Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-3361-2012.pdf
PDF · 86.05 KB
Case nature
Subarea
4Er/3361/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie písomností Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici, 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, proti povinnému O. S., D.. XX. XX. XXXX, N. W.Z. XX/XX, XXX XX N., Š. P. Z., na vymoženie pohľadávky vo výške 100,00 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Markom Rusom so sídlom exekútorského úradu Železničná 257/19, 050 01 Revúca pod spis. zn. 397/2012, o námietkach povinného proti exekúcii, o námietkach povinného proti trovám exekúcie a o návrhu povinného na odklad exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
Súd námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .
Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 100,00 Eur s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Banskej Bystrici č. k. ORPZ-BB- ODI2-P-359/2011 zo dňa 09. 05. 2011.
Poverením č. 5601 088887 zo dňa 17. 12. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Marka Rusa so sídlom exekútorského úradu Železničná 257/19, 050 01 Revúca, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 397/2012.
Pokiaľ ide o zmenu označenia v subjekte oprávneného súd poukazuje na to, že na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. 12. 2012 o zrušení rozpočtových organizácií boli ku dňu 31. 12. 2012 zrušené rozpočtové organizácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zriadené zriaďovacími listinami, vrátane krajských riaditeľstiev policajného zboru. Od 01. 01. 2013 krajské riaditeľstvá Policajného zboru nemajú právnu subjektivitu a nie sú ani správcami majetku štátu v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení predpisov. Ich práva a povinnosti prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V prípade exekučných konaní týkajúcich sa pohľadávok z pokút uložených Policajným zborom sa však všetky písomnosti doručujú na príslušné krajské riaditeľstvá Policajného zboru (prípadne prezídium Policajného zboru), ktoré vykonávajú všetky úkony v konaní.
Súdny exekútor podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 01. 2013, postúpil súdu na rozhodnutie podanie povinného, označené ako „Námietka voči exekúcii EX 397/2012-5 vydaná dňa 28. 12. 2012“,
podané v zákonom stanovenej lehote na podanie námietok proti exekúcii a námietok proti trovám exekúcie u príslušného súdneho exekútora.
Povinný v podaní zo dňa 07. 01. 2013 uviedol, že je nezamestnaný a vymáhanú sumu nemá ako zaplatiť. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Podľa jeho názoru sú trovy exekúcie neprimerane vysoké. V predmetnom podaní povinný zároveň žiada, aby bola exekúcia pozastavená, nakoľko nemá na trovy exekúcie a exekúcia by bola neprimerane vysoká. Keď sa zamestná, tak vymáhanú sumu vyplatí, len nechce, aby sa to teraz zbytočne navyšovalo.
K predmetnému podaniu povinného sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 03. 2013 vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že nesúhlasí s návrhom povinného pozastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie.
Povinný v danom prípade podané námietky proti exekúcii odôvodnil skutočnosťou, že je nezamestnaný a vymáhanú sumu nemá ako zaplatiť. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. K skutočnostiam uvádzaným povinným je potrebné uviesť, že súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať len skutočnosti rozhodujúce pre vykonanie exekúcie, a to existenciu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a skutočnosť, či povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Exekúciu na základe poverenia súdu vykonáva súdny exekútor, ktorý určuje aj spôsob jej vykonania (§ 64 Exekučného poriadku). Skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a na základe tejto skutočnosti podá súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h), súd v prípade, že bude mať nemajetnosť povinného preukázanú, exekúciu v zmysle uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku aj bez návrhu zastaví. Prvoradým účelom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Tvrdenie samotného povinného o jeho nemajetnosti pritom nie je dôvodom na to, aby súd námietkam povinného proti exekúcii v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyhovel.
Keďže súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, má za to, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dôvodne.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd námietky povinného vznesené proti exekúcii ako nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Keďže povinný v podaní zo dňa 07. 01. 2013 namietal aj výšku trov súdneho exekútora vyčíslenú v upovedomení o začatí exekúcie, pričom predmetné podanie bolo zo strany povinného u súdneho exekútora podané v zákonnej lehote na podanie námietok proti trovám exekúcie, súd predmetné podanie podľa obsahu vyhodnotil aj ako námietky proti trovám exekúcie.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 201 ods. 1 exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Podľa § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil odmenu vo výške 33,19 Eur, teda v súlade so znením vyhlášky. Hotové výdavky, ktoré súdnemu exekútorovi vznikli ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie boli vyčíslené vo výške 9,00 Eur. Súdny exekútor, pokiaľ je platcom DPH je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH z celého základu dane, ktorý je tvorený protihodnotou, ktorú exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia (oprávneného) alebo inej osoby (povinného) za dodanie služby. Za daného právneho stavu je na mieste, aby celú časť DPH, ktorú je povinný súdny exekútor uhradiť, znášal ten, kto sa o jej vznik pričinil. Pokiaľ teda súdnemu exekútorovi vznikne povinnosť odviesť DPH aj z hotových výdavkov, jej náhradu ako hotový výdavok vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, je možné požadovať od povinného. Povinný v námietkach proti trovám exekúcie uviedol len, že podľa jeho názoru sú trovy exekúcie neprimerane vysoké, avšak bez konkretizácie dôvodu.
Súd v danom prípade dospel k záveru, že súdny exekútor pri vyčísľovaní trov exekúcie tak, ako sú vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie, postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku i vyhlášky, ako aj v súlade s princípom účelného vymáhania nároku oprávneného a princípom hospodárnosti exekučného konania, a preto námietky povinného proti trovám exekúcie ako nedôvodné zamietol.
Povinný v predmetnom konaní podal zároveň návrh na odklad exekúcie, a to z dôvodu, že je nezamestnaný, nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok. K svojmu podaniu nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
V zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Povolenie odkladu exekúcie prichádza do úvahy za predpokladu, že sú splnené podmienky vyplývajúce zo zákonných ustanovení. Povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má len prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii
sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinného, ktoré bráni vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu. Oprávnený nemôže byť povolením odkladu vážne poškodený.
Z podania povinného súd nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu o povolení odkladu exekúcie. V konaní povinný nepreukázal, že sa bez svojej viny ocitol len prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky.
Povinný síce uviedol, že je nezamestnaný, nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, avšak túto skutočnosť nijako nepreukázal a taktiež súdu nepreukázal, že sa v takomto postavení ocitol len dočasne. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že sa nejedná len o prechodný stav na strane povinného vzniknutý bez jeho viny. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný dňa 09. 05. 2011, povinný tak mal dostatočný časový priestor na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti, prípadne na uzatvorenie dohody o úhrade pohľadávky v splátkach. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných pohľadávok, ktoré dovtedy povinný neuhradil dobrovoľne. Využitie výnimočného inštitútu v priebehu exekúcie, akým je povolenie odkladu z tzv. sociálneho dôvodu, je potrebné starostlivo zvážiť. Len samotné tvrdenie o nepriaznivých zárobkových a majetkových pomeroch povinného a z toho vyplývajúca situácia neodôvodňuje v danom prípade využitie tohto, svojou povahou výnimočného inštitútu, nakoľko nie je preukázané, že ide len o stav prechodný, bez zavinenia povinného a možno dôvodne očakávať zlepšenie situácie v budúcnosti, a teda dosiahnutie cieľa exekučného konania.
Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že je na súde, aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. V naznačenom smere zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
Z vyššie uvedených dôvodov súd o návrhu povinného na odklad exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.