Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_28C-39-2023.pdf
PDF · 95.7 KB
Case nature
Subarea
28C/39/2023
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobkyne K.. Q. I., G.. XX.XX.XXXX, K. G. P. XXXX/X, XXX XX L., proti žalovanému B. M., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXX, XXX XX G. K., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.06.2023, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Žalovaný je p o v i n n ý nevstupovať do priestoru pred bytom č. X na X. poschodí vo vchode č. X v bytovom dome súp. č. XXXX, nachádzajúcom sa na G. P. č. XXXX/X Z. L., v ktorom býva žalobkyňa.
Žalovaný je p o v i n n ý písomne, verbálne, telefonicky ani inými prostriedkami vôbec nekontaktovať žalobkyňu.
Žalovaný je p o v i n n ý vedome sa nepribližovať k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
IV. Súd p o u č u j e žalovaného ako stranu sporu, ktorej sa týmto neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.
odôvodnenie:
1.1. Dňa 19.06.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do spoločných priestorov bytového domu č. XXXX/X na G. P. v L., v ktorom na X. poschodí, v byte č. X býva žalobkyňa s bratom B. I. ml., nar. XX.XX.XXXX, ktorých telesnú integritu a duševnú integritu žalovaný svojím konaním od M. XXXX ohrozuje. Žalobkyňa tiež žiadala, aby žalovaný fyzicky, písomne, verbálne, telefonicky nekontaktoval žalobkyňu a jej brata B. I. M.., a nepribližoval sa k nim na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. 1.2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že v uvedenom bytovom dome žije žalobkyňa v spoločnej domácnosti s bratom B.G. a ich otcom. Dňa 19.03.2023 na priechode pre chodcov pred bytovým domom ju takmer zrazil vodič osobného motorového vozidla. Žalobkyňa spoznala vodiča, ktorým bol žalovaný, majiteľ prevádzky ZMRZLINA v ich 9-vchodovom bytom dome. Došlo aj k verbálnym nadávkam, načo žalobkyňa zavolala políciu. Od uvedenej udalosti žalovaný začal obťažovať žalobkyňu a jej rodinu, a to najmä vyzváňaním na telefón a nadávkami. Žalobkyňa na žalovaného podala trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru v L. a taktiež viaceré oznámenia o podozrení zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na OO PZ v L.. Konkrétne dňa 22.03.2023 im žalovaný viackrát vyzváňal na dolný bytový zvonec, dňa 20.03.2023 ju žalovaný nechcel vpustiť do vchodu, kedy privolala brata, ktorému žalovaný vynadal, dňa 21.03.2023 ju vyhľadal žalovaný v G. C. v L.. Dňa 23.03.2023 ju žalovaný oblial vo vchode špinavou vodou, dňa 24.03.2023 im do poštovej schránky hodil žalovaný odpadky. Dňa 25.03.2023 pred bytovým domom na ňu žalovaný slovne útočil a vyzváňal vonkajším telefónom - zvoncom na prízemí. Dňa 26.03.2023 verbálne útočil na žalobkyňu. Dňa 12.04.2023 ju žalovaný fyzicky napadol, chytil ju za plecia, pričom jej urobil modrinu a napľul na ňu keď sa vracala domov z polície a vulgárne jej vynadal. Dňa 15.04.2023 pred bytovým domom žalovaný skočil do mláky a ostriekal žalobkyňu vodou a vulgárne jej vynadal. Dňa 20.04.2023 vbehol do prevádzky Y.-R., začal kričať po žalobkyni „Ahoj lásky moja, ako sa máš?“ Neskôr o 19:30 hod. žalovaný klopal na bytové dvere žalobkyne. V dňoch 15.05.2023, 16.05.2023 a 29.05.2023 opakovane klopal na dvere ich bytu. Dňa 30.05.2023 žalobkyňa vyšla z NK, žalovaný stál autom na križovatke, keď ju zbadal začal vytrubovať a vykrikovať „láska moja,“ divadlo ukončil vulgárnym gestom erotického charakteru. 1.3. Žalobkyňa ďalej v návrhu uvádza, že aj v mesiaci jún 2023 žalovaný naďalej vyhľadáva blízkosť žalobkyne, opakovane ich obťažuje vyklepávaním na bytové dvere. Žalovaný je často agresívny, vulgárne nadáva žalobkyni ako aj jej bratovi. Dňa 05.06.2023 bola podať ďalšie trestné oznámenie z obavy o svoje zdravie z dôvodu, že žalovaný dňa 04.05.2023 na chodníku kričal „Tak ti policajti poslali papiere? Počkaj, zajtra nevyjdeš z domu, ani policajti ťa neochránia.“ Dňa 29.05.2023 opäť na žalobkyňu kričal žalovaný „Počkaj, keď ťa chytím bez svedkov, nič ti nepomôže.“ Žalobkyňa neustále oznamuje konanie žalovaného na čísle 158 a 159, písomne na Okresnú prokuratúru v L., a na Obvodné oddelenie PZ SR v L.. Žalovaný narúša liečebný režim brata žalobkyne aj jej otca, u ktorých dochádza k zhoršeniu psychického stavu. 1.4. Žalobkyňa uviedla, že konanie žalovaného naďalej pokračuje, dňa 15.06.2023 klepotal viackrát na dvere bytu žalobkyne a dňa 16.06.2023 okolo 9:30 hod. na chodníku pred bytovým domom sa priblížil k žalobkyni na 20 cm a keďže išla okolo nejaká pani, začal žalovaný behať hore-dolu a kričať „behám, behám.“
