Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-316-2012.pdf
PDF · 91.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/316/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 125,00 Eur a iné s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, domáhal proti odporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,00 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 326,39 Eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín. Uviedol, že Okresný súd Trenčín ako exekučný súd prijal žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podanú ním zvoleným exekútorom vo veci dlžníka (povinného) U. A. pod sp. zn. súdneho exekútora Y. XXXXX/XXXX. Súd však v primeranej lehote od prijatia tejto žiadosti nerozhodol o nej podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase podania žiadosti napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Navrhovateľ uviedol, že v predmetnej exekučnej veci bol exekučný súd povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, a to aj v prípade, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré je exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Súd však rozhodol o žiadosti až dňa 27.01.2011, pričom konanie začalo dňa 03.08.2010, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, resp. došlo k omeškaniu viac ako 177 dní. Poškodenému tak vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,00 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,00 Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde (zároveň uviedol, že na exekučnom súde sa dopytoval na stav konania, príp. podal sťažnosť na prieťahy v konaní v dňoch 02.07.2009, 23.09.2009, 13.11.2009, 25.02.2010, 30.08.2010, 23.11.2010 a 25.05.2011) sumu 15,00 Eur, t.j. celkovo sumu vo výške 125,00 Eur. Navrhovateľ poznamenal, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych
vecných nákladov, a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych, funkčných a mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej lehote bez zbytočných prieťahov nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo aj k vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry: a) k zániku povinného, b) k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa a vznik neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Navrhovateľ si uplatňoval primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa doterajších rozhodnutí Ústavného súdu SR v priemernej výške 660,00 Eur za rok, čo je 55,00 Eur za mesiac. V prejednávanej veci žiadal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 326,39 Eur pri omeškaní v trvaní 177 dní. Navrhovateľ podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby odporca pozitívne nereagoval. Navrhovateľ žiadal aj náhradu trov konania.
Odporcovi bol žalobný návrh doručený na písomné vyjadrenie, avšak nereagoval.
Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa 115a ods. 2 O.s.p., lebo išlo o drobný spor, neprevyšujúci istinu 1.000,00 Eur (§ 200ea O.s.p.).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, ako aj obsahu exekučného spisu Okresného súdu Trenčín v uvedenej veci, najmä žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a tiež rozhodnutí exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj o zastavení exekúcie, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Okresnému súdu Trenčín bola dňa 14.10.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava (navrhovateľa) proti povinnému: A. U., Š. XXXX/X, XXX XX F., B.: XXXXXXXX, pre vymoženie 1.249,00 Eur (37.627,37 Sk), istiny s príslušenstvom.
Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 15.12.2010 pod č. k. 61Er/2568/2010-9, EX XXXXX/XX, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2011. V odôvodnení tohto uznesenia súd uviedol, že exekučný titul
- rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp. zn. SR 00103/10 zo dňa 24.05.2010, okrem toho, že priznáva plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom, je nevykonateľný, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Súd zároveň poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere.
Podľa poštových doručeniek súdny exekútor prevzal uznesenie okresného súdu dňa 07.03.2011 a právny zástupca oprávneného dňa 20.12.2010.
Okresný súd Trenčín následne uznesením zo dňa 30.06.2011 č. k. 61Er/2568/2010-12, EX XXXXX/XX, právoplatným dňa 28.07.2011, exekučné konanie zastavil a zároveň súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania uznesenia exekučného súdu o zamietnutí tejto žiadosti uplynulo 62 dní.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od 01.06.2010) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od 01.06.2010) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon") štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 veta druhá zákona v znení účinnom do 31.12.2012 za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 17 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona v znení účinnom do 31.12.2012 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona v znení účinnom do 31.12.2012 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa citovaných ustanovení právnych predpisov sa navrhovateľ domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v tom, že došlo k omeškaniu s vydaním rozhodnutia exekučného súdu, a to až po veľmi dlhej dobe, nie teda v primeranej lehote od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že exekučný súd rozhodol o predmetnej žiadosti tak, že 62. deň po jej doručení vydal uznesenie o zamietnutí tejto žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z právnej úpravy na vec sa vzťahujúcej, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010, resp. v znení účinnom v čase podania predmetnej žiadosti, pri tom vyplýva, že zákonná 15-dňová lehota na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia neplatí v takých exekučných konaniach, v ktorých exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Táto výnimka bola zavedená do právneho poriadku s účinnosťou od 01.06.2010 a platí aj pre exekučné konania začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z. (novely Exekučného poriadku).
