a to kde si otec deti po omši v meste prevezme, otec tam ale neprišiel ani nič neoznámil, až následne poslal F. SMS-ku, že čo robíte, potom ona sama deti k otcovi odviedla, aby mohol ísť s nimi šibať. Otcovi sa snažila vyjsť v ústrety a deťom umožnila prespávať u neho aj nad rámec úpravy styku. Z dôvodu, že nevedela vydržať neustále sledovanie a kontrolovanie zo strany otca, navštívila psychologické centrum , kde ju odkázali na Centrum Nádej. Tu jej povedali, že sa jedná o stalking, čo je v Česku už trestný čin, a že jej pomôžu spísať trestné oznámenie. Situácia vyvrcholila tým, že dňa XX.X.XXXX podala na otca trestné oznámenie, ktoré následne doplnia a policajt sám odpisoval z jej mobilného telefónu správy od otca. Otec začal obťažovať aj jej susedov, suseda bývajúca nad ňou jej povedala, že o XX,XX hodine jej dochádzajú od otca SMS-ky s tým, že nevie, kde sú jeho deti. Matka vytkla otcovi správanie sa v súvislosti s priebehom jedného víkendu v januári t.r., kedy deti nemali určený styk s otcom, a kedy napriek tomu, že starší F. mal futbalový turnaj, prišiel otec s tým, že sa idú guľovať, čo maloletý odmietol. Nakoľko otec nemal snahu zobrať mladšieho F., ktorý na turnaj s bratom odmietol ísť, matka ho odviedla ku svojej kamarátke. Následne mal otec, ktorý sa tiež dostavil na F. turnaj, vyvolať stresovú situáciu v dôsledku toho, že maloletý F. nie je so svojou biologickou matkou. Keď sa mal maloletý F. počas víkendu

u otca zúčastniť turnaja v H., otec s tým najskôr nesúhlasil, následne sa vyjadril, že mu to je jedno, potom svoj súhlas odvolal s odôvodnením, že syn nepoprosil a v konečnom dôsledku účasť maloletého na turnaji povolil, čo matke spôsobilo problémy so zabezpečovaním poistenia a hotelu.

Z obsahu vyššie citovaného § 24 ods. 2 Zák. o rodine vyplýva, že ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, musí súd skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Striedavá starostlivosť kladie na obidvoch rodičov maloletého dieťaťa určité požiadavky týkajúce sa ich výchovnej spôsobilosti, pričom podstatnou požiadavkou je aj schopnosť vzájomnej komunikácie rodičov a ich schopnosť dohodnúť sa nielen na jednotnom postupe vo výchove dieťaťa, ale tiež na podmienkach striedavej starostlivosti a na riadnom zabezpečení všetkých potrieb dieťaťa, teda nielen na financovaní potrieb materiálnych, ale aj na zaistení potrieb súvisiacich s celkovým rozvojom detskej osobnosti, napr. návšteva záujmových krúžkov, podporovanie dieťaťa v jeho záľubách, a pod.

Súd môže rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov aj napriek nesúhlasu jedného z nich, ak je možno reálne predpokladať, že podmienky kladené zákonom pre úspešné realizovanie takejto starostlivosti budú splnené.

Z dikcie zákona pritom nijako nevyplýva, v akých časových intervaloch by sa mala striedavá starostlivosť realizovať. Odôvodnenosť striedavej osobnej starostlivosti a doba zverenia maloletého dieťaťa do výchovy každého z rodičov závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho osobnosti, vzťahu k obom rodičom, vzdialenosti bydlísk rodičov, ich bytových podmienok a osobných pomerov, ale tiež veku dieťaťa, charakteru školy, ktorú navštevuje, príp. aj jeho záujmových aktivít.

Záujem maloletého dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti musí byť vždy prioritný nad záujmom jeho rodičov.

Základnou požiadavkou striedavej osobnej starostlivosti teda je schopnosť rodičov vzájomne komunikovať a dohodnúť sa nielen na jednotnom postupe vo výchove dieťaťa, ale aj na podmienkach striedavej starostlivosti a na riadnom zabezpečení všetkých potrieb dieťaťa primeraných jeho veku. Samozrejmou a významnou požiadavkou pre výkon striedavej starostlivosti je tiež vzájomná tolerancia a akceptácia rodičov ako výchovných činiteľov vo vzťahu k dieťaťu bez snahy potierania výchovných kompetencií rodiča druhého a bez akejkoľvek, čo i len v náznakoch prejavenej nevraživosti či animozity.

