Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoPr-5-2013.pdf
PDF · 106.49 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoPr/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa: E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., I.. K. XX, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Berníkom, Advokátska kancelária so sídlom Svit, Štúrova 101, proti odporcovi: HT SKIT s. r. o., 976 31 Vlkanová, Matuškova 48, IČO: 45 326 355, zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Hegerom, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Na Troskách 3, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 24. 05. 2013 proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 10Cpr/1/2013-42 zo dňa 04. 04. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa a tohto zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania v sume 407,30 eur na účet jeho právneho zástupcu v UniCredit Bank.
V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol:
Navrhovateľ žiada o určenie, že skončenie pracovného pomeru účastníkov na základe „žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou" zo dňa 12. novembra 2012 je neplatné. Nespochybňuje, že túto listinu vypracovala personalistka odporcu a uvádza, že ju podpísal pod vplyvom emócií. Argumentuje však najmä absenciou akceptačného prejavu vôle odporcu skončiť pracovný pomer s tým, že podpis jeho zástupcu je len potvrdením prevzatia listiny. Dovoláva sa i relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu omylu v obsahu daného formálnymi nedostatkami úkonu odporcu.
Odporca žiada návrh zamietnuť. Uznáva, že toto skončenie pracovného pomeru nie je z formálno- právneho hľadiska šťastné, tvrdí však, že i zo správania navrhovateľa po podpise listiny možno vyvodiť, že dňa 12. novembra 2012 skutočne došlo k skončeniu pracovného pomeru účastníkov dohodou. Argumentuje, že pre platnosť dohody o skončení pracovného pomeru nie je písomná forma nevyhnutná a uvádza, že predmetná listina obsahuje zhodný prejav vôle oboch strán pracovný pomer skončiť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchmi navrhovateľa a svedkyne Silvie Vrzalovej, oboznámením sa s ústnymi a písomnými vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov, pracovnou zmluvou zo dňa 2. mája 2012, listinou „Žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou" zo dňa 12. novembra 2012, listom navrhovateľa „Odvolanie návrhu na skončenie pracovného pomeru dohodou" adresovaného odporcovi
dňa 16. novembra 2012, odpoveďou odporcu zo dňa 22. novembra 2012, listom právneho zástupcu navrhovateľa „Oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní" zo dňa 7. decembra 2012 a odpoveďou právneho zástupcu odporcu zo dňa 20. decembra 2012, písomnými napomenutiami navrhovateľa odporcom zo dňa 19. októbra 2012, 25. októbra 2012, 30. októbra 2012 a 7. novembra 2012, výplatným lístkom navrhovateľa za mesiac november 2012 a registračným listom fyzickej osoby
- odhláškou zamestnanca zo Sociálnej poisťovne zo dňa 13. novembra 2012, pričom zistil nasledovné:
Na základe pracovnej zmluvy pracoval navrhovateľ u odporcu od 2. mája 2012 ako technológ lisovania plastov.
Niet sporu o tom, že v dňoch 19. októbra 2012, 25. októbra 2012, 30. októbra 2012 a 7. novembra 2012 odovzdala zástupkyňa odporcu navrhovateľovi písomné napomenutia, v ktorých mu zamestnávateľ vytkol porušovanie pracovnej disciplíny.
Listina „Žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou" datovaná dňom 12. novembra 2012 je formulovaná tak, akoby jej autorom bol navrhovateľ. Listina obsahuje návrh na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru účastníkov dohodou podľa § 60 Zákonníka práce dňom 12.novembra 2012. Listina je podpísaná navrhovateľom a pri slove „prevzal" i zástupcom konateľa odporcu I. K. a opatrená pečiatkou odporcu. Medzi účastníkmi niet sporu o tom, že túto listinu vypracovala personalistka odporcu E. H. a dňa 12. novembra 2012 po skončení pracovnej zmeny predložila navrhovateľovi, ktorý ju podpísal.