2.1. Dňa 21.03.2023, 27.03.2023 a 05.06.2023 podala žalobkyňa trestné oznámenia na žalovaného, ktorých kópiu priložila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dňa 26.04.2023 Obvodné oddelenie Policajného zboru v L. upovedomilo žalobkyňu o začatí trestného stíhania pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) Tr. zákona. Okresná prokuratúra L. dňa 08.06.2023 upovedomila žalobkyňu, že trestné oznámenie zo dňa 05.06.2023, z ktorého vyplýva podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona, z ktorého je podozrivý B. M., bolo odovzdané na vybavenie Obvodnému oddeleniu PZ L.. 2.2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 20.06.2023 doplnila na okresný súd, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný prenasledoval žalobkyňu dňa 16.06.2023 na pošte Z. L., a nie je istá či svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podpísala. Dňa 20.06.2023 žalobkyňa doplnila návrh o doklady o zhoršenom psychickom stave je brata B. I.. 2.3. Tiež žalobkyňa doplnila návrh o oznámenie, že dňa 27.06.2023 žalovaný opakovane klopal na dvere bytu, v ktorom býva žalobkyňa, tiež jej vulgárne nadával. Na dvere bytu klopal tiež dňa 29.06.2023. 2.4. Nakoniec žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doplnila dňa 04.07.2023 potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Z. L.Č., Odbor poriadkovej polície, že žalobkyňa podala oznámenie k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Obsahom podania žalobkyne bolo, že dňa 01.07.2023 sa vracala z mesta okolo 9:50 hod. domov, keď ju zbadal žalovaný pred prevádzkou ZMRZLINA, vybehol von s vozíkom na tovar, kovovým hákom a rútil sa na žalobkyňu a pritom jej vulgárne nadával. Následne vbehol za žalobkyňou do vchodu č. X, kde jej žalovaný nadával a opätovne žalobkyňu zasekol vo výťahu. Žalobkyňa začala kričať, kedy dobehol jej brat a výťah sa sám uvoľnil.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. f), g), h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, resp. aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
4. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.
5. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný.
6. Žalobkyňa odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že dlhodobé vulgárne správanie žalovaného na ňu negatívne pôsobí, najmä na jej psychický a fyzický stav a má obavu, že agresívne správanie sa bude voči nej neustále stupňovať, nakoľko žalovaný má prevádzku v bytovom dome, kde žalobkyňa býva. Súd mal na základe tvrdení žalobkyne, podaných oznámení o spáchaní protiprávnych konaní a potvrdení prokuratúry a orgánu Policajného zboru o začatí trestného stíhania osvedčené, že konaním žalovaného dochádza k zásahom do osobnostných práv žalobkyne, ktorých súčasťou je aj právo na ochranu života, zdravia a ľudskej dôstojnosti. Súd zastáva názor, že je splnená zákonom predpokladaná podmienka ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného, pretože vzhľadom k intenzite, rozsahu a trvaniu zásahov žalovaného by takúto ujmu pociťovala ako závažnú každá fyzická osoba nachádzajúca sa na mieste a v postavení žalobkyne. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne a v spojení so skutočnosťami uvádzanými v listinných dôkazoch bola osvedčená dôvodná obava, že žalovaný bude v tomto konaní naďalej pokračovať. Z ďalších priložených podaní žalobkyňou mal súd osvedčené, že žalovaný naďalej atakuje žalobkyňu hrubými výrazmi na jej adresu, ktoré spočívajú v agresívnom správaní, a to hlavne vyhrážaním sa, ako aj opakovaným klopaním na dvere bytu, v ktorom žalobkyňa žije. Žalobkyňa uviedla, že si dlhodobo neželá komunikáciu a stretávanie sa so žalovaným, kontakt s ním ju psychicky ubíja a vyvoláva v nej obavy z ďalšieho vývoja situácie. Medzi žalobkyňou a žalovaným dochádza k neželaným kontaktom, ktoré žalobkyňa vníma negatívne.