Prekážkou rozhodnutia súdu o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov ale nebude tá okolnosť, kedy jeden z rodičov zámerne marí komunikáciu a spoluprácu s rodičom druhým v snahe takémuto rozhodnutiu o výchovnom prostredí maloletého dieťaťa zabrániť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danej veci rodičia maloletých detí podmienky pre striedavú starostlivosť nespĺňajú, a to bez ohľadu na zamietavý postoj matky k striedavej starostlivosti, ktorý nie je možno vyhodnotiť ako obštrukciu.

Je nesporné, že vzájomná komunikácia rodičov maloletých detí H. zlyháva, resp. úplne absentuje, čo v konečnom dôsledku obaja rodičia priznávajú. To isté sa týka aj súladu ich výchovných postupov vo vzťahu k maloletým, ktoré nie sú kompatibilné.

K nasmerovaniu rodičov na vytvorenie základných podmienok pre možnú striedavú starostlivosť nenapomohlo ani psychologické pracovisko ÚPSVaR, ktorému sa nepodarilo poradenskými prostriedkami nájsť zhodu v oblasti zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti. Bezvýsledná

v tomto smere zostala aj mediácia, ktorú inicioval otec, a ktorej sa matka aktívne zúčastňovala, pričom otec sám prestal s mediátorom ním zvoleným svojvoľne spolupracovať.

V konaní bolo preukázané, že otec nielen podceňuje rodičovské kompetencie matky, ale matku dokonca v očiach detí ako výchovného činiteľa degraduje (SMS otca deťom: „ nemusíš byť taký T.y“ (3.1.2012), „viem, len to vysvetli tvojej retardovanej a zákernej a nezodpovednej matke!!!“(26.6.2013).

To, že otec opakovane prepisuje svojim podpisom podpis matky v žiackej knižke, resp. aj na písomnostiach súvisiacich so školskou dochádzkou detí, je jednoznačne prejavom otcovej dehonestácie matky, a to nielen v očiach detí, ale aj vo vzťahu k ich pedagogickým autoritám. Takéto správanie sa otca nemožno považovať za banálnu záležitosť, ale v kontexte s jeho celkovým správaním k matke detí za prejav jeho pocitu prepotencie voči jej osobe.

Otec neustále poukazuje na potrebu zlepšenia vzájomnej komunikácie s matkou detí. Ťažko je možné takéto zlepšenie očakávať, keď komunikácia otca s matkou sa prejavuje opakovaným zasielaním SMS s vulgárnym obsahom (záznam polície zo dňa 17.5.2013), resp. ich komunikácia zlyháva tým, že otec napr. nedodržiava termíny stretnutí s deťmi mimo súdneho rozhodnutia hoci ich sám navrhol, čím matke, ako na súde referovala, spôsobuje problémy v zamestnaní.

Pokiaľ otec v konaní dôvodí tým, že v rámci súdnej úpravy styku má málo času na to, aby s deťmi pracoval, vyvstáva otázka, prečo ich potom v dobe určenej na styk prenecháva v starostlivosti svojej matky, ale najmä partnerky, ako o tom deti samé vypovedali.

V súvislosti s prenechávaním maloletých detí otcom v starostlivosti jeho partnerky je potrebné poznamenať, že otec sám matke vytýka, keď deti občasne, a to hlavne v súvislosti s výkonom jej práce vo Q., prenechá svojej príbuznej či priateľke, aby ich napr. odviedla do školy. Partnerský vzťah otca ešte nezakladá opodstatnenosť ani čiastočnej opatery maloletých jeho partnerkou v čase určenom súdnym rozhodnutím na realizáciu jeho styku s deťmi, ktorý musí využívať osobne on sám, a kedy za deti preberá aj osobnú zodpovednosť. Matka, ktorá má maloleté deti zverené do svojej opatery, zodpovedá za ne mimo dobu určenú súdnym rozhodnutím na styk s otcom, samozrejme za predpokladu, že sa styk zrealizuje. Pokiaľ je na jej strane niekedy určitá prekážka, napr. nestihne prísť načas z práce pre dieťa po skončení vyučovania, môže tým poveriť inú zodpovednú osobu bez povinnosti vyžiadať si k tomu od otca detí súhlas, resp. aby ho takouto úlohou poverila, keď to sama nepovažuje za vhodné.