E. H. ako svedkyňa uviedla, že jej zástupca konateľa odporcu dal pokyn, aby s navrhovateľom po písomných napomenutiach skončila pracovný pomer výpoveďou pre porušovanie pracovnej disciplíny. Pretože navrhovateľovi nechcela priťažiť, navrhla mu skončenie pracovného pomeru dohodou, s čím súhlasil. Preto vypracovala „žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou", ktorú ako právny laik považovala za dohodu o skončení pracovného pomeru v zmysle zákona. Uviedla, že v čase, keď listinu predložila navrhovateľovi, bola už podpísaná zástupcom zamestnávateľa a opatrená pečiatkou.
Navrhovateľ uviedol, že dňa 12. novembra 2012 ho pri odchode zo zamestnania zastavila personalistka odporcu a predložila mu listinu „žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou" s tým, že zamestnávateľ ho už nechce zamestnávať a nie je s jeho prácou spokojný, že vedúci sa s ním už nechce stretnúť, a že takto to bude lepšie i pre neho. Za tohto stavu predloženú žiadosť v dvoch kópiách podpísal. V tom čase bol v pomerne veľkom
emocionálnom vypätí, lebo tri dni predtým mu personalistka odovzdala „vytýkacie listiny", a preto predloženú listinu podpísal bez bližšieho prečítania. Následne išiel na úrad práce, kde mu povedali, že táto listina nie je dokladom o riadnom skončení pracovného pomeru, a preto ho nemôžu zaregistrovať. Preto žiadal odporcu o vystavenie dohody o skončení pracovného pomeru, čo mu však bolo odmietnuté s tým, že táto listina postačuje.
Z listiny „Odvolanie návrhu na skončenie pracovného pomeru dohodou" adresovanej dňa 16. novembra 2012 navrhovateľom odporcovi je zrejmá snaha navrhovateľa anulovať skončenie pracovného pomeru dohodou dňa 12. novembra 2012. Odpoveď odporcu zo dňa 22. novembra 2012 je dôkazom nesúhlasu odporcu so snahou navrhovateľa. Spor účastníkov pokračoval i korešpondenciou ich právnych zástupcov.
Registračným listom fyzickej osoby - odhlášky zamestnanca zo Sociálnej poisťovne zo dňa 13. novembra 2012 považuje súd za preukázané, že odporca skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom oznámil Sociálnej poisťovni.
V konaní je rozhodné posúdiť, či účastníci dňa 12. novembra 2012 riadne skončili pracovný pomer dohodou a či listina „žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou" zodpovedá zákonnému skončeniu pracovného pomeru.
Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa ods. 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 15 Zákonníka práce treba prejav vôle vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona je neplatný právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv. Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán, alebo zákonný zástupca, alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon, alebo osobitný predpis. Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.
Podľa § 78 citovaného zákona, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe, alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 60 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou s dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až c/. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.
Dohodou o skončení pracovného pomeru sa pracovný pomer končí súhlasom oboch strán. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí obsahovať dve podstatné náležitosti - vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia. Ak by niektorá z týchto dvoch náležitostí chýbala, dohoda by bola neplatná. Dohoda o skončení pracovného pomeru sa musí uzavrieť písomne. Písomná forma však nie je podmienkou jej platnosti. Možno ju uzavrieť aj ústne, alebo konkludentne. Dohoda o skončení pracovného pomeru je písomne uzavretá v okamihu, keď sa prejavy vôle oboch účastníkov vyjadrili písomne, pričom tieto prejavy nemusia byť na jednej listine.
Z citovaného vyplýva, že dohoda o skončení pracovného pomeru by mala byť písomná, ale nedodržanie jej písomnej formy Zákonník práce nesankcionuje doložkou neplatnosti, čo v praxi znamená, že platné je aj ústne skončenie pracovného pomeru.
