Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-459-2013.pdf
PDF · 106.35 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/459/2013
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: R. T., L.. X. X.XXXX, P. J. T. XXX/ X, XXX XX Ž. L. Y., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, o vymoženie sumy 100 EUR s prísl., o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu č. k. 3Er/459/2013-39 zo dňa 26. 11. 2021, takto
rozhodol:
I. Súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 3Er/459/2013-39 zo dňa 26. 11. 2021 m e n í nasledovne:
„Súd Upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 3749/2013-45 zo dňa 18. 5. 2021, vydané súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, z r u š u j e.“
II. Súd u r č u j e, že podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa exekúcia vedená na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 3Er/459/2013 a u súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, 949 01 Nitra pod sp. zn. EX 3749/2013, z a s t a v i l a.
III. Súd oprávnenému náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Poverením č.5613*058043 zo dňa 31. 7. 2013 Okresný súd Žiar nad Hronom na základe vykonateľného rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou číslo PP601/03225/2011 zo dňa 10. 8. 2011 poveril vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 100 EUR a trov exekúcie súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra.
2. Uznesením č. k. 3Er/459/2013-13 zo dňa 25. 2. 2020 súd pripustil, aby na miesto oprávneného SR Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vstúpil nový oprávnený - spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s. Podľa doručeniek v súdnom spise uznesenie bolo pôvodnému oprávnenému, novému oprávnenému a súdnemu exekútorovi doručené dňa 11. 3. 2020. Povinnému bolo doručené dňa 13. 3. 2020.
3. Dňa 6. 3. 2020 vydal súdny exekútor podľa § 5 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZOUNEK“) Upovedomenie o zastavení starej exekúcie č. k. EX 3749/2013-26, ktoré súd na základe podaných námietok zrušil uznesením č. k. 3Er/459/2013-29 zo dňa 28. 9. 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 10. 2020.
4. Dňa 18. 5. 2021 vydal súdny exekútor (v poradí druhé) Upovedomenie o zastavení starej exekúcie č. k. EX 3749/2013-45, proti ktorému podal oprávnený námietky, v ktorých namietal, že Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 18. 5. 2021 bolo vydané a doručené oprávnenému po lehote uvedenej v § 5 ods. 3 ZOUNEK, preto v zmysle § 6 ods. 4 písm. a) ZOUNEK nemá súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych trov. Oprávnený v podaných námietkach poukázal na to, že predmetné exekučné konanie bolo zastavené v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) ZOUNEK uplynutím rozhodnej doby ku dňu 1. 1. 2020. Podľa § 5 ods. 3 ZOUNEK, ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
5. Uznesením č. k. 3Er/459/2013-39 zo dňa 26. 11. 2021 súd, konajúci vyšším súdnym úradníkom, námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 18. 5. 2021 odmietol s poukazom na § 7 ods. 1 ZOUNEK ako neprípustné. V odôvodnení (bod 19) vyšší súdny úradník uviedol, že súd nemá oprávnenie posudzovať okolnosti uvedené oprávneným, pričom exekučný súd je oprávnený preskúmavať zákonnosť upovedomenia o zastavení starej exekúcie len vo vzťahu k okolnostiam súvisiacim so samotným zastavením exekúcie, inak povedené, či došlo alebo nedošlo k zastaveniu exekúcie v súlade so ZOUNEK, a teda či exekútor postupoval správne, keď vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Vyšší súdny úradník v odôvodnení ďalej uviedol, že posudzovanie upovedomenia v časti výzvy na úhradu paušálnych trov starej exekúcie vôbec nepatrí do právomoci exekučného súdu. Poukázal na to, že na výkon exekučnej činnosti sa vzťahuje disciplinárna zodpovednosť za výkon verejnej moci. Ak by teda súdny exekútor postupoval v rozpore s príslušnými ustanoveniami ZOUNEK, zákonnosť takého postupu súdneho exekútora je možné preskúmať v rámci aplikovania prípadnej disciplinárnej zodpovednosti súdneho exekútora, nie však v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. S poukazom na uvedené podané námietky vyšší súdny úradník vyhodnotil ako námietky smerujúce proti paušálnym trovám exekúcie, preto ich ako neprípustné odmietol.