Otec vyslovuje obavu, že matka výchovu detí nezvládane tak, ako nezvládla výchovu svojej dcéry, čo dokladoval fotografiami vtedy šestnásťročnej U. F. získanými z jej facebookového profilu, na ktorých sa maloletá prezentuje bozkávajúc sa s dievčaťom i chlapcom a vulgárnymi gestami. P. vysvedčením dcéry predloženým na pojednávaní dňa 16.7.2012 preukázala, že posledný školský rok maloletá ukončila len s dvomi dvojkami. Kolízny opatrovník ohľadne maloletej neoznámil, že by sa ňou v minulosti alebo v súčasnej dobe z nejakého dôvodu, či už pre výchovné problémy alebo záškoláctvo, na jeho pracovisku zaoberali. Z tejto otcovej obavy nie je možné vyvodiť záver, že matka nie je schopná zvládnuť výchovu maloletých synov a v konečnom dôsledku ani to, že jej dcéra je nejakým spôsobom poznačená jej výchovnou nespôsobilosťou. Pokiaľ je potrebné vyjadriť sa k údajnej sexuálnej aktivite matkinej dcéry referovanej otcovi a jeho partnerke mladším maloletým, s ktorou otec oboznámil nielen kolízneho opatrovníka na jeho pracovisku dňa 3.2.2012, ale tiež súd v rámci výpovede svedkyne X., súd nepovažoval v žiadnom prípade za vhodné upriamovať na takéto záležitosti pozornosť detí v rámci ich výsluchu, malo byť skôr na otcovi, aby - keď už s takouto informáciou chcel manipulovať - od dieťaťa vhodným spôsobom zistil, ako sa to dozvedelo, a či teda v rámci výchovného prostredia u matky nie je ohrozovaná mravná výchova detí, čo by si vyžiadalo špeciálne psychologické vyšetrenie detí zamerané na túto skutočnosť, resp. aj súčinnosť prokurátora v konaní. Otec však nezisťoval, akým spôsobom túto informáciu dieťa získalo, či mu nebola podsunutá napr. v školskom

prostredí, na ihrisku a pod., takže pre nedostatok reálneho základu pre opodstatnené podozrenie z vážneho porušovania mravných zásad výchovy detí nie je možné na takéto informácie prihliadať v prospech zámeru otca získať maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti.

V súvislosti so samotným výsluchom detí na súde možno konštatovať, že deti nepôsobili pri svojich výpovediach zmanipulovane a maloletý Peter spontánne reagoval na otázku ohľadne prípadného ovplyvnenia niektorým z rodičov vo vzťahu k jeho výpovedi pred súdom, keď priznal, že deň predtým mu otec kázal na súde povedať, že chce byť v striedavej starostlivosti.

Nakoľko odborné vyjadrenie Metodicko - výskumného kabinetu výchovného a psychologického poradenstva a prevencie pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie zo dňa XX.X.XXXX bolo vypracované bez toho, aby mu bolo známe aj stanovisko matky, je možné z neho prijať len záver, že otec je popri matke pre deti rovnako dôležitou referenčnou osobou v ich vnútornom prežívaní poskytujúc im patričné výchovné a psychologické podnety potrebné pre ich zdravý sociálny a psychický vývin, a že naznačené

vnútorné konflikty v prežívaní F. a najmä F. by sa mali bezodkladne riešiť poradenskou, príp. psychoterapeutickou cestou.