Na základe citovaného a vychádzajúc z vykonaného dokazovania má súd za to, že účastníci konania dňa 12. novembra 2012 platne skončili pracovný pomer. Nie je sporné, že listinu „žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou" vypracovala v mene navrhovateľa (podľa svedkyne po vzájomnej dohode s ním) personalistka odporcu, navrhovateľ nespochybnil ani jej tvrdenie, že podpis zástupcu zamestnávateľa a jeho pečiatka sa na listine v čase podpisu navrhovateľom už nachádzali. Za tohto stavu, napriek tomu, že listina nie je ako dohoda z formálnoprávneho hľadiska formulovaná perfektne, možno konštatovať, že obsahuje obidve zákonom predpísané náležitosti - súhlasný prejav účastníkov skončiť pracovný pomer dňom 12. novembra 2012.
Za významný pre rozhodnutie však súd považuje i fakt, že napriek tomu, že Zákonník práce vyžaduje v § 60 písomnú formu dohody o skončení pracovného pomeru, nedodržanie písomnej formy nesankcionuje doložkou neplatnosti dohody čo znamená, že platné je i ústne (alebo konkludentné) skončenie pracovného pomeru dohodou. Vo svetle tejto skutočnosti sa stávajú bezvýznamnými nielen formálno- právne nedostatky listiny, ktorou účastníci skončili pracovný pomer, ale i listina samotná. Fakt, že sa navrhovateľ a personalistka odporcu dňa 12.novembra 2012 dohodli na skončení pracovného pomeru je zrejmý i z ich ďalších krokov - návštevy úradu práce navrhovateľom a oznámením odporcu Sociálnej poisťovni.
Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Len pre doplnenie k argumentácii právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý sa „z opatrnosti" dovolával i relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu „omylu v obsahu" súd dodáva, že napriek tomu, že v § 1 ods. 4 Zákonníka práce v prípadoch, v ktorých v prvej časti neupravuje inak, na Občiansky zákonník odkazuje, v § 15 - 19 prvej časti obsahuje vlastnú úpravu právnych úkonov, zmlúv a ich neplatnosti. Preto v tomto prípade nemožno platnosť právneho úkonu účastníkov posudzovať podľa Občianskeho zákonníka.
Odporca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal (§ 142 ods. 1 O.s.p.) právo na náhradu trov konania (trov právneho zastúpenia) za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, 2 písomné vyjadrenia a účasť na súdnych pojednávaniach v dňoch 12. februára 2013 a 4. apríla 2013) v hodnote á 60,08 Eur s režijným paušálom (5x 7,81 Eur) a 20% DPH.
Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ.
Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a určiť, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným na základe „žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou" zo dňa 12. 11. 2012 je neplatné.
Žalobca žiadal priznať aj trovy konania.
Vytýkal súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdil, že súd nesprávne vyhodnotil obsah rozhodujúceho dôkazu - listiny označená ako „žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou" zo dňa 12. 11. 2012. Podľa neho zistenie súdu, že listina poukazuje, resp. obsahuje akceptačný prejav vôle žalovaného vo vzťahu k návrhu zamestnanca a tým aj záver, že táto listina je platnou dohodou o skončení pracovného pomeru je nesprávny. Súd nesprávne vyhodnotil správanie sa účastníkov, pretože ich správanie ani len nenaznačuje záver súdu, že medzi účastníkmi na stretnutí dňa 12. 11. 2012 prebehla konverzácia, ktorej obsahom bolo uzavretie neformálne dohody o skončení pracovného pomeru ústnym prijatím žiadosti žalovaným. Tento záver je v rozpore s dokazovaním vykonaným na pojednávaní.
