Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-55-2013.pdf
PDF · 111.81 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/55/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti odporcovi: Z. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, L., o zaplatenie 658,53 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 5.2.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 658,00 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny 517,43 eur vo výške 23,40 % ročne od 17.3.2012 do zaplatenia, a úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 611,73 eur od 1.6.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 5.3.2002 Zmluvu o poskytnutí úveru podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na základe ktorej poskytol odporcovi úver podľa časti c/ návrhu, vydal mu platobnú kartu a poskytol úverový rámec vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur). Odporca vyčerpal peňažné prostriedky vo výške 1.785,94 eur.
Pri uzavretí zmluvy odporca súhlasil so Všeobecnými úverovými podmienkami, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Odporca sa zaviazal splácať poskytnutý úver formou pravidelných splátok vo výške 5% z rámca, vždy k 10. dňu v mesiaci. Svoj záväzok si nesplnil, uhradil len časť dlžnej sumy vo výške 2.251,41 eur. Poukázal na to, že oprávnenie navrhovateľa odstúpiť od úverovej zmluvy je upravené v čl. IV.-4.-2. A III.-6.1. za podmienok upravených v čl. V.-4. A V.-6. Všeobecných úverových podmienok. Navrhovateľ odstúpil dňa 23.3.2012 listom, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 31.5.2012. Podľa bodu V.-2. VÚP je úverová istina úročená podľa platnej úrokovej sadzby.
Uplatnený nárok vo výške 658,53 eur pozostáva z 517,43 eur zo zvyšku úverovej istiny, 85,90 eur z dlžných úrokov z úveru, 8,40 eur z dlžného poistenia, 46,80 eur z nákladov uplatnenia pohľadávky, pričom dlžná suma je vyčíslená k 16.3.2012, preto odporca je povinný platiť z dlžnej sumy aj úroky vo výške 23,40% ročne a úroky z omeškania.
Uviedol, že podľa čl. V.-3. Všeobecných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere je navrhovateľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu o výške 8% z každej omeškanej čiastky, ak omeškanie trvá po dobu 30 a viac dní. Ďalej uviedol, že v zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 23,4% ročne, pričom zmluvný úrok bol už vyčíslený k 15.6.2011 a teda domáha sa zaplatenia úroku od 16.6.2011 do zaplatenia.
Podaním zo dňa 12.2.2013 vzal návrh v časti o zaplatenie 310,19 eur z dôvodu úhrady zo strany odporcu a uviedol, že sa domáha len zaplatenia zmluvného úroku vo výške 23,4% ročne zo sumy 230,48 eur od 16.6.2011 do 8.2.2013 a s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 270,72 eur od 1.8.2011 do 8.2.2013.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Súd vec prejednal podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa § 43 Občianskeho zákonníka obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľom bol poskytnutý odporcovi úver č. 260850352598780 vo výške 3.231,- Sk na nákup tovaru
- bicykla na základe zmluvy poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 5.3.2002. Dohodnutá bola RPMN 13,48 %. V časti C bola dohoda, formovaná žiadosť dlžníka o zavedenie do záznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000 Sk a vydanie úverovej karty s uvedením úroku 2,39% mesačne a príkladného určenia RPMN.
Navrhovateľ listom z 23.3.2012 odstúpil od úverovej zmluvy o kreditnej karte č. 42605689389100 a vyzval odporcu ako dlžníka na úhradu splatných nárokov
Súd ďalej zistil, že navrhovateľ listom z 18.7.2002 zaslal odporcovi úverovú kartu AURA s uvedením rezervy 20.000,- Sk s poučením o možnosti poučenia.
Súd z potvrdenia o debetných položkách na úverovom účte odporcu č. 42605689389100 zistil, že navrhovateľ evidoval čerpanie prostriedkov odporcom za obdobie od 20.1.2003 do 31.1.2010 vo výške 1.636,86 eur (výbery 1.295,75 eur + platby kartou 341,11 eur).
Súd z potvrdenia navrhovateľa o úhradách odporcu zistil, že odporca uhradil za obdobie od 24.2.2003 do 26.7.2011 sumu 2.251,41 eur.
Súd porovnaním výpisu položiek s výpisom z účtu vedeného navrhovateľom pre odporcu zistil, že jednotlivé položky sa zhodujú s obratmi zachytenými na výpise z účtu za obdobie od 18.7.2002 do30.3.2012.
Súd oboznámil aj špecifikáciu nárokov, sadzobník poplatkov platný od 1.4.2010 a 11.6.2010 ako aj výpis z OR navrhovateľa.