Ako vyšlo najavo z vykonaného dokazovania, rodičia nemajú jednotný prístup ani k najzákladnejšej potrebe maloletých detí, a to spôsobu liečby ich zdravotných problémov, a dokonca sa vzájomne o liečebných postupoch a o zdravotnom stave detí neinformujú. V prípade úrazu maloletého F. mu otec nohu po zlomenine ošetril tak, že mu ju natrel kostihojom, zabalil do igelitu a tento upevnil izolačnou páskou, o čom matka ako dôkaz založila do spisu foto maloletého s otcom ošetrenou nohou, s čím sa nestotožnila nielen ako matka, ale ani ako zdravotnícka pracovníčka, pričom správnosť tohto počinu otca je prinajmenšom otázna aj z hľadiska laického posúdenia vhodnosti takejto svojvoľnej liečby. Otec matke ani napriek jej požiadavke neumožnil oboznámiť sa so zranením súvisiacou lekárskou správou a v nemocnici na O., kde sa matka snažila tieto informácie získať zistila, že dieťa sa v ich systéme nenachádza. Recipročne zasa matka odmietla otcovi dať lekársku správu z alergológie ohľadne staršieho dieťaťa, tu je však potrebné ozrejmiť, že na rozdiel od matky, ktorá v zdravotníckom zariadení patričné informácie nemohla získať pre absenciu pacienta v jeho systéme, otec má možnosť osobnou návštevou u ošetrujúceho lekára dopytovať sa na zdravotný stav dieťaťa a lekár je mu povinný, aj keď je dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, takúto informáciu mu poskytnúť, keďže je aj on naďalej jeho zákonným zástupcom rovnako ako aj matka. Otec tiež matke vytkol spôsob liečby maloletého F. na alergológii a nerešpektoval lekárske nariadenie o dočasnom vysadení lieku z dôvodu vykonania plánovaných testov, tiež ju neinformoval o tom, že dieťa krvácalo z nosa. Matke vytkol zadováženie zajaca do domácnosti práve z dôvodu alergických prejavov dieťaťa, pričom však ale matka tvrdí, že toto s alergológom konzultovala, čo opätovne môže otec zistiť v príslušnej ambulancii.

Čo sa týka tvrdenia otca ohľadne reálneho výkonu striedavej starostlivosti namiesto dodržiavania doterajšieho súdneho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a úpravy styku, toto bolo v konaní dostatočným spôsobom vyvrátené po preukázaní, že sa jednalo iba o zmeny v úprave styku otca s deťmi na základe jeho mimosúdnych dohôd s ich matkou, ktoré vnášali do vzťahov rodičov len nezrovnalosti a rozbroje, nakoľko otec častokrát dohodnuté zmeny nedodržiaval a matke tým spôsoboval

komplikácie pri výkone osobnej starostlivosti hlavne vo vzťahu k plneniu jej pracovných povinností v zamestnaní.

O zámere otca neriadiť sa doteraz právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu (rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9.6.2010, č.k. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.9.2011, č.k. ) svedčí aj jeho vyjadrenie na pojednávaní dňa 22.10.2012: Doteraz platný rozsudok je taký, aký je, nakoľko bol získaný podvodným spôsobom“, čo nijako bližšie neozrejmil. Poukázal len na to, že sociálka bola matkou uvedená do omylu, keď si matka

svoje materiálne podmienky u svojej matky upravila len na dva týždne a keby bol na sociálku chodil on, že sa o deti stará sám, rozsudok by dopadol inak. K tomu je nutné poznamenať, že šetrenia kolíznym opatrovníkom vykonávané v rámci súdneho konania, ako aj jeho vyjadrenia sú len jedným z dôkazov, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádza. V predošlom súdnom konaní bol v rámci nariadeného znaleckého dokazovania vypracovaný znalecký posudok z ktorého vyplynulo, že matka je spôsobilejšia pre vytvorenie kvalitného výchovného prostredia maloletých detí a súd mal v súlade s odporučením súdneho znalca za osvedčené, že pre maloletých je vhodnejšie ich zverenie do osobnej starostlivosti matky, pričom tvrdenia otca o pretrvávajúcich nedobrých podmienkach u matky pre výchovu detí a o tom, že pri kontrole vykonanej kolíznym opatrovníkom bolo zo strany matky všetko vytvorené len naoko, boli vyhodnotené ako účelové, pretože výsledky znaleckého dokazovania, ktorého sa domáhal predovšetkým otec, značili v neprospech jeho osoby.