6. Proti uzneseniu č. k. 3Er/459/2013-39 zo dňa 26. 11. 2021 vydanému vyšším súdnym úradníkom podal oprávnený podaním zo dňa 3. 12. 2021 sťažnosť, v ktorej poukázal na § 5 ods. 2 písm. g), § 5 ods. 3, § 6 ods. 4 písm. a) ZOUNEK. V podanej sťažnosti oprávnený uviedol, že predmetné exekučné konanie bolo zastavené v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) ZOUNEK uplynutím rozhodnej doby ku dňu 1. 1. 2020, upovedomenie o zastavení starej exekúcie preto malo byť v súlade so ZOUNEKom doručené oprávnenému do 180 dní od 1. 1. 2020, avšak upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo súdnym exekútorom vydané dňa 18. 5. 2021 a doručené oprávnenému až dňa 19. 5. 2021, to znamená po uplynutí zákonnej lehoty uvedenej v § 5 ods. 3 ZOUNEK, v dôsledku čoho nebola splnená podmienka na vznik nároku súdneho exekútora na paušálne trovy v súlade s § 6 ods. 4 ZOUNEK. Oprávnený poukázal aj na znenie dôvodovej správy k ustanoveniu § 6 ods. 4 ZOUNEK, podľa ktorej v prípade, ak súdny exekútor nevydá a nezašle upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov v súlade s § 5 návrhu zákona, nesplnenie týchto zákonných povinností má za následok stratu nároku exekútora na paušálne trovy. Oprávnený ďalej uviedol, že v prípade prijatia právneho názoru prezentovaného v napadnutom uznesení by bola oprávnenému odňatá možnosť brániť sa rozhodnutiu, ktoré bolo súdnym exekútorom vydané v rozpore so zákonom, a napriek uvedenému by bolo exekučným titulom. Oprávnený poukázal na to, že pokiaľ má súd možnosť zvrátiť protiprávny stav, ktorý by zotrval existenciou exekučného titulu voči oprávnenému, na ktorý súdny exekútor nemá zákonný nárok, je povinnosťou súdu tento stav dať do súladu so zákonom a zrušiť upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 18. 5. 2021 v časti nároku súdneho exekútora na trovy starej exekúcie. Oprávnený ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou, v ktorej súd poukázal na možnú disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora, resp. jeho prípadný disciplinárny postih, nakoľko ani rozhodnutie o prípadnom disciplinárnom postihu súdneho exekútora nespôsobuje zánik alebo zmenu exekučného titulu, ani nemá za následok nemožnosť exekučného vymáhania paušálnych trov voči oprávnenému z titulu vydaného upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Vzhľadom na uvedené má oprávnený za to, že napadnuté rozhodnutie vykazuje známky arbitrárneho rozhodnutia ignorujúce základné princípy právneho poriadku, preto navrhol aby súd v súlade s § 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“) napadnuté uznesenie zmenil tak, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 18.5.2021 v časti nároku súdneho exekútora na trovy starej exekúcie vo výške 42 EUR zruší.
7. Súdny exekútor vo vyjadrení k sťažnosti oprávneného uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad Hronom.
8. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
9. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
10. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
11. Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
12. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 250 ods. 1,2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
15. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch v účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
16. Podľa § 1 ods. 1,2 ZOUNEK, tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh"). Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
17. Podľa § 2 ods.1 ZOUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
18. Podľa § 2 ods. 2 ZOUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
19. Podľa § 3 ods.1 ZOUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
20. Podľa § 5 ods.3 ZOUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
21. Podľa § 6 ods. 1 ZOUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
22. Podľa § 6 ods. 2 ZOUNEK, Paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
23. Podľa § 6 ods. 3 ZOUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
24. Podľa § 6 ods. 4 ZOUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
25. Podľa § 7 ods. 1 ZOUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
26. Podľa § 7 ods. 2 ZOUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
27. Podľa § 7 ods. 3 ZOUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
28. Podľa § 8 ods. 2 ZOUNEK, ak exekútor nezašle oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote podľa § 5 ods. 3, súd mu aj bez návrhu uznesením uloží, aby upovedomenie o zastavení starej exekúcie vyhotovil a zaslal oprávnenému v určenej lehote, alebo súd uznesením určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o určení, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.
29. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní rozlišuje dve skupiny starých exekúcií. Prvou skupinou sú tie, pri ktorých dôvod zastavenia starej exekúcie vznikol ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. k 1. 1. 2020. To znamená, že súdny exekútor je povinný vyhotoviť upovedomenie o zastavení starej exekúcie a toto zaslať oprávnenému najneskôr do 180 dní od nadobudnutia účinnosti ZOUNEK. Druhou skupinou starých exekúcií sú tie, pri ktorých dôvod zastavenia vznikol v priebehu účinnosti ZOUNEK. V takom prípade je súdny exekútor povinný vyhotoviť upovedomenie o zastavení starej exekúcie a toto zaslať oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa ZOUNEK. To znamená, že ak rozhodná doba uplynie až po účinnosti zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, tak sa exekúcia zastaví dňom uplynutia tejto rozhodnej doby, a nie spätne ku dňu účinnosti zákona o ukončení niektorých exekučných konaní.
30. Po preskúmaní podanej sťažnosti, ako aj obsahu súdneho spisu, vyplynulo, že v danom prípade exekúcia spĺňa zákonnú definíciu starej exekúcie, pretože bola začatá do 1. 4. 2017 a je vedená podľa predpisov účinných do 31.3.2017. Exekúcia bola zastavená podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZOUNEK z dôvodu, že uplynula rozhodná doba, teda od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby podľa § 4 ZOUNEK nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZOUNEK nezastavuje. Predmetná exekúcia patrí do skupiny tých starých exekúcii, pri ktorých dôvod zastavenia starej exekúcie vznikol ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z., keďže poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 22.8.2013 a rozhodná doba uplynula dňa 23. 8. 2018. K zastaveniu exekúcie teda došlo ku dňu účinnosti ZOUNEK, t. j. ku dňu 1. 1. 2020. Následne bol súdny exekútor povinný v zmysle § 5 ods. 3 ZOUNEK vyhotoviť a doručiť upovedomenie o zastavení starej exekúcie najneskôr do 180 dní od nadobudnutia účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z., t. j. do 29. 6. 2020, vrátane. Z obsahu súdneho spisu (doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 18. 5. 2021) vyplýva, že súdny exekútor doručil upovedomenie o zastavení starej exekúcie oprávnenému dňa 19. 5. 2021, pričom lehota na doručenie upovedomenia o zastavení starej exekúcie s nárokom na paušálne trovy uplynula dňom 29. 6. 2020. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 18. 5. 2021 bolo teda doručené oprávnenému po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, v dôsledku čoho súdny exekútor podľa § 6 ods. 4 písm. a) ZOUNEK nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie. Napriek nedodržaniu zákonnej lehoty pre doručenie upovedomenia o zastavení starej exekúcie stanovenej v § 5 ods. 3 ZOUNEK a výslovnému zneniu § 6 ods. 4 písm. a) ZOUNEK si súdny exekútor výzvou, ktorá bola súčasťou vydaného upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 18. 5. 2021 uplatnil nárok na úhradu paušálnych trov starej exekúcie.