7. Súd na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej-ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je do určitej miery spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Nakoľko žalobkyňa deklarovala, že sa nechce so žalovaným kontaktovať z dôvodu jej pretrvávajúcich pocitov psychickej nepohody, žalovaný nemá na takýto kontakt, resp. osobné stretnutia proti jej vôli žiadny dôvod. Na základe skutočností uvedených v návrhu a predložených dôkazov mal súd dostatočne osvedčené, že zo strany žalovaného dochádza k ohrozeniu telesnej a duševnej integrity žalobkyne. 8. Pri určovaní rozsahu v ktorom súd zakáže žalovanému vstupovať na miesta, kde sa zdržiava žalobkyňa v záujme predchádzania ďalším zásahom, resp. ohrozeniu jej integrity, súd prihliadal na to, aby zásah do práv žalovaného tohto obmedzoval v primeranej miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd dospel k záveru, že nie je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie v takom rozsahu, ako požadovala žalobkyňa, aby žalovaný nevstupoval do spoločných priestorov vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX. V takomto rozsahu by nariadené obmedzenie žalovaného nebolo proporcionálne, keďže by mohlo neúmerne situácii zaťažiť žalovaného, ktorý má obchodnú prevádzku v bytovom dome. Navyše z verejne dostupného listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. L. vyplýva, že vo vchode č. X v bytovom dome súp. č. XXXX sa nachádza XX bytov, pričom žalobkyňa obýva len byt č. X na X. poschodí, preto nemožno považovať za proporcionálne, aby súd zakázal vstupovať žalovanému do všetkých spoločných priestorov v predmetnom vchode, keďže nie je vylúčené, že to potrebuje za účelom prevádzkovania svojej obchodnej činnosti v nebytovom priestore, ktorý sa v bytovom dome nachádza, ako aj za účelom prípadných návštev iných obyvateľov vchodu. Podstatné tiež je, že z návrhu a doložených dokladov vyplýva, že do integrity žalobkyne je zasahované opakovaným klopaním zo strany žalovaného na dvere bytu, v ktorom žalobkyňa žije. Na základe toho súd považoval za proporcionálne uložiť žalovanému povinnosť nevstupovať do priestoru pred bytom č. X na X. poschodí vo vchode č. X v bytovom dome súp. č. XXXX, v ktorom býva žalobkyňa. Takéto obmedzenie v spojení s uloženým zákazom akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne zo strany žalovaného a zákazom vedome sa k nej približovať na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov sú plne postačujúce na naplnenie cieľa, ktorým je ochrana telesnej a duševnej integrity žalobkyne s prihliadnutím na charakter zásahov do nej opísaných v návrhu. Takéto obmedzenia súd s ohľadom na osvedčený skutkový stav veci považuje za primerané a také, ktoré musí žalovaný strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobkyne.
9. V prevyšujúcom rozsahu oproti vyššie uvedeným obmedzeniam uloženým žalovanému súd návrh žalobkyne nepovažoval za dôvodný a proporcionálny a zamietol ho. Súd tiež nepovažoval návrh za dôvodný a zamietol ho v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému nijako nekontaktovať, resp. nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov k jej bratovi B. I.. Na jeho strane sa jedná o osobu s plnou spôsobilosťou na právne úkony, pričom sám návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepodal, nie je stranou tohto sporu, nebol ako strana ani označený v podanom návrhu a ani z neho nevyplýva, že by žalobkyňu splnomocnil na svoje zastupovanie pri jeho podaní. Súd teda nie je oprávnený rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach subjektu, ktorý nie je stranou sporu.
10. Súd pokladal teda v danej veci za čiastočne splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Na základe uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia s tým, že súd stanovil výnimky z týchto povinností v nevyhnutnej miere tak, aby nedošlo k neprimeranému zásahu do iných legitímnych práv žalovaného.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa mala v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len čiastočný úspech, keďže návrh bol čiastočne zamietnutý. Preto súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán. Navyše s poukazom na priznané oslobodenie od súdnych poplatkov žalobkyni z obsahu spisu ani vynaloženie žiadnych trov nevyplýva.
13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
14. Ako už bolo uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené s určitým zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, pričom tento zásah súd vyhodnotil ako primeraný. Súd pritom v prejednávanej veci dospel k záveru, že neodkladným opatrením v zásade možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto vo výroku tohto uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Avšak zároveň pre prípad, že by sa s takýmto právnym názorom nestotožnil aj žalovaný a mal za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP súd poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.