Otec sa domáhal aj v aktuálnom konaní nariadenia znaleckého dokazovania na preukázanie vhodnosti striedavej starostlivosti a na posúdenie osobnostných predpokladov rodičov pre takúto starostlivosť. V súvislosti s tým súd poukazuje na to, že znalecký posudok bol vypracovaný v rámci ostatného súdneho konania v marci 2010. Za uplynulú dobu troch rokov nie je namieste predpokladať nejakú významnú zmenu osobnostných predpokladov rodičov pre takúto starostlivosť. Súdny znalec vtedy ustálil, že matka je spôsobilejšia pre vytvorenie kvalitného výchovného prostredia maloletých detí a zo psychologického hľadiska budú mať deti lepšie podmienky pre výchovu u matky, ako u otca. Znalec tiež s ohľadom na vtedy prebiehajúcu striedavú starostlivosť, ktorá bola ukončená v apríli 2010 skonštatoval, že je otázne, nakoľko je pre maloletých v danej situácii vhodné, že sú týždeň u jedného a týždeň u druhého rodiča, pretože takto môžu strácať, resp. byť neisté ohľadne pocitu domova, ktorý je pre deti dôležitý, nakoľko ide o pocit bezpečia a istoty, ktorý sa s pojmom domova spája. Pravidelné striedanie pobytu u rodičov sa môže zdať na jednej strane pozitívne, že sa rodičia dokážu dohodnúť, a že si deti delia na polovicu, na druhej strane ale môže znemožňovať deťom, aby sa cítili na jednom mieste skutočne doma.

Keďže za pomerne krátku dobu uplynulú od vypracovania znaleckého posudku v konaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a úpravy styku vedenom pod sp. zn. nemožno predpokladať tak významné zmeny v osobnostnej štruktúre rodičov, ku ktorým by mohlo dôjsť iba snáď následkom nejakej mimoriadnej a v danom smere fatálnej udalosti, ktorou by mohla byť napr. trvalá či dlhodobá neurologická alebo duševná porucha u niektorého z nich, súd nepovažoval požiadavku o nariadenie znaleckého dokazovania za dôvodnú.

Svedeckými výpoveďami produkovanými v tomto konaní sa len preukázalo, že svedkovia každej zo zúčastnených strán podporili tú svoju v zmysle predostrenia pozitívnych vlastností rodiča a jeho riadnej starostlivosti o deti, a to vrátane svedkyne U. M.,

starej matky detí zo strany matky, ktorá v priebehu konania, konkrétne 18.1.2012 navštívila spolu s otcom maloletých detí pracovisko kolízneho opatrovníka aby referovala v neprospech matky. V rámci svojej svedeckej výpovede pred súdom však táto svedkyňa vypovedala aj o tom, že matka mala z otca strach z dôvodu, že bolo u nich aj fyzické násilie, čo musela riešiť polícia, neraz tomu dochádzalo a deti boli pritom. Negatívne poznatky ohľadne nedostatočnej starostlivosti matky o deti ale táto svedkyňa neudala.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu otca o zmenu zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov nie je možné vyhovieť pre absenciu základných podmienok pre jej realizovanie. Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté deti H. sa v minulosti už realizovala na základe ich mimosúdnej dohody, a to v období november 2009 až 22.4.2010, avšak s neúspešným výsledkom. Striedavú starostlivosť v danom prípade neodporučil v roku 2010 ani súdny znalec. Od ukončenia predošlého súdneho konania v predmetnej veci nedošlo k žiadnemu pozitívnemu posunu vo vzťahoch medzi rodičmi v zmysle ich vzájomnej kooperácie pri samotnej výchove detí, ani pri zabezpečovaní ich materiálnych potrieb. Nedošlo ani k žiadnej pozitívnej zmene v samotných vzťahoch medzi rodičmi, naopak, súd konštatuje ich zhoršenie, ktoré sa prejavuje atakmi otca voči matke zasielaním SMS-iek s vulgárnym obsahom, jej neustálym kontrolovaním v dobe, kedy on nemá upravený styk s deťmi a zasahovaním aj do súkromia cudzích osôb, kedy sa prostredníctvom matkiných susedov snaží zisťovať v nočných hodinách informácie o deťoch. Že rodičia majú rozdielne predstavy a

názory na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti vyplynulo aj zo správy Referátu psychologicko-poradenských služieb ÚPSVaR a je to zjavné aj z predčasného ukončenia výkonu mediácie vyvolanej otcom v záujme zverenia maloletých detí so striedavej starostlivosti. Rozdielnosť prístupov rodičov k výchove detí a neschopnosť a nevôľa koordinovať ich, sú zrejmé z prednesov rodičov na pojednávaniach, ako aj dôkazov obsiahnutých v súdnom spise.