Súd v konaní nemal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mal byť poskytnutý navrhovateľom odporcovi a ktorý mal čerpať na základe debetnej platobnej karty, v písomnej forme. O úvere na základe čerpania prostriedkov z debetnej karty bola z zmluve o spotrebiteľskom úvere na nákup tovaru len predtlačená žiadosť, podľa ktorej v časti „C“ klient - dlžník žiada navrhovateľa o vydanie úverovej karty na čerpanie úveru v úverovom rámci do výšky 20.000,- Sk.
Vo vzťahu k predtlačenej žiadosti o poskytnutie úveru čerpaného prostredníctvom debetnej (úverovej) karty súd poukazuje na skutočnosť, že rozsudkom č.k. 14C/108/2011 zo dňa 29.9.2011 rozhodol, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10.7.2003 v časti C/ Úverová karta, ktorou spotrebiteľ bez aktívneho vyznačenia žiadosti len podpisom zmluvy žiada aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytnutie úverového rámca a vydanie platobnej karty na jeho meno, je neprijateľná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 25.7.2012. Obdobne rozsudok č.k. 14C/86/2011-77 z 15.11.2011, ktorým nadobudol právoplatnosť 12.6.2012.
V tomto konaní si navrhovateľ uplatňuje nároky z rovnakého dôvodu, ako v konaniach, v ktorých boli jeho návrhy zamietnuté a vyslovená neprijateľnosť zmluvnej podmienky na základe ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“.
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu“).
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.). V podmienkach Európskej únie je ochrana pred neprijateľnými podmienkami spájaná s cieľom posilňovania kvality spotrebiteľských vzťahov a vylúčenia neprimeraností a nemorálností zo života bežných ľudí (rozsudok Mostaza Claro, bod 37).
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Politiky štátov EÚ zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 38 Charty základných práv EÚ). Práve neprijateľné podmienky a opakované uplatňovanie nemorálnych plnení uplatňovaných z nekalých zmluvných podmienok môžu odradiť spotrebiteľov od kupovania produktov a znížiť úroveň ich ekonomickej slobody a života. Spotreba vysokou mierou participuje na HDP a ochrana hospodárskych záujmov spotrebiteľov je preto osobitne dôležitá (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).
Navrhovateľ v konaní napriek tomu, že tunajší súd výslovne viacej krát určil, že časť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C/ Úverová karta, ktorou spotrebiteľ bez aktívneho vyznačenia žiadosti len podpisom zmluvy žiada aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytnutie úverového rámca a vydanie platobnej karty na jeho meno je neprijateľná zmluvná podmienky, navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odlišovali uplatnené nároky od uvedeného rozhodnutia, teda by vymedzovali rozdiely alebo preukázali obsolétnosť alebo nesprávnosť rozhodnutia súdu, inú rozhodovaciu prax súdov a pod..
Súd aj po opätovnom preskúmaní rozhodnutia dospel k rovnakému záveru, že domáhať sa nárokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý má byť poskytovaný na základe vopred a veriteľom formulovanej žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru kontokorentným spôsobom, pri ktorom je náročné až skoro nemožné určenie sadzby RPMN, pretože sa úver v rámci poskytnutého úverového rámca čerpá na základe vôle odporcu, a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Súd pritom poukazuje na rozsudok Krajskému súdu v Prešove zo dňa 27.1.2011, sp. zn. 6Co 95/2010, kde súd jednoznačne stanovil, že „...keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je dobre možné stanoviť,
nebolo možne stotožniť sa s prvostupňovým súdom, že pre neuvedenie RPMN je úver podľa § 4 zákona bez úrokov a bez poplatkov."
Pokiaľ teda pri uzatváraní zmluvy absentovať údaj RPMN čo je v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. príp. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v následnom znení, a teda zmluva o kontokorentnom úvere by mala byť platná aj bez uvedenia RPMN, len s uvedením spôsobu výpočtu a príkladov, musí byť kladený až extrémny dôraz na znenie zmluvy a naplnenie všetkých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Pokiaľ vôľa uzatvoriť úverovú zmluvu poskytnutím úverovej karty a kontokorentného úveru vyjadruje viac vôľu veriteľa, ktorú prejavuje návrhom zmluvy vyhotoveným ešte pred prejavením záujmu dlžníka o poskytnutie iného úveru, ako vôľu dlžníka, ktorý sa prioritne zameriava a žiada o poskytnutie iného úveru, tak formulovanie akéhokoľvek záväzku dlžníka - spotrebiteľa, ktorým pri poskytnutí jedného produktu sa mu vnúti aj iný produkt, v tomto prípade kontokorentný úver, ktorý nie je poskytovaný bez poplatkov a úroku, je úplne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi. Súd opätovne zdôrazňuje základnú skutočnosť, že ak spotrebiteľ žiada o úver na nákup tovaru a ak by aj náhodou zaregistroval, že zmluva obsahuje formuláciu, ktorou má žiadať o ďalší úver prostredníctvom úverovej karty, nemôže venovať náležitú pozornosť tomuto úveru, pretože jeho záujem je o iný, prioritný úver na nákup tovaru. Pritom nič nemôže brániť veriteľovi, aby na základe „žiadosti“ dlžníka, ktorú sám formuloval, zaslal dlžníkovi - odporcovi, návrh zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru, ktorý by mu poskytoval prostredníctvom úverovej karty a v ktorej by uviedol všetky relevantné skutočnosti pre poskytnutie úveru v súlade s platnými zákonmi, najmä § 4 zák. č. 258/2001 Z.z.. Súd dokonca nezistil ani skutočnosť, že by navrhovateľ ako veriteľ vôbec reflektoval na zmeny zákona č. 258/2001 Z.z., a zohľadňoval požiadavky zákonodarcu na zmenu právnej úpravy a povinnosti poskytovateľa úveru a zmluvu upravil v súlade so zmenou požiadaviek kladených na podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru.
