Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-63-2013.pdf
PDF · 84.3 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/63/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodní banka, a. s., 150 57 Praha 5, Radlická 333/150, Česká republika, IČ: 00 001 350, zastúpený splnomocneným advokátom: Mgr. Roman Ambrož, usadený euroadvokát, Advokátska kancelária, 811 01 Bratislava, Mikulášska 29 proti odporcovi: B. Z., nar. XX. XX. XXXX, evidované miesto bydliska XXX XX K. K., Z. t. č. na neznámom mieste, zastúpený ustanovenou opatrovníčkou: Oľga Mlynarčíková, tajomníčka Okresného súdu Zvolen, o zaplatenie 18 564,65 Kč s prísl., na odvolanie navrhovateľa zo dňa 05. 01. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/158/2012-88 zo dňa 30. 11. 2012 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zamietol návrh a v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .
V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 11 800,- Kč, úrok vo výške 16,50 % ročne zo sumy 10 000,- Kč od 30. 03. 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 11 800,- Kč od 30. 03. 2010 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.). Súd návrh v časti kapitalizovaného úroku a úroku z omeškania ako aj ohľadom úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zamietol (výrok II.). Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 43,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 97,97 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok III.).
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe zmluvy o osobnom konte plus zo dňa 25. 10. 2004 navrhovateľ zriadil odporcovi bežný účet. V rámci tejto zmluvy na žiadosť odporcu na základe oznámenia zo dňa 23. 04. 2008 povolil možnosť prečerpania účtu s úverovým rámcom 10 000,- Kč s úrokovou sadzbou 13,90 % ročne, zmenenou odo dňa 01. 06. 2008 na 16,50 % ročne a úrokovou sadzbou z omeškania vo výške 15 % ročne. Odporca oprávnenie prečerpať účet využil, navrhovateľovi dlžnú sumu neuhradil. Súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný v časti. Priznal navrhovateľovi nárok v časti istiny 10 000,- Kč, úrok vo výške naposledy upravenej a navrhovateľom preukázanej 16,50 % ročne odo dňa nasledujúceho po zosplatnení dlhu do zaplatenia,
úrok 8 % z omeškania ročne zo sumy istiny úveru a poplatkov teda 11 800,- Kč odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru teda 30. 03. 2010 do zaplatenia. V nadväznosti na uvedené súd zamietol návrh v časti kapitalizovaného úroku z úveru 4 608,84 Kč, pretože mu ho priznal v percentuálnom vyčíslení, v časti kapitalizovaného úroku z omeškania (2 155,81 Kč), vypočítaného vo výške 15 % ročne, pretože tento je v zmluve dohodnutý absolútne neplatne. Ide o spotrebiteľskú zmluvu podriadenú občianskoprávnym predpisom, úrok z omeškania nemožno dohodnúť lebo jeho nárok a výška vyplýva z právneho predpisu; možno dohodnúť len úrok pri pôžičke čo napokon aj navrhovateľ v iných, na tunajšom súde prejednávaných veciach uvádza vo svojich návrhoch a žiada priznať len zákonný úrok z omeškania. Zákonný úrok súd priznal navrhovateľovi podľa § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 163/2005 Zb. vo výške, ktorá zodpovedá ročne výške sadzby stanovenej Českou národnou bankou zvýšenej o 7 percentuálnych bodov.
O náhrade trov konania okresný súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 a § 149 ods. 1 OSP. Navrhovateľ bol neúspešný len v nepatrnej časti. Súd mu priznal náhradu uplatnených a vyčíslených trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 43,50 € a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, spolu v sume 97,97 €.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Namietal rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zo sumy 10 000,- Kč úrok vo výške 16,50 % ročne. V tejto časti podaného odvolania uviedol, že súdom priznaná výška zmluvného úroku vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľ predložil listinné dôkazy, trvá na výške zmluvného úroku 18,90 % ročne. Listinné dôkazy predložil vo forme oznámenia o novej úrokovej sadzbe. V tomto smere odvolateľ uviedol, že oboznámil odporcu s novou úrokovou sadzbou zmluvného úroku vo výške 16,90 % ročne platnou od 01. 06. 2008 a ako dôkaz pripojil k žalobe oznámenie o novej úrokovej sadzbe. Tiež oboznámil odporcu následne o zmene úrokovej sadzby zmluvného úroku, ktorá s účinnosťou od 01. 03. 2010 sa mení na 18,90 % ročne. Odporca bol opätovne oboznámený s možnosťou nesúhlasu s navrhovanou novou výškou úrokovej sadzby.
Navrhovateľ namietal rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd zamietol kapitalizovaný zmluvný úrok. Uviedol, že trvá na priznaní sumy kapitalizovaného zmluvného úroku v sume 4 608,84 Kč vypočítaného ku dňu 09. 05. 2012. Poukázal na ustanovenie § 658 ods. 1 OZ platného v Českej republike. V tejto časti považuje rozsudok okresného súdu za nepreskúmateľný, pretože okresný súd dostatočne nezdôvodnil skutočnosť na základe ktorej nepriznal odvolateľovi nárok na zaplatenie kapitalizovaného zmluvného úroku.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.
Podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti z vykonaných dôkazov, predložených listinných dôkazov vec správne právne posúdil.
