Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1956-2012.pdf
PDF · 74.57 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/1956/2012
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Mesto Liptovský Mikuláš so sídlom Štúrova 1989/41, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, zast. JUDr. Mariánom Alušicom, advokátom so sídlom Bieloruská 7, 821 06 Bratislava, proti povinnému Y. W., A.. X. XX. XXXX, W. M. X, XXX XX D. P., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky vo výške 221,75 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Popradská 70, 822 01 Bratislava 214 pod sp. zn. EX 4714/12, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,23 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Oprávnenému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom sa dňa 04. 07. 2012 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 4714/12 na vymoženie pohľadávky vo výške 221,75 eura, na základe exekučného titulu - Výkazu daňových nedoplatkov Mesta Liptovský Mikuláš číslo 0113301 zo dňa 30. 3. 2012. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 * 040807 zo dňa 22. 11. 2012, ktoré udelil exekučný súd na vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie.
Súdny exekútor odstúpil exekučnému súdu na rozhodnutie podanie oprávneného, ktorým podal návrh na zastavenie exekúcie. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 13. 6. 2013 uvádza, že navrhuje exekúciu zastaviť.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Exekučný súd na základe návrhu oprávneného zo dňa 13. 6. 2013 exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 256,33 eura. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 38,23 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, návrh oprávneného, je v danom prípade na mieste aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto exekučný súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie. Oprávnený zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť, keď podal návrh na zastavenie exekúcie bez bližšieho odôvodnenia.
Exekučný súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za 15 uplatnených úkonov exekučnej činnosti
- doručenie príkazu na odblokovanie účtu, nakoľko nejde ani o jeden z taxatívne vymenovaných úkonov v § 15 vyhlášky. Exekučný súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony: 2 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - oprávnenému a povinnej (podľa doručenky bolo doručované poštou iba povinnej a nie osobne súdnym exekútorom, za čo patrí súdnemu exekútorovi iba náhrada hotového výdavku) a 14x doručenie príkazu na začatie exekúcie. Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky odmeňuje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony odmeňované osobitne ako „každé zisťovanie“, aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Exekučný súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov vo výške 6,30 eura za telekomunikačné výdavky, spotrebný materiál, xeroxovanie, toner, nakoľko ich výška a účelné vynaloženie nie je nepochybne preukázaná ani predložením exekútorského spisu. Súdnemu exekútorovi tiež nepatrí odmena 20% zo základu 152,71 eura, keď súdu nie je známe z čoho tento základ pozostáva. Navyše si súdny exekútor nemôže uplatňovať odmenu zo základu na jej určenie a súčasne aj odmenu v minimálnej výške pri zastavení exekúcie.
Exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v určenej výške podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške najmenej 33,19 eura (5 vykonaných úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou sumou) a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie príkazu na začatie exekúcie, za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (2x) a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky exekútorovi patrí aj náhrada hotových výdavkov vo výške 7,00 eura za poštovné (za doručenie žiadosti o udelenie poverenia vo výške 1,40 eura, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej vo výške 1,40 eura, za doručenie písomností Sociálnej poisťovni a ODI vo výške 2,80 eura, za vrátenie poverenia vo výške 1,40 eura). Súdnemu exekútorovi súd nepriznal poštovné
za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému ( v spise sa nenachádza doručenka), za doručenie 16 príkazov na začatie exekúcie a odblokovanie účtu ( zo spisu vyplýva, že boli doručované osobne), za doručenie výzvy na ústredie Sociálnej poisťovne ( bolo doručované osobne).
Na základe uvedeného exekučný súd v súlade s Exekučným poriadkom, vyhláškou a po oboznámení sa s exekútorským spisom zaviazal podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 48,23 eura oprávneného, z toho odmena predstavuje 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov predstavuje 7,00 eura a 20% DPH (základ dane 40,19 eura) predstavuje 8,04 eura.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 38,23 eura. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu návrhu oprávneného bez bližšieho odôvodnenia, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich náhrada sa oprávnenému nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.