Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-42Cpr/5/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v konaní pred sudkyňou JUDr. Slávkou Petrovičovou v spore žalobcu: Scandic Work s.r.o., so sídlom J.Kalinčiaka 5, Prievidza, IČO: 47 766 697, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX/X, E., o zaplatenie 629,50 € s prísl.

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 629,50 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 16.8.2022 do zaplatenia, ktoré sumy súd povoľuje splácať pravidelnými splátkami vo výške 20 € mesačne, splatnými vždy do 25. dňa príslušného mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti až do úplného zaplatenia predmetnej pohľadávky.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Stranám sporu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Návhrom doručeným súdu dňa 26.8.2022 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 629,50 € titulom náhrady škody. Z opisu rozhodujúcich skutkových okolností v žalobe súd zistil, že na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 24.6.2022 vznikol pracovný pomer žalovaného u žalobcu dňom 25.6.2022. Žalovaný mal pricestovať do Nórska dňa 24.6.2022, avšak na toto miesto výkonu práce neodcestoval. Ako dôvod uviedol, že sa nemal ako dostať na letisko. Z uvedeného dôvodu mu žalobca objednal ďalšiu cestu do Nórska s vycestovaním dňa 27.6.2022, avšak žalovaný v tento deň tak isto neodcestoval. Ako dôvod uviedol, že ho nepustila manželka. Žalobcovi v súvislosti so zabezpečením cestovného a registračných nákladov pre žalovaného vznikli náklady v sume 629,50 €.

2. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a to najmä:

- Pracovnú zmluvu zo dňa 24.6.2022 -Dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi zo dňa 24.6.2022

- Potvrdenie VÚB banky o zrealizovaní transakcie vo výške 100 €

- Cestovný lístok Flix bus na trase Košice – Budapešť

- Letenku na trase Norwegian – Budapešť – Oslo

- Letenku na trase Wideroe – Oslo – Sogndal

- Cestovný lístok na trase Košice – Budapešť

- Letenku na trase Budapešť – Oslo

- HMS kartu – pracovná karta do Nórska.

3. Okresný súd Košice II platobným rozkazom sp.zn. zo dňa 27. marca 2023 tomuto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. V ňom uviedol, že žalobca ho chcel dostať do Nórska silou mocou ... čo mu už prišlo podozrivé. Uviedol, že ako psychiatrický pacient má rozhodovanie také, že jeden deň idem a na druhý deň už nesadnem do lietadla, lebo dostanem extrémny strach. Tretí deň si už ani nepamätám, že som mal niekam ísť. Bol ochotný zaplatiť žalobcovi iba sumu 100 €, ktorú dostal ako zálohu. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil lekársku správu zo dňa 19.1.2023 MUDr. Gabriely Sklenčárovej.

4. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 24.6.2022 žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili pracovnú zmluvu s tým, že vznik pracovného pomeru bol dohodnutý dňom 25.6.2022. Druh práce, ktorú mal žalovaný vykonávať bol zvárač s miestom výkonu práce Nórsko.

5. Súčasťou tejto pracovnej zmluvy bola Dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k nórskemu zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie na základe dohody k užívateľskému zamestnávateľovi vzniklo dňom 25.6.2022 a dĺžka dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi bola dohodnutá do 31.12.2022.

6. Žalobca zabezpečil žalovanému v súvislosti s výkonom jeho práce v Nórsku letenky, následné spoje, registráciu, ubytovanie, poskytol mu zálohu a dal mu inštrukcie k ceste. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca v súvislosti s cestou žalovaného do miesta výkonu práce v Nórsku vynaložil na cestovné náklady sumu 529,50 € a na žiadosť žalovaného mu poskytol zálohu vo výške 100 €. Záloha bola žalobcovi poskytnutá prevodom na jeho účet dňa 24.6.2022. Cestovné náklad predstavuje:

- suma 13,99 € ako cestovné Flix bus Košice – Budapešť

- suma 144,91 € ako cestovné Norwegian – Budapešť – Oslo 24. júna 2022

- suma 213,59 € ako cestovné (letenka) 24.6.2022 na trase Wideroe – Oslo – Sogndal

- suma 13,99 € ako cestovné Košice – Budapešť dňa 27. júna 2022

- suma 128,98 € ako cestovné (letenka) na trase Budapešť – Oslo dňa 24.6.2022

- suma 13,75 € HMS pracovná karta v Nórsku.

7. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 10.7.2023 uviedol: „Žalobcovi som poslal svoj životopis. Následne sa mi ozvali zo spoločnosti Scandic a porozprávali sme sa o práci. Povedal som, že pôjdem pracovať s tým, že výdavky na cestu do práce a späť mal zabezpečiť zamestnávateľ. Ráno, keď som mal ísť do práce som vstal, avšak prišlo mi zle. Teraz sa mi stáva, že mám vysoký tlak a že sa cítim zle. U lekára som nebol. Ja mám doma lieky, ktoré mi to stlmia a lekára mám každý mesiac. Ja sa liečim tak, že si vypýtam lieky.“

8. V konaní nebolo sporné, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy v zmysle ktorej mal žalovaný vykonávať práce zvárača v Nórsku. Zo strany žalovaného došlo k podpisu pracovnej zmluvy a tiež k podpisu dohody o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi. Žalovaný tvrdil v podstatnom, že do práce k užívateľskému zamestnávateľovi nenastúpil z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu a poukazoval na to, že je psychiatrickým pacientom, čo preukazoval predloženou lekárskou správou. Z uvedeného dôvodu sa súd v prvom rade zaoberal otázkou platnosti predmetnej pracovnej zmluvy.

9. Podľa ust. zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

10. Podľa ust. pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

11. V prejednávanom prípade došlo k vzniku pracovného pomeru žalovaného u žalobcu podpisom pracovnej zmluvy, ktorá spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti vyžadované zákonom. Bola uzatvorená písomne a obsahovala dohodu zamestnávateľa a zamestnanca o druhu výkonu práce, o mieste výkonu práce, o pracovnom čase, o dni nástupu do práce a tiež o výške hodinovej mzdy.

12. Pre platnosť pracovnej zmluvy je však potrebné, aby tento právny úkon nebol postihnutý ani jedným z dôvodov absolútnej neplatnosti právnych úkonov aj podľa . Na pracovnoprávne vzťahy sa totiž podľa vzťahujú aj Všeobecné ustanovenia , ak neupravuje inak.

13. Podľa ust. neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

14. Podľa ust. takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

15. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. prichádza do úvahy vtedy, ak je účastník právneho úkonu rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania, alebo svoje konanie ovládnuť.

16. Žalovaný nie je osobou pozbavenou prípadne obmedzenou v spôsobilosti na právne úkony. Vo svojej výpovedi uviedol, že nie je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, nemá žiadne lekárom indikované obmedzenie vo výkone práce, nie je osobou ťažko zdravotnej postihnutou a nebolo u neho diagnostikované zníženie spôsobilosti na výkon práce. Aj keď žalovaný poukazoval na to, že je psychiatrický pacient, v konaní nebola preukázaná taká intenzita jeho duševnej poruchy, ktorá by ho robila na právny úkon neschopným. Z predloženej lekárskej správy zo dňa 19.1.2023 vyplýva, že žalobca bol vedený na psychiatrickej ambulancii u F. B., na kontroly nechodí. K zhoršeniu zdravotného stavu došlo pred 4 mesiacmi (september 2022), kedy sa mu začali zhoršovať závraty, ležal, začala sa mu točiť hlava, nemohol sa ani postaviť. Teraz nie je schopný ísť do práce, je dva mesiace doma, príde na neho nevoľnosť, je slabší a točí sa mu hlava. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že jeho liečba prebieha tak, že navštívi lekára a vypýta si lieky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zdravotné problémy žalobcu sú liečené ambulantne. Z uvedeného však nemožno konštatovať, že žalovaný konal v duševnej poruche. Žalovaný ako živnostník vykonával zváračské práce napr. v spoločnosti U.S.Steel Košice, pracoval tiež v Bratislave v Slovnafte, chodil pracovať do Belgicka a po celej Európe. Aj v súčasnosti pracuje ako zvárač na základe živnostenského oprávnenia podľa toho, kde sa mu niečo naskytne. Nič teda nenasvedčuje tomu, aby zdravotné problémy žalovaného obmedzovali takým spôsobom, aby na jeho právne úkony bolo potrebné prihliadať ako na úkony urobené osobou v duševnej poruche.