Jediným v konaní preukázaným pozitívom v prospech striedavej starostlivosti je malá vzájomná vzdialenosť bydlísk rodičov a ich situovanie v blízkosti školy, ktorú deti navštevujú, čo však rozhodne pre ich zverenie do takejto starostlivosti nepostačuje.

Za uvedených okolností nebolo možné rozhodnúť v súlade s návrhom otca o zmenu zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko takýmto rozhodnutím by bol vytvorený len ďalší priestor pre potláčanie výchovných kompetencií matky k maloletým deťom s podstatnou prevahou výchovnej účasti otca, ako tomu nasvedčuje jeho doterajšie správanie, čo by v žiadnom prípade nebolo pre deti prínosom, práve naopak. Súd preto návrh otca o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a s tým súvisiacou úpravou styku zamietol.

Otec na poslednom pojednávaní (24.7.2013) navrhol nariadenie výchovného opatrenia, v rámci ktorého by súd uložil rodičom povinnosť zúčastňovať sa terapeutických stretnutí, aby pochopili, že deti majú právo na oboch rodičov, že rodič musí rešpektovať právo druhého rodiča, že to tak ukladá zákon a je to dôležité z hľadiska záujmu maloletých detí.

Podľa § 37 ods. 1 Zák. o rodine nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.

Podľa ods. 2 cit. § ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojim správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,

c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Funkcia výchovných opatrení má ochranný charakter. Majú napomáhať navráteniu riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, že sa maloleté dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti. Nariadenie výchovného opatrenia je faktickým zásahom do práv a povinností rodičov. V ods. 2 cit. § sú pritom uvedené opatrenia nižšej intenzity, o ktorých súd rozhodne po osvojení si záveru, že v danom prípade je opatrenie miernejšieho charakteru postačujúce. Pri intenzívnejších poruchách súd rozhodne o prísnejších opatreniach podľa ods. 3 § 37 Zák.o rodine (dočasné odňatie maloletého dieťaťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli a nariadenie maloletému dieťaťu pobytu v zariadení plniacom úlohy odbornej diagnostiky, pobyt v špecializovaných zariadeniach, pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých).

Otec sa domáha iba nariadenia takého výchovného opatrenia, v rámci ktorého by súd uložil rodičom povinnosť zúčastňovať sa terapeutických stretnutiach. Podľa názoru súdu však nie je možné vytrhnúť z celého kontextu dikcie príslušného zákonného ustanovenia len určitú časť v súlade so zámerom účastníka konania, keď samotné zákonné ustanovenie v časti výchovných opatrení § 37 Zák. o rodine predpokladá súčasné nevhodné správanie sa detí a zároveň porušovanie povinnosti rodičov vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, resp. ich zneužívanie.

V danom prípade nebolo v konaní preukázané žiadne nevhodné správanie sa maloletých detí, preto nie je ani možné rozhodnúť o uložení povinnosti ich rodičom zúčastňovať sa na terapeutických stretnutiach v záujme pochopenia, že deti majú právo na oboch rodičov, a že rodič musí rešpektovať právo druhého rodiča. Takéto práva a povinnosti

vyplývajú pre každého rodiča priamo zo zákona, samozrejme iba za predpokladu, že rodič nemá pozastavený výkon svojich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, alebo nebol v tomto výkone obmedzený, či tohto výkonu dokonca pozbavený (§ 38 Zák. o rodine). Vo všeobecnosti povinnosťou každého občana je rešpektovať a plniť si všetky povinnosti vyplývajúce pre neho zo všetkých zákonných ustanovení pod hrozbou príslušných sankcii.

Zároveň je ale potrebné poukázať v súvislosti s touto časťou návrhu otca na to, že s rodičmi po celú dobu súdneho konania spolupracovali a poradenskú činnosť im poskytovali pracovníci odboru sociálnoprávnej ochrany detí ÚPSVaR, spoluprácu s nimi zahájilo aj poradensko - psychologické pracovisku tohto úradu a v konečnom dôsledku prebiehala aj mediácia z iniciatívy otca, ktorej výkon bol predčasne ukončený.