Okresný súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z tvrdení navrhovateľa uvedených v podanom návrhu a s ohľadom na tvrdené skutočnosti potom z predložených listinných dôkazov a to zo žiadosti (č.l. 12-14 spisu), „Souhrn" (č.l. 15), „Ohodnocení žádosti" (č.l. 16 spisu), „Oznámení o nové úrokové sazbe poskytnutému úveru povolené přečerpání bežného účtu č. XXXXXXXXX/XXXX" (č.l. 17 spisu), „Dotisk výpisu účtu: 193487184" (č.l. 18-22 spisu), „Smlouva o ČSOB osobním kontu plus" (č. l. 23-24 spisu), „Oznámení o poskytnutí povoleného přečerpání" (č.l. 25-26 spisu), „Oznámení o zesplatnení úveru" (č.l. 45 spisu) a výzvy k zaplateniu dlžnej sumy (č.l. 48-50).
Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 OSP, „účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu".
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 OSP, „účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich trvdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci".
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich neuplatnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa dotýkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný, právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje, tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako aj nositeľa dôkazného bremena.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia zmluvného úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy 10 000,- Kč od 10. 05. 2012 do zaplatenia. Okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok 16,50 % ročne zo sumy 10 000,- Kč od 30. 03. 2010 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol, v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ umožnil odporcovi „na základe oznámenia zo dňa 23. 04. 2008 povolil možnosť prečerpania účtu s úverovým rámcom 10 000,- Kč s úrokovou sadzbou 13,90 % ročne, zmenenou odo dňa 01. 06. 2008 na 16,50 % ročne a sadzbou úrokovou z omeškania vo výške 15 % ročne". Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní uvádza a poukazuje na „oznámenie o novej úrokovej sadzbe k poskytnutému úveru povolené prečerpanie bežného účtu č. ... zo dňa 30. 04. 2008, ktoré bolo ako dôkaz pripojené k žalobe", a ktorým „oboznámil odporcu s novou úrokovou sadzbou zmluvného úveru vo výške 16,90 % ročne platnou od 01. 06. 2008" a následne malo byť odporcovi spolu s výpisom z bežného účtu elektronickou poštou zaslané ďalšie oznámenie o zmene úrokovej sadzby zmluvného úroku, ktorá s účinnosťou od 01. 03. 2009 sa mení na 18,90 % ročne, o čom ako dôkaz má svedčiť „dotisk výpisu účtu: XXXXXXXXX, strana 2" v tomto smere odvolací súd uvádza, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal ním tvrdené okolnosti. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporcovi bolo doručené oznámenie o novej úrokovej sadzbe zo dňa 30. 04. 2008, tiež nepreukázal, že odporcovi bol doručený „dotisk výpisu z účtu" podľa ktorého s účinnosťou od 01. 03. 2010 sa mení úroková sadzba na 18,90 % ročne. V spise sa nachádza oznámenie o novej úrokovej sadzbe (č. l. 17 spisu) navrhovateľ ale ničím nepreukázal, že toto oznámenie bolo doručené odporcovi, podobne tak nepreukázal, že odporcovi bolo doručené aj ďalšie oznámenie podľa ktorého s účinnosťou od 01. 03. 2010 sa mení úroková sadzba na 18,90 % ročne (č. l. 18-19 spisu). Navyše na uvedených oznámeniach je odporca uvedený s adresou bydliska „A. XXX, XXX XX P." podľa zmluvy o osobnom konte plus je uvedená adresa bydliska „V. XXXX/XX, K. K., XXX XX, SK" (č. l. 23-24 spisu).
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ uniesol bremeno tvrdenia a tiež aj bremeno dôkazu. V súdenej veci ale navrhovateľ nepreukázal, že odporcovi bolo doručené oznámenie o novej úrokovej sadzbe (č. l. 17 spisu) a ani oznámenie o zmene úrokovej sadzby na 18,90 % ročne (č. l. 18 spisu). Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní uvádza, že odporcovi spolu s výpisom z bežného účtu elektronickou poštou bolo zaslané oznámenie o zmene úrokovej sadzby zmluvného úroku, ktorá sa s účinnosťou od 01. 03. 2010 mení na 18,90 % ročne odvolací súd uvádza, že podľa „dotisku výpisu z účtu" tento mal byť distribuovaný poštou (č. l. 18 spisu).
Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 4 608,84 Kč. V tomto smere navrhovateľ v podanom odvolaní uviedol, že popri istine v sume 10 000,- Kč je oprávnený požadovať od odporcu aj zaplatenie dohodnutého
úroku. Výšku tohto dlžného úroku odvolateľ vyčíslil v relevantnej časti histórie úverového účtu odporcu, z ktorej vyplýva postupný nárast výšky sumy dlžného zmluvného úroku vzniknutý v dôsledku neplnenia si záväzkov zo strany odporcu, z toho potom vyplýva, že navrhovateľ pri výpočte sumy 4 608,84 Kč vychádzal z výšky zmluvného úroku 18,90 %, podľa navrhovateľa platnej od 01. 03. 2010. V tomto smere ale odvolací súd poukazuje na dôvody vyššie uvedené. Vzhľadom k uvedenému nebolo potom možné navrhovateľovi priznať vyšší zmluvný úrok ale len do výšky úroku tak, ako ju určil okresný súd, to znamená 16,50 % ročne.
Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej okresný súd rozhodol o trovách konania. Okresný súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov prvostupňového konania, postupoval tak v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 OSP.
Odvolací súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ podal návrh na náhradu trov odvolacieho konania, tieto vyčíslil (§ 151 ods. 1 OSP). Navrhovateľ ale nemal v odvolacom konaní úspech, nepatrí mu potom náhrada trov odvolacieho konania.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.