31. Oprávnený v podanej sťažnosti dôvodne namietal, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané po zákonnej lehote, pričom nárok na paušálne trovy bol súdnym exekútorom uplatnený v rozpore so zákonom (§ 6 ods. 4 písm. a) ZOUNEK). Pokiaľ vyšší súdny úradník za danej skutkovej a právnej situácie napadnutým uznesením námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie odmietol ako procesne neprípustné, postupoval formalisticky a nesprávne, keď odmietnutím námietok oprávneného navodil právny stav, ktorým de facto pripustil, aby oneskorene vydané upovedomenie, v ktorom si súdny exekútor uplatnil nárok na paušálne trovy v rozpore so zákonom, mohlo nadobudnúť účinky exekučného titulu. Vyšší súdny úradník aplikoval výklad príslušných právnych noriem nesprávne a prísne formalisticky, čo malo za následok odmietnutie poskytnutia práva na súdnu ochranu s účinkami denegatio iustitiae. Podľa § 5 ods. 2 písm. g) ZOUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré vyhotovuje súdny exekútor v zmysle § 5 ods. 1 ak sa stará exekúcia zastavila, obsahuje výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len "paušálne trovy"), len ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. Vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie teda predstavuje formu rozhodnutia jednak o zastavení starej exekúcie (ak boli pre zastavenie splanené zákonné dôvodu) a zároveň aj rozhodnutie o paušálnych trovách, pokiaľ si ich exekútor uplatnil v súlade so zákonom. Vyšší súdny úradník pri výklade a aplikácii zákonných ustanovení ZOUNEK nezohľadnil skutočnosť, že trovy exekúcie sú v zmysle judikatúry súkromnoprávnym nárokom súdneho exekútora. Podľa ZOUNEK sám súdny exekútor rozhoduje o uplatnení nároku na paušálne trovy, a to vo forme výzvy, ktorá môže byť súčasťou upovedomenia o zastavení starej exekúcie, ktoré sa následne stáva exekučný titulom. Výklad aplikovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorý má za následok odmietnutie preskúmania skutočností, či si súdny exekútor v upovedomení uplatnil nárok na paušálne trovy v súlade so zákonom, preto nie je ničím iným ako odmietnutím spravodlivosti. Takýto výklad, v zmysle ktorého námietky nie sú prípustné nielen voči výške, ale ani voči nároku na náhradu trov starej exekúcie, by oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania znemožnil realizáciu základných procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok a Exekučný poriadok priznáva na účely ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Stav, keď subjekt (súdny exekútor), ktorý si uplatnil svoj súkromnoprávny nárok, si zároveň o ňom aj sám rozhodne dokumentom so silou exekučného titulu, v ktorom absentuje elementárne zdôvodnenie, a najmä preukázanie vzniku uplatneného nároku, a ktorého prieskum nezávislým súdom je vylúčený. Takýto prehnane formalistický výklad dotknutých ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. je nezlučiteľný so základnými princípmi právneho štátu a vo svojich dôsledkoch nepochybne porušuje základné práva oprávneného na prístup k súdu a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, tiež právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie, aby bolo vydané v súlade so ZOUNEK, musí spĺňať zákonné predpoklady, a to nielen vo vzťahu k zastaveniu starej exekúcie, ale aj vo vzťahu k uplatnenému
nároku na náhradu paušálnych trov, ktorý musí byť uplatnený v súlade s § 6 ods. 4 ZOUNEK. Aby bolo upovedomenie vydané v súlade so zákonom ako celok, musí byť zákonné ako celok, vrátane uplatneného nároku na náhradu paušálnych trov. Pokiaľ tomu tak nie je, čo i len vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu paušálnych trov, je súd oprávnený takéto rozhodnutie na základe podaných námietok zrušiť.
