Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-196-2013.pdf
PDF · 67.18 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/196/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: ZIPE s.r.o., so sídlom ul. Čsl. armády č. 1285/14, Topoľčany, IČO: 44 950 012, o vymoženie sumy 1.492,13 eura, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/843/2012-20 zo dňa 03.05.2013, v časti trov exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/843/2012-20 zo dňa 03.05.2013 v časti trov exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a zaviazal povinného, aby nahradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 64,67 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie v časti zastavenia exekúcie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok). Súd uviedol, že oprávnený žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu, že povinný pohľadávku uhradil. Na základe uvedeného preto súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
O náhrade trov exekučného konania rozhodol s poukazom na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku ako aj na ustanovenia § 14 ods. 1, § 15 a § 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) tak, že zaviazal povinného, aby nahradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 64,67 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko bolo konanie zastavené.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote v časti trov exekúcie odvolanie súdny exekútor. Uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa nie je spokojný, nakoľko pri určení odmeny exekútora mal súd správne vychádzať z § 16 v spojitosti s § 5 ods. 1 a ods. 2 Vyhlášky, t. j. z vymoženej pohľadávky pre oprávneného vo výške 1.492,13 eura. Žiadal preto, aby mu súd priznal trovy vo výške 204,24 eura.
K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril povinný, ktorý uviedol, že s napadnutým rozhodnutím súhlasí.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní rozhodnutia v jeho napadnutej časti dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 24.08.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi Mgr. Ivanovi Jamborovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutí oprávneného č. 700-1511224712-GC04/12 zo dňa 14.06.2012 a 700-1511349812-GC04/12 zo dňa 28.06.2012. Súdny exekútor požiadal dňa 27.08.2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 10.09.2012, pričom poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 13.09.2012.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd v súlade s rozsudkom NS SR sp. zn. 3M Cdo 16/2005 dodáva, že z ustanovenia § 4 ods. 1 Vyhlášky vyplýva, že základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je zásadne výška vymáhanej pohľadávky. To však neplatí v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až 16 vyhlášky určuje inak. „Inak“ (odlišne než v § 4 ods. 1 Vyhlášky) upravuje určenie odmeny súdneho exekútora ustanovenie § 14 ods. 1 vyhlášky aj v prípade, že súd zastaví exekúciu - odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa vtedy neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky [či už ide o 20 % zo základu na jej určenie, (§ 5 ods. 1 vyhlášky), alebo 50 % z takto vypočítanej odmeny vypočítanej (§ 5 ods. 2 vyhlášky)], ale podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Keďže v uvedenom prípade súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastavil, súd prvého stupňa správne postupoval v zmysle § 14 a nasl. Vyhlášky pri výpočte náhrady trov exekučného konania súdnemu exekútorovi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.