Žalobca má za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že na osobnom stretnutí dňa 12. 11. 2012 k ústnemu uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru nedošlo. Stretnutie sa skončilo odovzdaním žiadosti personalistke žalovaného, ktorý ostal bez akejkoľvek relevantnej reakcie zo strany žalovaného až do jeho odvolania s účinkami k 20. 11. 2012. Predmetom tohto konania je jedine platnosť skončenia pracovného pomeru dohodou na základe žiadosti, preto všetky prejavy vôle žalovaného predchádzajúce podpisu žiadosti zo strany žalobcu sú irelevantné. Personalistka potvrdila, že okamihom podpísania žiadosti zo strany žalobcu tento považoval pracovný pomer za ukončený bez potreby akýmkoľvek spôsobom zo strany zamestnávateľa reagovať.
Odvolateľ ďalej dôvodí, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa podľa neho nevyporiadal s argumentáciou žalobcu o chýbajúcom akceptačnom prejave vôle zo strany žalovaného vo vzťahu k žiadosti a v odôvodnení rozsudku neoznačil úkon žalovaného, ktorý ako takýto prejav vôle vyhodnotil.
Súd pri rozhodovaní opomenul princíp občianskeho súdneho konania, v zmysle ktorého každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam.
Súd prehliadol porušenie povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo Zákonníka práce zo strany žalovaného v nadväznosti na ustanovenie Zákonníka práce upravujúce výklad právnych úkonov. Pokiaľ nedôjde k naplneniu podmienok pre platné skončenie pracovného pomeru, resp. v súdnom konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru nie je platné skončenie pracovného pomeru preukázané, je rozhodnutie súdu o určení neplatnosti pracovného pomeru naplnením uvedených princípov a v tomto prípade zároveň logickým a spravodlivým dôsledkom porušení povinností zamestnávateľa, resp. nedostatkom odbornosti na jeho strane.
Odporca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania.
O skutočnosti, že žalobca sa so žalovaným na skončení pracovného pomeru dohodol a bolo mu oznámené, že žalovaný s týmto riešením súhlasí, svedčí i následné správanie žalobcu, ktorý bezprostredne po uzavretí predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru navštívil úrad práce, kde chcel pravdepodobne predložiť doklad o skončení pracovného pomeru a zaevidovať sa ako uchádzač o zamestnanie v evidencii nezamestnaných a následne odo dňa 12. 11. 2012, teda od dohody žalobcu a žalovaného o skončení pracovného pomeru do práce už nenastúpil.
Argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní je protichodná, nakoľko žalobca na strane 2 odvolania uvádza, že má za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že na osobnom stretnutí dňa 12. 11. 2012 k dohode o skončení pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným nedošlo, keďže na predmetnom stretnutí bola podľa názoru žalobcu len odovzdaná žalovanému žiadosť o skončení pracovného pomeru, pričom tento prejav vôle zostal zo strany žalovaného bez akéhokoľvek akceptačného prejavu vôle.
Následne žalobca na tom istom mieste na totožnej strane odvolania uviedol, že do práce po dni 12. 11. 2012 už nenastúpil z toho dôvodu, že zo stretnutia dňa 12. 11. 2012 nadobudol subjektívny pocit, že dostal „hodinovú výpoveď". Žalobca však v odvolaní už neuvádza, na základe akých skutočností potom nadobudol uvedený pocit, ak sa na stretnutí dňa 12. 11. 2012 nemal zo strany žalovaného udiať žiaden akceptačný prejav vôle. O skutočnosti, že žalobca a žalovaný sa na skončení pracovného pomeru dohodou vzájomne dohodli, svedčí najmä následné správanie samotného žalobcu ako i žalovaného, ktoré bolo v konaní preukázané.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vo výroku vecne správny.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Podľa ustanovenia § 213 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odstavci 2 - 7.
Podľa ods. 7 citovaného §, ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Podľa ods. 3 citovaného §, ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel k na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.
Podľa ods. 4 citovaného § odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a O. s. p..
Podľa ods. 5 citovaného § odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci konania, za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 v tretej vete, alebo pri zisťovaní vád konania podľa § 212 ods. 3. Ak ide o konanie podľa § 120 ods. 2, odvolací súd vždy sám doplní dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, aj keď to účastníci nenavrhli, ak ich nevykonal súd prvého stupňa.
Podľa ods. 6 citovaného § dokazovanie podľa ods. 4 a 5 vykoná odvolací súd sám alebo prostredníctvom súdu prvého stupňa, alebo dožiadaného súdu.
Podľa ods. 7 citovaného §, ak odvolací súd vykoná dokazovanie podľa ods. 6 prostredníctvom súdu prvého stupňa, súd prvého stupňa vykoná dokazovanie podľa pokynov odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa podľa potreby rozhodne aj podľa §§ 139 a 141. Ak v súvislosti s vykonávaním dokazovania je podané proti uzneseniu odvolanie, vec predkladá odvolaciemu súdu až po vykonaní nariadeného dokazovania.
Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nesmie bez ďalšieho prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal prvostupňový súd, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci.
Navrhovateľ nenavrhol vykonanie takých dôkazov, ktoré odmietol vykonať okresný súd, v prípadne nenavrhol nové dôkazy, ktoré nemohol navrhnúť do ukončenia dokazovania na okresnom súde.
Odvolací súd preto nemá podklad ani dôvod prehodnocovať dôkazy vykonané súdom prvého stupňa a konštatovať iný skutkový stav.
Právne posúdenie okresného súdu je zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu a súd prvého stupňa takisto použil právne predpisy vzťahujúce sa zistenému skutkovému stavu.
Na doplnenie dôvodov, ktoré uviedol okresný súd, uvádza odvolací súd: Právny úkon je prejavom vôle smerujúce najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom vôle spájajú.
Právna úprava vychádza z bezformálnosti právnych úkonov.
Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu bez ohľadu na to, či bol urobený v písomnej forme alebo inak, sa vždy vychádza z posudzovania okolností, za ktorých tento bol urobený.
Ani pri posudzovaní písomne urobeného právneho úkonu nemožno vychádzať z interpretácie jednotlivých slov urobeného právneho úkonu, ale zo všetkých okolností, ktoré sa k tomuto úkonu vzťahujú. Slová, ktoré boli vyjadrené pri právnom úkone (či už písomne alebo ústne) možno vo všeobecnosti vždy interpretovať nejednoznačne a interpretácia sa bude líšiť argumentáciou toho - ktorého účastníka.
V riešenom prípade nie je rozhodujúce, kto napísal dohodu o skončení pracovného pomeru alebo či bolo označené, že túto spisoval navrhovateľ. Podstatné pre posúdenie veci je, či obaja účastníci vedeli,
o aký právny úkon ide (rozviazanie pracovného pomeru dohodou) a či ich prejav vôle k uzavretiu takejto dohody smeroval.
Navrhovateľ v priebehu konania nikdy nepoprel tvrdenie svedkyne E. H. z ktorého vyplynulo, že navrhovateľ ako pracovník odporcu dostal niekoľko oficiálnych napomenutí, pričom zástupca konateľa jej povedal, aby s ním rozviazala pracovný pomer výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny. Ona nechcela navrhovateľovi priťažiť a preto sa s ním rozprávala o tom, že by skončili pracovný pomer dohodou. Navrhovateľ súhlasil a preto ona vypracovala „žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou" zo dňa 12. 11. 2012. Túto navrhovateľ podpísal.
V odvolacom konaní mal odporca plný úspech. Tento si uplatnil aj nárok na trovy odvolacieho konania. Trovy do vyhlásenia rozhodnutia však vyčíslené neboli a zo spisu nevyplýva, že by odporcovi v odvolacom konaní s výnimkou trov právneho zastúpenia vznikli. Odvolací súd preto postupoval podľa ustanovenia § 151 ods. 2 O. s. p. a odporcovi trovy odvolacieho konania nepriznal.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.