32. Nesprávne sú aj úvahy vyššieho súdneho úradníka prezentované vo vzťahu k prípadnej disciplinárnej zodpovednosti súdneho exekútora. Disciplinárna zodpovednosť, resp. ani prípadne spáchaný disciplinárny delikt totiž nevylučuje preskúmavanie zákonnosti postupu exekútora pri uplatňovaní nároku na paušálne trovy, pokiaľ to oprávnený namieta. Zároveň je potrebné súhlasiť s názorom oprávneného, že ani v prípade vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti voči súdnemu exekútorovi nedochádza k zrušeniu nezákonného upovedomenia o zastavení starej exekúcie v časti o paušálnych trovách, ktoré má po uplynutí zákonnej doby povahu exekučného titulu. Oprávnený je preto povinný na nezákonnosť poukázať už v podaných námietkach, a súd musí aj túto námietku vecne posúdiť. Z formulácie ust. § 7 ods. 1 ZOUNEK „Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné“ je možné gramatickým výkladom dospieť k záveru, že námietky nie je možné podať len proti výške paušálnych trov, nakoľko tá je nespochybniteľne určená zákonom. Samotný nárok na ich náhradu však spochybniteľný už je, nakoľko tu môže nastať situácia, ktorú predpokladá ZOUNEK v ust. § 6 ods. 4 (súdny exekútor nevydá a nezašle upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote alebo stará exekúcia nebola zapísaná do centrálneho registra exekúcií). Preto prípadnú nesprávnosť budúceho exekučného titulu musí ten, komu je povinnosť uložená namietať už pri vydaní rozhodnutia, pokiaľ v čase rozhodnutia existujú skutočnosti brániace uloženiu povinnosti a tieto skutočnosti musí uplatniť do času, kým rozhodnutie nadobudne účinky exekučného titulu. Neskôr v prípadnom exekučnom konaní, v ktorom by súdny exekútor pristúpil k vymáhaniu paušálnych trov už totiž oprávnený, ktorý bol v upovedomení o zastavení starej exekúcie vyzvaný na uhradenie paušálnych trov, môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený v podanej sťažnosti dôvodne namietal, že ani vyvodenie prípadnej disciplinárnej zodpovednosti voči súdnemu exekútorovi, nemá za následok zrušenie nezákonne vydaného upovedomenia. Úvahy vyššieho súdneho úradníka v súvislosti s možným disciplinárnym postihom súdneho exekútora sú nesprávne a pre rozhodnutie o podaných námietkach oprávneného proti vydanému upovedomeniu o zastavení starej exekúcie bez právneho významu. Takéto úvahy vedú zároveň k nesprávnym záverom o nemožnosti preskúmavania zákonnosti vydaného upovedomenia exekučným súdom v konaní o podaných námietkach, ktoré sa v konečnom dôsledku prejavia v odmietnutí spravodlivosti. Preto pokiaľ súd na základe podaných námietok zistil, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané po zákonnej lehote a v rozpore s ustanovením § 6 ods. 4 ZOUNEK, súd aj s prihliadnutím na § 6 ods. 3 ZOUNEK musí zasiahnuť a nezákonný stav zvrátiť, lebo v opačnom prípade by nezákonne vydané upovedomenie nadobudlo účinky exekučného titulu. Konanie vyššieho súdneho úradníka s prihliadnutím na skutkový a právny stav podľa názoru súdu naplnilo znaky konania smerujúceho k odmietnutiu spravodlivosti.
34. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že podaná sťažnosť oprávneného je dôvodná, preto napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka č. k. 3Er/459/2013-39 zo dňa 26. 11. 2021 zmenil a Upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 3749/2013-45 zo dňa 18. 5. 2021, vydané súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, ako nezákonné zrušil, pretože súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, nakoľko ten mu podľa § 6 ods. 4 písm. a) ZOZNEK uplynutím lehoty podľa § 5 ods. 3 ZOUNEK už zanikol. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že súdny exekútor vydal v zákonnej lehote (v poradí prvé) upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 6. 3. 2020, keďže toto bolo uznesením súdu č. k. 3Er/459/2013-29 zo dňa 28. 9. 2020 zrušené.
35. V súlade s § 8 ods. 2 ZOUNEK súd zároveň určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, pretože rozhodná doba uplynula a nejde o starú exekúciu podľa § 2 ods. 2 ZOUNEK.
36. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom súd z dôvodu hospodárnosti rozhodol súčasne aj o výške trov konania. Hoci bol oprávnený v konaní o sťažnosti úspešný, následkom čoho mu vznikol nárok na náhradu trov konania, z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnenému v konaní o sťažnosti žiadne trovy nevznikli, súd preto súčasne s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s článkom 17 základných princípov CSP a publikovaného rozhodnutia R72/2018 zároveň aj o výške trov konania a s poukazom na skutočnosť, že oprávnenému žiadne trovy nevznikli rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov sťažnostného konania nepriznal.
39. Nakoľko súd oprávnenému náhradu trov sťažnostného konania nepriznal, postup podľa § 262 ods. 2 CSP sa neuplatní a súd nebude po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodovať o výške trov sťažnostného konania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti I. výroku a II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti III. výroku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. m) CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).