Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-41-2013.pdf
PDF · 72.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/41/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Barborou Štefanovou v právnej veci navrhovateľky A. Z., trvale bytom P. XXX/XX, A., občianky Slovenskej republiky proti odporcovi V. Z., trvale bytom F. M. X, A., občanovi Slovenskej republiky, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 6P/200/2009-38 zo dňa 14.1.2010 sa z r u š u j e s účinnosťou od 1.1.2013.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti odporcu k nej s účinnosťou od 1.1.2013. Uviedla, že vyživovacia povinnosť odporcu k nej bola pôvodne určená rozsudkom, ktorým bolo rozvedené manželstvo jej rodičov. Následne bola vyživovacia povinnosť odporcu k nej priebežne zvyšovaná, avšak len na zákon stanovenú minimálnu výšku výživného. Odporca si svoju vyživovaciu povinnosť k nej nikdy riadne neplnil. Uviedla, že je už plnoletá, vzdelanie ukončila dňom 20.6.2012, kedy jej bol odovzdaný výučný list. V súčasnosti je zamestnaná ako čašníčka. Vážne zdravotné problémy nemá.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Odporca sa pojednávania nezúčastnil, nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľka dňom 7.3.2012 dosiahla plnoletosť. Povinnú školskú dochádzku má skončenú. Je zamestnaná ako čašníčka. Vyživovacia povinnosť odporcu k nej bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 6P/200/2009-38 zo dňa 14.1.2010.
Podľa § 62 ods. 1-5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods.2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá, kým tieto nie sú schopné samé sa živiť. Navrhovateľka už nadobudla plnoletosť, ukončila štúdium, povinnú školskú dochádzku má splnenú, v štúdiu ďalej nepokračuje Je zamestnaná ako čašníčka, nemá vážne zdravotné problémy. Na základe uvedených skutočností súd zrušil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke a to s navrhovanou účinnosťou od 1.1.2013, nakoľko v tom čase už boli splnené dôvody pre zrušenie vyživovacej povinnosti.
Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto by jej podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania. Súd jej ju však s poukazom na § 151 O.s.p. nepriznal, nakoľko si v konaní náhradu trov konania neuplatnila a trovy konania jej preukázateľne ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom Okresného súdu Partizánske písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu
ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ
nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci