Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Pc-10-2023.pdf
PDF · 76.18 KB
Case nature
Area
Subarea
7Pc/10/2023
Uznesenie
Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou v právnej veci navrhovateľky: G. D., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX G. a osoby, ktorá je povinná platiť výživné: G. D., narodený X.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX G., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd s ch v a ľ u j e zmier v nasledovnom znení: I. Otec navrhovateľky G. D., narodený XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky G. D. výživným v sume vo výške 125,00 Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou uznesenia o schválení zmieru.
II. Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21P/48/2018-57 zo dňa 07.01.2019, a to vo výroku o určení výživného k navrhovateľke.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka v podanom návrhu zo dňa 22.03.2023 žiadala zaviazať osobu, ktorá je povinná platiť výživné (ďalej len „povinný z výživného“), t. j. svojho otca povinnosťou prispievať na jej výživu výživným v sume 200,-Eur mesačne, so splatnosťou výživného do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
2. Dňa 26.06.2023 sa na tunajšom súde uskutočnilo stretnutie účastníkov konania vedené koordinátorom, na ktorom stretnutí účastníci konania dospeli k zmiernemu riešeniu veci, a teda uzavreli dohodu o výške výživného na oprávnenú (navrhovateľku) tak, že povinný z výživného sa zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným v sume 125,-Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, so splatnosťou výživného vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Obsah zmieru spísali do zápisnice, ktorú obaja účastníci konania vlastnoručne podpísali.
3. Na pojednávaní dňa 10.07.2023 bola navrhovateľka prítomná osobne, povinný z výživného sa na pojednávanie nedostavil, termín pojednávania vzal na vedomie na stretnutí účastníkov konania dňa 26.06.2023, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci c jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prečítaním návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa zo dňa 17.03.2023, záznamu z prvého stretnutia účastníkov zo dňa 26.06.2023, potvrdenia o návšteve školy.
5. Navrhovateľka na pojednávaní trvala na obsahu zmieru uzavretého dňa 26.06.2023 s povinným z výživného a žiadala, aby súd uzavretý zmier medzi účastníkmi konania schválil.
6. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
9. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa § 78 ods. 1 až 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Podľa § 155 a § 156 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), konanie sa začína len na návrh. Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
12. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
13. Naposledy bolo o výživnom na navrhovateľku (v tom čase ešte maloletú) rozhodované rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 21P/48/2018-57 zo dňa 07.01.2019, právoplatným a vykonateľným dňa 17.01.2019, ktorým súd vo výroku III. rozsudku uložil otcovi G. D. povinnosť prispievať na dcéru G. D. výživným v sume 70,-Eur mesačne, počnúc dňom doručenia rozsudku, so splatnosťou výživného do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
14. Podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana sporu a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
15. Podľa § 148 ods.1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje. Neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
16. Jediným z predpokladov pre schválenie zmieru v zmysle uvedenej právnej úpravy je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úlohou súdu je vykonať dokazovanie len v takom rozsahu, aby mal preukázané, že uzavretý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov alebo ich neobchádza. Nie je úlohou súdu vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aký by si vyžadovalo
autoritatívne rozhodnutie súdu (uznesenie NS SR 5MCdo11/2009 z 19.10.2010). V danom prípade strany sporu uzavreli zmier dňa 26.06.2023, ktorý spísali na tunajšom súde do zápisnice (č. l. 20-21 spisu). Keďže súd, zohľadniac všetko, čo v danom konaní vyšlo dovtedy najavo, nezistil rozpor uzavretého zmieru so zákonom - s hmotným právom (viď citované ustanovenia zákona o rodine), zmier schválil v znení, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. Záverom poukazuje aj na to, že dohoda strán má vždy prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu.
17. Týmto rozhodnutím o zvýšení výživného a navrhovateľku zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21P/48/2018-57 zo dňa 07.01.2019, a to vo výroku o určení výživného k navrhovateľke.
18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 a § 357 CSP).
Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Proti výroku II. a III. uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici, cestou Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.