V dôsledku uvedených skutočností bol predmetný návrh otca ako nedôvodný a neopodstatnený zamietnutý.

Časť návrhu týkajúcu sa určenia trvalého pobytu detí a poberateľa daňového bonusu a rodičovského príspevku, otec zobral späť a konanie o nej žiadal zastaviť.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Pre späťvzatie uvedenej časti návrhu otca súd konanie v tej časti zastavil.

Matka nesúhlasiac s návrhom otca o zmenu zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti navrhla zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 150,- € mesačne na F. a na sumu 120,- € mesačne na F. dôvodiac tým, že od vynesenia rozsudku o doterajšom výživnom uplynuli už dva roky, počas ktorých došlo k zvýšeniu finančných nákladov na potreby maloletých detí, keď sa F. aktívnejšie začal venovať futbalu a F. začal navštevovať základnú školu.

Návrh o zvýšenie výživného podala na súd dňa 16.2.2012 a na pojednávaní ho ústne doplnila o počiatok zvýšenia od marca 2012.

Mesačné náklady na deti matka skonkretizovala sumami, u F.: 25,-€ za školské obedy, 13,-€ za školský klub, 20,-€ za futbalovú akadémiu, 10,-€ za angličtinu a u F.: 25,-€ za školské obedy, 13,-€ za školský klub, 20,-€ za W. klub (športový klub) a 5,-€ za angličtina. V súvislosti so zdravotným stavom F., ktorý je liečený u alergológa, uviedla tiež, že pravidelne s ním chodieva ku kardiológovi, kde každé vyšetrenie stojí 10,-€ a v spojitosti s jeho športovou aktivitou oznámila zakúpenie klubovej tašky so športovými

tričkami za 225,-€, platbu za lekárske vyšetrenie 68,-€, za turnaje vo Q. 200,-€ a dodala, že platila mu tiež turnaj v C. a v P., ktorý sa konal v čase víkendu, ktorý mali maloletí tráviť s otcom.

Otec zotrvávajúc na svojom návrhu o zmenu zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, ako aj kolízny opatrovník, ktorý sa s jeho návrhom stotožnil, na matkin návrh o zvýšenie výživného nijako nereagovali.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

V zmysle ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Doterajšia výška výživného na maloleté deti bola určená pred tromi rokmi (6/2010). Uplynutím tejto doby sa zákonite výdavky spojené s ich výživou zvýšili, a to nielen v dôsledku neustáleho rastu životných nákladov, ale predovšetkým v dôsledku fyzického a psychického vyspievania detí. Medzičasom maloletý F., ktorý bol v čase určenia výživného druhákom, prešiel na druhý stupeň základnej školy, aktuálne ukončil jej piaty ročník, maloletý F. Q., v dobe ostatného rozhodnutia súdu o výživnom škôlkar, ukončil druhý ročník základnej školy.

Keďže staršie dieťa začalo v priebehu uplynulej doby navštevovať druhý stupeň základnej školy a mladšie nastúpilo na prvý stupeň základnej školy, matke pribudli výdaje s tým spojené - u F. za finančne náročnejšie školské pomôcky, u F. v súvislosti s celkovým školským vybavením. Maloletý F. sa aktívnejšie začal venovať športu (futbal).

Pomery na strane rodičov zostali u oboch nezmenené čo sa týka ich osobného stavu a okruhu vyživovacích povinností, ako aj tej skutočnosti, že matka naďalej žije s deťmi sama ako aj v minulom období. Otec, ktorý v tom čase mal iba partnerský vzťah bez spoločného bývania, v súčasnosti ale žije už spoločne s partnerkou v jeho domácnosti.

Priemerný mesačný zárobok matky sa v podstate nezmenil, naďalej pracuje u rovnakého zamestnávateľa a v rovnakej profesii. Otec ako samostatne zárobkovo činný vykázal v daňovom priznaný za rok 2012 príjmy zo živnosti XX.XXX,XX €, výdavky zo živnosti XX.XXX,XX € a daňovú stratu XX.XX € a za prvý polrok roku 2013 vo výkaze o príjmoch a výdavkoch uviedol príjmy celkom XX.XXX,- €, výdavky celkom XX.XXX,-€ a rozdiel príjmov a výdavkov X.XXX,-€, pričom v daňovom priznaní za rok 2009 uviedol príjmy XXX.XXX,XX €, výdavky XXX.XXX,XX €, základ dane X.XXX,XX € a daň XXX,XX €. Aj naďalej je jedným zo štyroch spoločníkov firmy H. s.r.o., ohľadne ktorej tvrdí, že z nej žiaden príjem nemá.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Z dôvodu veku maloletých detí je nutné naďalej zohľadňovať osobnú opateru matky ako istú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nim.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú predovšetkým všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností (mimo výživného).

