Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/55/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľa: S. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G. G., P. XX, zastúpený D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľ, proti odporcovi: Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX U., S. XXX/XX, v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -49 zo dňa 04. 04. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa výživným v sume 40 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, počnúc dňom 10. 09. 2012. Zročné výživné za obdobie od 10. 09. 2012 do 04. 04. 2013 v sume 270 eur povolil súd odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným, počnúc nasledujúcim mesiacom po mesiaci, v ktorom sa rozsudok stal právoplatným s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Okresný súd tak rozhodol s poukazom na ust. až 5 a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V konaní pred prvostupňovým súdom bolo zistené, že výživné na navrhovateľa bolo naposledy určené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 26. 01. 2006 vo výške 30 % sumy životného minima. Po dovŕšení plnoletosti navrhovateľa a ukončení jeho stredoškolského štúdia odporca na výživu navrhovateľa neprispieval. V školskom roku 2012/2013 začal navrhovateľ ako študent 1. ročníka navštevovať Fakultu ekológie a enviromentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Navrhovateľ žije s matkou, ich náklady na domácnosť predstavujú sumu 250 eur mesačne. Matka navrhovateľa nevlastní žiadny majetok, poberá invalidný dôchodok v sume 237,90 eur mesačne. Okrem navrhovateľa má ďalšie tri plnoleté a zárobkovo činné deti. Navrhovateľ má skoliózu a problémy so štítnou žľazou, berie lieky, za ktoré platí 10 eur mesačne. S odporcom sa nestretáva. Odporca poberá dôchodok v sume 350,70 eur mesačne. Žije sám v staršom rodinnom dome, ktorého je v 1/7 podielovým spoluvlastníkom. Prekonal dva infarkty, v dôsledku čoho nemôže fyzicky pracovať. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že po nástupe navrhovateľa na vysokoškolské štúdium v septembri 2012 sa obnovila zákonná povinnosť odporcu prispievať na výživu navrhovateľa, ktorý ako vysokoškolský študent pripravujúci sa na budúce povolanie nie je schopný sám sa živiť. Je zrejmé, že aktuálne potreby navrhovateľa sú vzhľadom k jeho veku a zdravotnému stavu nemalé. Na materiálnom zabezpečení navrhovateľa sa v rozhodnej miere podieľa jeho matka. Pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil

súd reálne schopnosti a možnosti odporcu poskytovať navrhovateľovi primerané výživné. Možnosti odporcu sú vzhľadom k jeho veku, zdravotnému stavu a výške starobného dôchodku výrazne limitované. Okresný súd mal za to, že výživné vo výške 40 eur mesačne zodpovedá schopnostiam a možnostiam odporcu, zohľadňuje výšku jeho starobného dôchodku a ďalšie nevyhnutné náklady spojené s jeho materiálnym zabezpečením. Povinnosť odporcu prispievať na výživu navrhovateľa určil súd odo dňa podania návrhu na začatie konania. Zročné výživné uložil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur pod stratou výhody splátok. Nakoľko navrhovateľ žiadal určiť výživné v sume 250 eur mesačne, vo zvyšku súd jeho návrh zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Určené výživné považoval vzhľadom k jeho príjmu, životným nákladom a zdravotnému stavu za mimoriadne vysoké. Po jeho zaplatení by mu nezostali prostriedky na pokrytie základných životných potrieb. Vzhľadom na jeho zhoršujúci sa zdravotný stav plánuje v budúcnosti dožiť v domove dôchodcov. Jeho dôchodok pritom už teraz nepostačuje na pokrytie nákladov tohto pobytu. Rozsudok okresného súdu navrhol zrušiť a vo veci nanovo rozhodnúť tak, aby mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa výživným v sume 26,65 eur mesačne počnúc dňom nadobudnutia rozsudku.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka navrhovateľa. Nesúhlasila s odvolaním odporcu. Uviedla, že odporca ani v minulosti riadne neplatil výživné. Jej príjem predstavuje dôchodok v sume 237,90 eur mesačne. Je diabetička na inzulíne, prekonala viacero operácií. Po zaplatení nájmu vo výške 170 eur a liekov vo výške 30 eur, jej nezostáva ani životné minimum. Odporca o syna nikdy nejavil záujem. Podľa jej vedomostí chodí odporca na brigády. Rozsudok okresného súdu navrhla potvrdiť.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ust. , postupom podľa ust. bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu podľa ust. a potvrdil ako vecne správny.

Preskúmaním odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa, preto sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, na ktoré v podrobnostiach odkazuje ( ). Tvrdenia odporcu uvedené v podanom odvolaní nepovažoval odvolací súd za dôvodné, vyžadujúce si zmenu rozsudku okresného súdu. Odporca v podanom odvolaní nepopieral svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Nesúhlasil ale s výškou výživného tak ako ho určil okresný súd a žiadal pritom, aby bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa minimálnym výživným. Argumentoval, že po zaplatení okresným súdom určeného výživného by mu nezostali prostriedky na pokrytie jeho základných životných potrieb. K tomu odvolací súd dodáva, že pri určení výživného musí súd rešpektovať kritériá vymedzené v . Podľa , „pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného“. Z odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd zohľadnil u odporcu jeho schopnosti a možnosti poskytovať navrhovateľovi výživné (výšku jeho dôchodku, zdravotný stav, vek i nevyhnutné náklady spojené s jeho materiálnym zabezpečením). Bol však povinný zohľadniť aj odôvodnené potreby navrhovateľa, ktorý je vysokoškolský študent a v súvislosti so štúdiom mu vznikajú podstatné výdavky. Podľa prvá veta , „obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“ Podľa , „každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona“. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že životná úroveň odporcu - otca navrhovateľa je v porovnaní so životnom úrovňou jeho matky o niečo vyššia a navrhovateľ má právo sa na tejto podieľať. Na určenie minimálneho výživného v zmysle v danej veci neboli splnené podmienky, keďže možnosti a schopnosti otca umožňujú uložiť odporcovi prispievať na výživu navrhovateľa vyšším výživným. K námietke odporcu, že v budúcnosti plánuje dožiť v domove dôchodcov, pričom jeho dôchodok už teraz

nepostačuje na pokrytie nákladov tohto pobytu, odvolací súd uvádza, že na túto nemohol prihliadnuť, lebo pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ), čo znamená, že súd môže do úvahy vziať iba tie skutočnosti, ktorú tu sú v čase vyhlásenia rozsudku. Výživné vo výške 40 eur mesačne považoval odvolací súd za primerané, zodpovedajúce zákonným kritériám, preto rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ust. , ako vecne správne.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.