17. Takto vykonané dokazovanie nedávalo podklad pre prijatie záveru, že žalobca trpí takou duševnou poruchou, ktorá ho robí na uzatvorenie pracovnej zmluvy neschopným. Keďže spôsobilosť žalovaného na právne úkony obmedzená nie je, pracovná zmluva ním uzatvorená je platný právny úkon zaväzujúcim žalobcu ako zamestnanca povinnosťami tak, ako mu vyplývajú zo .

18. Podľa ust. zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

19. Žalovaný do práce nenastúpil. Tým porušil základnú povinnosť zamestnanca. Jeho neprítomnosť v práci nebola ničím ospravedlnená. Žalovaný síce tvrdil, že v ten deň mu bolo zle, avšak na ošetrení u lekára nebol, ostal doma. V konaní nebola preukázaná a ani nevyšla najavo žiadna prekážka v práci, ktorá žalovanému bránila pracovať. Žalovaný preto nesie plnú zodpovednosť za následky porušenia svojej povinnosti nastúpiť do práce k užívateľskému zamestnávateľovi tak, ako sa k tomu zaviazal v predmetnej pracovnej zmluve zo dňa 24.6.2022.

20. Podľa ust. zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185.

21. Podľa ust. zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

22. Podľa ust. veta prvá náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa 4-násobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinností, ktorým spôsobil škodu.

23. V prejednávanom prípade boli podľa názoru súdu splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a to porušenie povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie zamestnanca a existencia pracovného pomeru.

24. Žalovaný konal v rozpore so zákonom, keď dňa 25.6.2022 nenastúpil do práce v Nórsku. Žalobcovi vznikla škoda zakúpením cestovných lístkov a poskytnutím zálohy žalovanému v sume spolu 629,50 €. Príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti je daná samotným charakterom protiprávneho konania, lebo náklady vynaložené žalobcom, sa z dôvodu nenastúpenia žalovaného do práce stali zbytočné. Pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu zákon nevyžaduje úmyselné konanie zamestnanca. Stačí, ak k porušeniu povinnosti dôjde z nedbanlivosti. V prejednávanej veci si žalovaný musel byť vedomý svojich povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy. Toto potvrdil aj vo výpovedi, keď na otázku súdu: „Či si žalovaný uvedomuje, že uzatvorením pracovnej zmluvy sa zaviazal na nástup do práce?“ odpovedal kladne. „Áno, avšak ja som nevedel, že mi príde zle. Dovtedy ja som fungoval, avšak prišlo mi zle.“ Takéto konanie žalovaného súd vyhodnotil ako konanie z nedbanlivosti.

25. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného ako zamestnanca je daná. Výška škody bola preukázaná cestovnými lístkami, prípadne letenkami a výpisom z účtu žalobcu. Keďže pri náhrade škody spôsobenej zamestnancom stanovuje hornú hranicu 4-násobku priemernej mzdy, súd sa zaoberal otázkou rozsahu žalovanej náhrady škody.

26. Podľa pracovnej zmluvy bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá hodinová mzda vo výške 230 Nok a týždenný pracovný čas bol dohodnutý na 37,5 hodín. Priemerný počet pracovných hodín na mesiac pri 37,5 hodinovom pracovnom týždni je 163,05 hodín. Predpokladaný mesačný zárobok žalovaného tak predstavuje sumu 37 501,50 Nok (163,05 hod. x 230 Nok). V júni (24.6.2022) bol podľa údajov v NBS kurz eur/Nok v pomere 1/10,38. Predpokladaný mesačný zárobok v mene euro tak u žalovaného predstavuje sumu 3 927 €. Škoda požadovaná žalobcom vo výške 629,50 €, tak zodpovedá zákonnému maximu rozsahu náhrady škody, ktorú je možné žiadať od zamestnanca.

27. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe vyhovel, lebo nárok bol žalobcom uplatnený v súlade so zákonom a tento bol posúdený ako dôvodný čo do základu uplatneného nároku i jeho výšky.

28. Súd pri určovaní lehoty na plnenie vyhovel žiadosti žalovaného a umožnil mu zaplatiť uloženú peňažnú povinnosť v splátkach vo výške 20 € mesačne. Zohľadnil tak sociálnu a finančnú situáciu na jeho strane. Žalovaný je živnostník, zvára však iba doma. Mesačne si dokáže zarobiť 700 €, viac nie. Má pravidelné výdavky a to 350 € na bývanie. Zvyšok z toho čo zarobí, ide na stravu. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou a deťmi vo veku 16 a 7 rokov. Jeho manželka nepracuje. Podľa vyjadrenia žalovaného na pojednávaní nie je schopný uhradiť celú pohľadávku naraz a to s ohľadom na svoje výdavky a preto žiadal uhradiť iba polovicu dlžnej sumy, prípadne túto v splátkach 10 € mesačne.

29. Finančná situácia žalovaného je nelichotivá a pri príjme 700 € a vyživovacej povinnosti vo vzťahu k 2 deťom by úhrada pohľadávka jednou sumou mohla ohroziť zabezpečovanie základných životných potrieb celej rodiny. Z uvedeného dôvodu súd umožnil žalovanému uhradiť sumu 629,50 € pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 20 €, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia. Peňažné plnenie má možnosť žalovaný uhrádzať na bankový účet žalobcu uvedený vo výzve s číslom IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

30. Podľa ust. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

31. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný plniť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Pri nároku na náhradu škody nie je zákonom stanovená doba jej splatnosti. Treba vychádzať z toho, že povinný má škodu uhradiť nasledujúci deň potom, čo ho na zaplatenie oprávnený vyzval. V prejednávanom prípade žalobca predložil písomnú výzvu, ktorou žalovaného vyzýval na zaplatenie splatnej dlžnej sumy vo výške 629,21 € do 15.8.2022. Uvedená výzva bola žalovanému doručená opakovane a to dňa 15.7.2022 a dňa 2.8.2022. Žalovaný na výzvu nereagoval a preto nasledujúcim dňom po lehote danej mu žalobcom na plnenie (najneskôr do dňa 15.8.2022) sa dostal do omeškania. Súd preto vyhovel návrhu žalobcu a v súlade s citovaným ust. uložil žalovanému povinnosť uhradiť spolu s istinou aj úroky z omeškania od 16.8.2022 až do úplného zaplatenia pohľadávky.

33. Žalobca žiadal, aby mu boli úroky z omeškania priznané vo výške 8% ročne. Výšku úrokov z omeškania stanovuje vykonávací predpis a to tak, že úroky z omeškania sú vo výške o 5%-tuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB v čase vzniku omeškania splnením peňažnej pohľadávky. Ku dňu vzniku omeškania žalovaného bola základná úroková sadzba ECB 0,05%, preto je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania iba v tejto zákonnej výške t.j. vo výške 5,05%. V prevyšujúcej časti takto priznaných úrokov z omeškania súd žalobcu zamietol.

34. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. V prejednávanom prípade bol úspešný žalobca, preto vychádzajúc zo zásady úspešnosti v spore má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania. Ustanovenie však dáva súdu možnosť, aby vo výnimočných prípadoch náhradu trov konania úspešnému účastníkovi nepriznal. Súd v prejednávanom prípade aplikoval citované zákonné ustanovenie a pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadnil finančnú a sociálnu situáciu žalovaného tak, ako bola popísaná vyššie. Tieto okolnosti na strane žalovaného súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Neúspešný žalovaný na náhradu trov konania nemá nárok a preto súd posledným výrokom svojho rozhodnutia vyslovil, že stranám sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.