Okrem skutočnosti, že nárok je uplatňovaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd poukazuje opätovne na skutočnosť, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v povinne písomnej forme, teda zmluva o poskytnutí úveru je absolútne neplatná pre nedostatok formy. Predtlač v časti „C“, ktorú spotrebiteľ nemá možnosť odmietnuť, neakceptovať a na základe ktorej je mu poskytnutá úverová (debetná) platobná karta na základe ktorej môže realizovať nákupy, platby, výber hotovosti hoci vôbec nemá vedomosť o poplatkoch, úročení, výhodnosti takéhoto produktu pre jeho potreby, resp. pred jej poskytnutím vôbec sa nemal dôvod ani len oboznamovať s podmienkami takéhoto úveru, pretože tento produkt mu bol vnútený pri poskytovaní inej služby. Navrhovateľ ako veriteľ tak využíva nástroj jeho expanznej obchodnej politiky, na základe spotrebiteľovi, ktorý potrebuje úver na zakúpenie veci, teda je odkázaný na financovanie potrieb takouto formou, podsúva platobnú kartu ako prostriedok na čerpanie ďalšieho úveru, o ktorý vôbec vopred neprejavil záujem a tým zneužíva jeho tieseň a zvyšuje ďalšie zadlženie. Práve totiž ďalší kontokorentný úver po poskytnutí jedného úveru môže navodiť také zadlženie dlžníka, že nie je schopný splácať ani predchádzajúce úvery.
Navrhovateľ však v celom konaní nepreukázal, že by medzi účastníkmi došlo k uzavretiu písomnej dohody - zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Úver bol teda jednoznačne poskytnutý odporcovi na základe predtlače žiadosti o poskytnutie úveru prostredníctvom úverovej karty, ktorá viac vyjadruje vôľu veriteľa poskytnúť úver ako dlžníka, aby mu bol úver poskytnutý. Veriteľ ak zistí, že pôvodný úver sa spláca, automaticky zašle dlžníkovi úverovú kartu, pričom nečaká na jeho žiadosť, nezasiela mu návrh zmluvy so všetkými povinnými náležitosťami a aspoň s zákonom stanoveným nevyhnutným rozsahom informovania o úvere.
Podľa § 6 ods. 1 druhá veta zák. č. 634/1992 Zb. predávajúci najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé.
Súd okrem skutočnosti, že nezistil platné uzavretie zmluvy o úvere opätovne konštatuje, že stanovenie povinnosti dlžníka pri poskytnutí úveru žiadať aj o ďalší kontokorentný úver je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom ako aj so zákonom (§ 6 ods. 1 druhá veta zák. č. 634/1992 Zb.), pretože dlžník nemôže odmietnuť ustanovenia zmluvy, ktorou „žiada“ o úverovú kartu.
Nakoľko súd zistil, že medzi účastníkmi nedošlo k vzniku platného právneho úkonu, tak sa zaoberal skutočnosťou, či na strane odporcu nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Súd z oznámení navrhovateľa zistil, že zo strany navrhovateľa bola odporcovi poskytnutá suma financovaním na klienta - hotovostnými výbermi vo výške 1.295,75 eur, suma 341,11 eur realizáciou platieb cez obchodné transakcie platbou kartou, spolu 1.636,86 eur, pričom podľa potvrdenia o prijatí splátok prijal navrhovateľ od odporcu 2.251,41 eur. Nakoľko odporca uhradil viac ako mu poskytol navrhovateľ, nemohol sa odporca ani bez právneho dôvodu obohatiť na úkor navrhovateľa a preto návrh v plnom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého by náhrada trov konania prináležala úspešnému odporcovi. Nakoľko si odporca náhradu trov konania nevyčíslil a súd z obsahu spisu nezistil vznik trov konania na strane odporcu, odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).