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) vo všeobecnosti zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské a predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď. U detí útleho a mladšieho veku sú to tiež všetky veci napomáhajúce jeho celkovému fyzickému a mentálnemu vývoju (hračky, veci pre zábavu a rozvoj motoriky či abstraktného myslenia a pod.).

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností, atď. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade rozsah a druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti firmy zapísanej v obchodnom registri.

Súd považoval návrh matky o zvýšenie výživného za dôvodný v dôsledku vyššie skonštatovanej zmeny pomerov na strane oboch maloletých detí za obdobie uplynuvšie od určenia doterajšej výšky výživného. Toto je v súčasnosti vo vzťahu k odôvodneným nárokom maloletých detí vyplývajúcim z ich veku a školského zaradenia, zdravotného stavu i mimoškolských aktivít neprimerane nízke, keďže predstavuje v priemere dennú sumu iba 3,33 € u F. a 2,33 € u F., preto je nutné rozhodnúť o novej výške vyživovacej povinnosti ich otca.

K mimosúdnej dohode rodičov ohľadne zmeny výšky výživného medzičasom nedošlo. Ako vyplýva z výpovede matky a dôkazov ňou do spisu založených, a to výziev adresovaných otcovi na úhradu nezaplateného výživného, otec si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom neplní riadne a včas.

Matkou navrhované výživné v sumách 150,-€ a 120,- € súd považoval za primerané s poukazom na vyššie oboznámenú zmenu pomerov u maloletých detí, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery ich otca.

Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného súd prihliadol na skutočnosť, že otec na rozdiel od matky nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, žije spoločne s partnerkou, ktorej povinnosťou je participovať na finančnom zabezpečení ich domácnosti a jeho majetkové pomery sú lepšie už tým, že je vlastníkom 3-izbového bytu, v ktorom s partnerkou býva.

U matky je potrebné zohľadňovať jej jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére U., ako aj výšku príjmu, z ktorého sa, a treba podotknúť, že v dôsledku nedostatočnosti doterajšieho výživného oveľa podstatnejšou časťou, spolupodieľa na výžive detí aj pri využití prídavkov na ne poberaných v zahraničí.

U otca nemohlo byť vzaté na zreteľ to, že v uplynulom roku vykázal v daňovom priznaní stratu. Jeho podnikateľská aktivita, ktorá trvá už od roku 1999, má široký záber, ako o tom svedčí obsah jeho živnostenského listu, keď je zároveň tiež spoločníkom vo firme

zapísanej v obchodnom registri, takže jeho možnosti a schopnosti pre plnenie si vyživovacej povinnosti v zmysle zvýšenia výživného sú jednoznačne dané.

Súd vyhovel návrhu matky aj čo sa týka počiatku zvýšenia výživného od mesiaca nasledujúceho po podaní návrhu na súd, t.j. od marca 2012. Tým vzniklo zročné výživné za obdobie od 1.3.2012 do 31.7.2013 v celkových sumách 850,- € (50,-€ krát 17 mesiacov) u F. a 850,- € (50,-€ krát 17 mesiacov) u F. Q., ktoré súd otcovi s ohľadom na výšku zročnej sumy povolil splácať u každého maloletého po 50,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od augusta 2013, v súlade s obsahom ustanovenia

Plnenia zo strany otca v prospech maloletých majúce charakter bežného výživného nad jeho rámec doteraz určený súdnym rozhodnutím za zročné obdobie v konaní preukázané

ani označené neboli, preto nemohol byť ani vykonaný ich prípadný odpočet od vyčísleného zročného výživného.

O trovách konania súd rozhodol podľa a

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa a náležitosťami podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa (vady konania podľa , iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -, nesprávne právne posúdenie veci.)

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu (výživné).