Preto nie je pravdou to, čo v žalobe uvádza navrhovateľ, t.j. že došlo k omeškaniu s rozhodnutím exekučného súdu o poverení v trvaní 177 dní, nakoľko právna úprava žiadnu (procesnú, zákonnú i poriadkovú) lehotu na rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci v inkriminovanom čase neupravovala.
Pokiaľ ide náhradu skutočnej škody vo výške 125,00 Eur, spočívajúcej v nákladoch na mzdy zamestnancov, na stratu ich času, tiež správu pohľadávky, nákladoch na urgencie a zisťovanie stavu konania, navrhovateľ žiadnym dôkazom nepreukázal výšku skutočných nákladov a ani výpočet čiastkových súm spôsobenej škody. K vyčísleným nákladom na urgencie a zisťovanie stavu konania vo výške 15,00 Eur je potrebné uviesť, že žiadne urgencie od navrhovateľa (oprávneného) či súdneho exekútora neboli obsahom spisu exekučného súdu. Nie je pravdou to, čo uvádzal navrhovateľ, teda že
sa na exekučnom súde sa dopytoval na stav konania, príp. podával sťažnosti na prieťahy v konaní v dňoch 02.07.2009, 23.09.2009, 13.11.2009, 25.02.2010, 30.08.2010, 23.11.2010 a 25.05.2011, a to aj s poukazom na to, že exekučné konanie sa začalo až dňa 14.10.2010. Okrem toho nebola splnená zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu, pretože nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k jeho vymáhaniu formou exekúcie. Ide o náklady, ktoré je možné zahrnúť do náhrady trov exekučného konania a mohlo by tak dôjsť k dvojitému plneniu v prospech navrhovateľa (oprávneného). Navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden relevantný dôkaz.
Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd zistil, že navrhovateľom namietaná nečinnosť exekučného súdu v trvaní 177 dní, na podklade ktorej si uplatňoval nárok na sumu 326,39 Eur, nebola preukázaná. Z oboznámených listinných dôkazov bolo zrejmé, že exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol 61. deň od jej doručenia. Navrhovateľ tiež nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol v dôsledku trvania exekučného konania. V prípade, že by dochádzalo ku konaniu smerujúceho k zániku subjektu, zákonná úprava Občianskeho zákonníka, resp. iných zákonov, upravuje postup, ako si môže povinný ďalej uplatniť svoju pohľadávku, napr. v dedičskom či konkurznom konaní. Taktiež samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. súdneho exekútora, s povinným, a tak isto nie je dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože obvykle dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho nesolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní, ako aj dôvodom na samotné uzavretie zmluvy o úvere. Navrhovateľ v žalobe pri takto uplatňovanom nároku poukazoval na neskoré ukončenie procedúry. Vo vzťahu k takémuto vyjadreniu súd opätovne poukazuje jednak na rozhodnutie exekučného súdu v 61. deň od doručenia žiadosti, ako aj na neexistenciu procesnej, zákonnej či poriadkovej lehoty na rozhodnutie exekučného súdu. Navrhovateľ poukazoval na vyvolanie v návrhu spomenutých rizík, avšak je všeobecne známe a počíta sa pri každom podnikaní, že existuje určité riziko podnikania. K samotnej situácií prispel navrhovateľ aj tým, že si z dvoch možných alternatív v základnom konaní vybral rozhodcovský súd s rozhodcovským (súkromnoprávnym) konaním, teda dal prednosť tomuto orgánu pred všeobecnými súdmi ako nositeľmi verejnej moci. Aj toto je jeho jedno z rizík jeho podnikania a musí znášať následky takéhoto vlastného výberu. Ak by totiž rozhodcovský súd postupoval takým spôsobom, ako všeobecné súdy a vychádzal by zo súdnej praxe a najmä zo Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ďalších zákonov chrániacich spotrebiteľa, k danej situácii by vôbec nemuselo dôjsť.
Na tomto základe súd žalobu ako nedôvodnú (čo sa týka oboch uplatnených nárokov) zamietol v celom rozsahu, nakoľko žiadna škoda spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom navrhovateľovi ako oprávnenému v exekučnom konaní vzniknúť nemohla, pričom exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pri neexistencii procesnej, zákonnej i poriadkovej lehoty) v primeranej lehote, keď príslušné rozhodnutie vydal v 62. deň po jej doručení.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi, pretože žiadnu nežiadal a ani mu žiadna nevznikla.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej)
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).